Stĺpčeky

Nejdem voliť. Zakázal mi to zákon

Som bezmocná a asi aj pre štát nepodstatná, nedôležitá, menejcenná … A úplne bezradná. S volebnou urnou totiž za mnou nikto nepríde…

V sobotu 10. novembra 2018 v čase od 07.00 –  do 22.00 hodiny si volíme svojich miestnych a mestských zástupcov v komunálnych voľbách. Starostov, primátorov a poslancov si volí 2926 obcí, vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc. Hlasovať môžu nielen občania SR, ale aj cudzinci. Právo voliť majú vyše štyri milióny voličov. Skutočne je to tak?

Presne si pamätám na ten deň, keď som dovŕšila 18 rokov a mohla som sa po prvý raz postaviť k volebnej urne a dať svoj hlas s víziou lepšej budúcnosti. Bola som na seba hrdá, akoby sa mi v živote podarilo niečo nadpozemské.


„Môj hlas zaváži, môj hlas je dôležitý a možno aj rozhodne“, to som si nenahovárala, verila som tomu.

Presne tak ako kandidátom, ktorých som s nádejou krúžkovala na hlasovacom lístku. Aspoň na chvíľu som nadobudla pocit, že môj názor niekoho zaujíma a budem vypočutá.
Volím pravidelne, v akýchkoľvek voľbách i referendách. Cítim, že to nie je len moja občianska povinnosť, ale jedinečná príležitosť aspoň raz za nejaké časové obdobie podporiť kandidátov, ktorí si získali moju dôveru. Mám v rukách „moc“ prispieť k lepšiemu zajtrajšku.

Zaujímam sa o politické dianie vo svojej krajine a obzvlášť v meste, v ktorom žijem. Nehovorím, že rozumiem úplne všetkému, že sa občas nedám „opiť rožkom“ a že časom sa neukázalo, že si niektorí moju dôveru nezaslúžili.

Dokonca neraz aj výsledky volieb dopadli úplne inak, než som si želala. To však nie sú dôvody na to, aby som voľby sabotovala ako také. Aj keď mnohí z môjho okolia sú opačného názoru.

Neraz od nich počúvam: „Načo by som išiel voliť, keď to aj tak inak dopadne.“ No ale sťažovať sa na politikov, systém, štát a vlastne na čokoľvek, podľa mňa človek potom právo nemá. Veď dostal možnosť zmeniť to, mohol sa o to aspoň pokúsiť…

Podporte nás


U mňa neobstojí, že „neviem koho voliť“, lebo aj keď človek nemá vo víziách jednotlivcov až taký prehľad, existujú pomôcky, nástroje, ktoré nerozhodným pomôžu rozhodnúť sa a rozhodnutým potvrdia, alebo vyvrátia svoje domnienky.

Narážam napríklad na volebnú kalkulačku, ktorá na základe vašich odpovedí porovná a vyhodnotí vaše politické postoje s postojmi politických strán či osôb (zákonodarcov, kandidátov vo voľbách atď.).

Taktiež existuje test na overenie si znalostí o kompetenciách verejnej správy s dôrazom na miestnu samosprávu. Osem otázok, na ktoré by bolo zaujímavé poznať aj odpovede jednotlivých kandidátov. Domnievam sa, že nie každý by ho spravil na 100 %. Ale to je už na inú tému…

Za roky môjho volebného práva som osobne volila vo svojom volebnom okrsku niekoľkokrát. Taktiež som využila možnosť prenosnej volebnej urny v čase, keď mi zdravotný stav neumožnil ísť voliť osobne. A využila som aj možnosť vystavenia prenosného hlasovacieho lístku, ak som bola odcestovaná a v deň volieb som sa nezdržiavala na adrese trvalého pobytu. O to viac mi je ľúto, že najbližšiu sobotu voliť nepôjdem.

Lebo zákon je zákon, aj keď sa o jeho zmene hovorí už roky, v komunálnych voľbách nie je možné hlasovať mimo mesto trvalého pobytu, nie je možné vybaviť si prenosný voličský preukaz.

Som v nemocnici 28 dní s vážnymi zdravotnými problémami. Avšak medzičasom ma preložili do nemocnice v inom meste, mimo môj trvalý pobyt. S volebnou urnou za mnou tak nikto nepríde…

Aj keď patrím medzi štyri milióny oprávnených voličov.


Je mi ľúto, že nemám možnosť voliť, aj keď mi na Slovensku a meste, v ktorom žijem záleží a presne viem, kto by moje hlasy dostal. Je mi ľúto, že na tento účel vynakladáme toľko financií, ale nie sme schopní zjednotiť zákon o hlasovaní vo voľbách tak, aby bez ohľadu na to, či ide o voľby komunálne alebo prezidentské, sme mali všetci rovnaké práva a možnosti.
V sobotu kandidátov svojim hlasom nepodporím, no budem dúfať, že v obdobnej situácií nás nie je väčšina a že kompetentní sa rozhýbu nielen v naháňaní hlasov, v kauzách a prešľapoch, ale že urobia niečo v prospech všetkých. V prospech voličov, ktorí hlasovať chcú, len ich brzdí súčasný slovenský zákon. Stačí tak málo, aby som dostala možnosť vybaviť si prenosný hlasovací volebný preukaz. Je to tak veľa vážení politici?

Môže vás zaujať:

Neseďte doma na zadkoch!

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *