Stĺpčeky

„Národný pochod za život“ alebo Kto je za život?

Tento víkend sme „pochodovali“ o sto šesť. Najskôr v piatok predpoludním  za zmenu klimatických podmienok a za záchranu našej planéty. Následne sme „pochodovali“ spolu s iniciatívou „Za slušné Slovensko“ , aby sme nezabudli, že úkladnú vraždu novinára a jeho snúbenice je potrebné vyšetriť a dotiahnuť až do konca. A v poslednú letnú nedeľu „pochodovali“ účastníci, ktorí sa radi nechávajú nazývať „pro-life“.

Tak som si nalistovala a prečítala v anglickom  slovníku, čo znamená slovné spojenie „pro – life“. Pro life je skratka od slovného spojenia „protect life“ – teda po slovenský chrániť (ochraňovať) život. Celý pochod mohutne promovali katolícki kňazi, počínajúc pastierskym listom, pokračujúcu  pozvánkami na sociálnych sieťach aj v iných médiách.

Medzitým sa začala v parlamente opätovne „obšmietať“ téma návrhu zákona, ktorým by sa mali sprísniť interrupcie.  Veci, ktoré sú nie náhodne načasované. A ktoré sú pre mňa ako ženu, matku aj kresťanku – katolíčku veľmi , ale naozaj dosť citlivé.


Som žena, matka, aj stará matka. Syna som vychovávala prevažne sama, nakoľko sa jeho otec po našom rozvode rozhodol od neho odstrihnúť. Boh mi viac detí nedoprial, ale zoslal mi nádhernú vnučku, ktorú vychováva práve môj syn – „slobodný otec“. Takže sme netradičná rodina – môj syn, moja vnučka a moja maličkosť.

Zatiaľ žijeme spolu, pomáhame si, vadíme sa, lezieme si na na nervy, ale ľúbime sa. Sme v očiach tých , ktorí sa bijú v prsia a majú plné ústa fráz o „dokonalej“  a tradičná rodine. Ako nás budú hodnotiť? A vôbec, kto im dal právo hodnotiť, čo je a čo nie je tradičná rodina?

Medzi mojimi kamarátmi, priateľmi a známymi boli a aj sú  ľudia s inou sexuálnou orientáciou. Nikdy som ich nehodnotila podľa ich sexuálnej orientácie . Keď ma s prepáčením „nasrali“, tak ma „nasrali“ ako moji kamaráti, a nie ako gay či lesba. Keď ma potešili, tak ma potešili ako moji kamaráti, priatelia, či známi. Nevadí mi, že chcú získať svoje práva na registrované partnerstvá, nevadí, že sa chcú ženiť a vydávať. Zatiaľ som sa nevyrovnala s tým, že by si páry rovnakého pohlavia mohli adoptovať či osvojiť deti. Zatiaľ …

Kto sú vlastne tí, ktorí ich odsudzujú a tvrdia, že také osoby sú choré a niekedy aj niečo horšie? Kto im dal právo takýchto ľudí odsudzovať, vyháňať z bežného života? To chceme, aby sa vrátili praktiky 50-tych rokov, kedy psychiatri „liečili“ homosexuálov, a kedy ich policajti prenasledovali, zatvárali , bili a ponižovali?

Vrátim sa ale k poslednej téme – k téme interrupcií. Pomaly všetci sa k tejto téme vyjadrujú. Vyjadrím sa teda aj ja. Neviem a nedokážem si predstaviť, čo cíti žena, dievča, ktorá rozmýšľa o tom, či si svoje dieťa nechá alebo nie. Ale … Nebudem, nikdy nebudem nútiť takúto ženu, aby si dieťa nechala, aj napriek tomu, že je rozhodnutá podstúpiť interrupciu. Je to jej slobodné rozhodnutia, ktorého akékoľvek dôsledky a následky bude znášať sama (s partnerom) po celý zvyšok jej života.

Nebudem jej prikazovať nezmyselným zákonom, ani sa jej nebudem vyhrážať väzením (áno, aj takýto nezmyselný návrh zákona nedávno uzrel svetlo sveta), či iným trestom. Iba žena, alebo žena a jej partner, by mali rozhodnúť o tom, či sa ich dieťa narodí. Som teda proti sprísneniu návrhu zákona o umelom prerušení tehotenstva. A rovnako som proti tomu, aby sa akákoľvek politická strana priživovala na tejto téme. Je to nechutné. Môj hlas takáto strana vo voľbách nedostane.


Tak teda , kto vlastne som? Som so svojimi názormi proti životu, som za život?

Kto ma bude teraz súdiť, kto ma bude „bičovať“  za moje názory?

Budú to tí, čo v nedeľu kráčali bok po boku s extrémnou a fašistickou stranou? S tou stranou, ktorá si „užíva“ v parlamente aj za moje dane, a ktorá s plechovým ksichtom popiera holokaust a nezaujíma ju, koľko ľudských životov nacisti utratili len kvôli svojej chorej ideológii?

Budú to tí, ktorí v nedeľu 22. septembra 2019 kráčali bok po boku s tou stranou, ktorá vopchala všetkých Rómov, alebo iné rasy pod jednu nedôstojnú nálepku? Ktorá nemôže vystáť inak sexuálne orientovaných  občanov?

Ako môže aktivista „pro life“ toto strpieť, akceptovať?

Ja nemôžem.

Ja milujem život.


Milujem ľudí, zvieratá, prírodu, všetko živé.

Milujem Boha.

Ale nebudem súdiť, mne to neprináleží.

A nebudem ani ovca.

Som človek.

Boh pomáhaj všetkých slovenským netradičným rodinám!


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *