Šport

Neignorujme maličkosti

Vraj sme depresívni a nevieme sa usmievať. Zabudli sme žiť a nevieme sa radovať z maličkostí. To sú len niektoré z opisov súčasného Slováka. Hold, žijeme smutný život.

Kráčate po vašej ulici a ľahkosť bytia nikde nevidieť. Zabudli sme, že ráno máme ďakovať za to, že prosto SME. Zabudli sme večer poďakovať za všetko pekné, čo nás cez deň stretlo. Zabudli sme, lebo nevieme, čo znamená radovať sa z drobností a maličkostí.

Mám priateľku, na mene nezáleží. Ide o to, že Ona sa raduje a relaxuje pri jedle. My okolo nej všetci vieme, že obžerstvo je hriech, ale keď jej tak chutí… Má šťastie, typovo je to vysoká a ešte stále štíhla žena. Napriek obžerstvu.


Normálna baba si z dovoleniek vláči kabelky a šatičky a šperky, ale ona radšej všetko preje a k tomu si dopraje koňačik a kvalitné vínka… Ona sa skrátka teší z jedla. Maličkosť, ktorou nikomu nerobí zle. Teda, ak odhliadnem od závisti, ktorá ma vždy premkne, keď spolu stolujeme. Ja priberiem aj z vody, ona si po 3-chodových hodoch dopraje  jahodový sorbet… a nič. Je na zabitie, ale keď jej tak chutí, že sa nad ňou zľutujete… Ona určite každý večer ďakuje za jedlo, ktoré jej prišlo do cesty.

Mnoho mojich ďalších priateľov prežíva leto na mesačných dovolenkách pri mori, na cestách po kontinentoch, na chalupe, na kúpalisku. Naše slovenské 35-ťky som prežila na zimnom štadióne.

Nezáviďte, nemali sme ľad, takže tam boli presne také hrozné dusná ako vo všetkých budovách, kde nie je klimatizácia… Od pondelka ľad máme. O mesiac neskôr ako sme plánovali, ale máme.

Poviete si maličkosť, taľafatka. Ale ja mám radosť ako keby som dostala brilianty.  Už dva dni mi pípa mobil a cez všetky dostupné aplikácie dostávam gratulácie, že sa nám podarilo rozbehnúť zimný štadión v Trnave. Verte, odľahlo mi. Už dva dni zaspávam s poďakovaním na perách, lebo viem, že niekto ma má tam hore sakramentsky rád…

Denné maličkosti vedú k veľkým veciam. Áno, aj ja by som chcela tie brilianty a chcela by som nové auto, sedačku, značkové topánky, ale potom sa pozriem do zrkadla a zistím, že úsmev na tvári mi vyčaril pohľad z mojej kancelárie, lebo vidím ľad a na ňom skupiny detí a viem, že aj Maruška mala najväčšiu radosť, keď si otec kráľ priznal, že soľ je naozaj nad zlato.

Večer prídem domov a radosť mi urobí čas strávený s mojimi najbližšími. A dookola ďakujem, že sa to deje.


Veľké veci sa vždy skladajú z maličkostí. Trpezliví ľudia vedia, že keď tie za zmienku nestojace drobnosti sčítajú, výsledok je ohromujúci. Aj môj život sa skladá z maličkostí.

Z denných maličkostí, kedy krok po kroku napredujem, aby som niečo vytvorila: denne nakúpim, navarím, umyjem, upracem, povysávam, napíšem stĺpček, dodám odvahu niekomu na životnú zmenu, zorganizujem tlačovku, založím novú firmu, televíziu, hokejový klub. Robím to denne a robím to všetko rada. Ja som spokojná, väčšinou aj šťastná a tvárim sa, že som zdravá.

Ak si uvedomíme prosté pravidlo denného bytia, náš život nadobudne iné dimenzie. Urobíme si ho krásnym a inšpiratívnym. Najkrajšie veci sú vždy tie najjednoduchšie.

P.S. Pred dvoma týždňami som prežila dva dni na jazere s kamarátkami a našimi dospelými deťmi. Bolo to ako 14-dňová dovolenka na Floride. Verte mi!

Môže vás zaujať: 

Čas, keď sa ľadové sny menia na skutočnosť



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *