Šport

Nasťa raz medaily nosiť prestane

Nasťa to dala.  Nasťa je skvelý človek, famózny športovec, je bojovníčka a vďaka nej prvý týždeň nezostalo na prebiehajúcej zimnej olympiáde Slovensko mimo stupňov víťazov. Nasťa nám vybojovala vo svojich 4 štartoch tri medaily, z toho jednu zlatú. Nasťa, ĎAKUJEME! Aj za tú slovenskú vlajku, s ktorou si vpálila ako uragán do cieľovej rovinky.

Nasťa bola vo svojej vlasti nechcená športovkyňa. Nasťa chcela byť matkou a preto musela opustila športovú prípravu v Rusku. Prijala naše občianstvo. Nasťa nám medailami, víťazstvami, svojou pokorou a láskou k Slovensku už tisíckrát vrátila pas, ktorý sme jej vydali.

Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová sa raduje zo striebornej medaily vo vytrvalostných pretekoch na 15 km počas XXIII. zimných olympijských hier 15. februára 2018 v juhokórejskom Pjongčangu. FOTO TASR – Michal Svítok

Ak by som chcela byť veľmi pichľavá, tak by som sa opýtala, koľko olympijských medailistov skutočne vychoval za posledných 10 rokov náš systém? A má Slovensko systém vo výchove športovca? Čo bude ďalej? Čo bude po Nasti? Aj keby sa už k Nasti nikto s medailami nepridal, majú sa s kým naši politickí predstavitelia vyfotiť, prípadne zverejniť oslavné statusy na sociálnych sieťach.  Politici totiž vedia, že aj keď u nás nefunguje a neexistuje koncepcia výchovy športovca, vždy sa niekto nájde, kto to potiahne za nich. Raz sú to rodičia, inokedy obetavý tréner, prípadne nejaký športový nadšenec – sponzor, ktorý pomôže. Ale dokedy?


Dokedy budú suplovať štát dobrovoľníci? Naša nemohúcnosť nie je o peniazoch. Nie je ich v športe veľa, ale nejaké sa v ňom predsa nájdu. Naša neschopnosť vytvoriť fungujúci systém je v absencii pochopenia problému a priznania si, že naozaj treba niečo začať robiť. A od piky. Že naozaj dozrel čas, začať sa zaoberať normálnou každodennou a rutinnou prácou, že treba rozkrútiť koleso výchovy športovca a zdokonaliť kolabujúci systém vzdelávania v našej krajine. Toto všetko tu už totiž dávno nefunguje.

V  sobotu, keď sme so slzami v očiach sledovali Nastinu púť za zlatou medailou a potom si ju dookola opakovali v televízii, čo – to naznačil 3-násobný olympijský víťaz vo vodnom slalome Peter Hochschorner ml., ktorý pre agentúru SITA povedal: „Slovensko nie je hodné takej športovkyne a úspešnej olympioničky, najmä nie pre doterajší nezáujem o špičkových športovcov – olympionikov zo strany našej vlády a štátu. To je jedna veľká mizéria. Naši politici nás, športovcov, poznajú iba vtedy, keď sa nám darí, keď sa môžu s nami po nejakom veľkom úspechu odfotiť. Ale inak sa o nás nezaujímajú. Zažili sme to v živote mnohokrát; viem, o čom hovorím.“ A zďaleka nebol so svojimi myšlienkami sám.

Ján Filc, bývalý slovenský hokejový tréner a  kouč majstrov sveta z Göteborgu 2002 pre  TASR: „Je to pekné a veľmi sa z toho teším. Nasťa si zaslúži obdiv zo strany všetkých športovcov. Dokázala, že je vynikajúci človek a športovec. Navyše má okolo seba dobrý tím, k úspechom jej dopomohol aj manžel. Verím, že nezostane iba pri jej medailách a pridajú sa na olympiáde aj ďalší slovenskí športovci, až potom sa ukáže, ako na tom náš šport v skutočnosti je.“  V noci zo soboty na nedeľu sa na facebookovom profile Jožka Lohyňu, bronzového olympijského medailistu za Československo v zápasení, objavil výpočet olympijských medailí Slovenska a Česka za posledných 10 rokov. Zo zimnej olympiády za posledných 10 rokov na Slovensko doniesla medaily len Nasťa Kuzmina a jednu Pavol Hurajt.

Vrátim sa na začiatok: Nasťa to dala. Ale čo bude so slovenským športom ďalej? Výchova športovcov za rodičovské peniaze je len slabá náplasť a na neexistujúci systém rozhodne nestačí.

 

Môže vás zaujať:

Hokejový zázrak sa nekonal, no a čo! Bokroš ženie mládežnícky hokej do záhuby




Komentáre (3)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *