Blogy

Nemali by sme robiť kompromisy a ani zlyhávať

Minulý týždeň  sa konal v hokejovom hnutí volebný Kongres SZĽH (Slovenského zväzu ľadového hokeja), ktorý určil ďalšie smerovanie v slovenskom hokeji. Prezidentom SZĽH  sa stal Miroslav Šatan, ktorý má za sebou úspešnú hokejovú kariéru.

S 86 gólmi je zároveň naším historicky najúspešnejším strelcom v národnom drese. Je jediným držiteľom všetkých štyroch medailí, ktoré sme v ére samostatnosti SR získali na Majstrovstvách sveta. V národnom drese sa zúčastnil  štyroch olympiád. V najprestížnejšej hokejovej súťaži na svete, v NHL, odohral 14 sezón a v drese Pittsburgh Penguins v roku 2009 dvihol nad hlavu aj Stanleyho pohár. V tomto roku bol uvedený aj do Siene slávy IIHF. Skrátka o jeho hokejovom renomé naozaj, ale naozaj nikto nepochybuje a pochybovať nemôže. Verme, že Slovensku na medzinárodnom poli a v medzinárodnej diplomacii môže naozaj len a len pomôcť.

Okrem prezidenta si zástupcovia hokejových klubov volili aj svoj Výkonný výbor (VV) SZĽH, ktorý zjednodušene povedané hokejové smerovanie u nás najviac ovplyvňuje.


Vo VV sú po poslednom kongrese ľudia, ktorí sú názorovo nastavení „prošatanovsky“ a teda sa novému prezidentovi vytvorila naozaj pôda na to, aby presadil všetky zmeny a nastavil hokej tak, ako si predstavuje.

Miroslav Šatan dostal dôveru hokejového hnutia takmer ABSOLÚTNU. Zástupcovia hokejových klubov mu „odovzdali“ slovenský hokej s nádejou, že ho výkonnostne vráti na piedestál medzi slovenskými športmi.  Sme hokejová republika a hokej milujeme.

Miroslav Šatan má pred sebou neľahkú úlohu. Naše súťaže nemajú bohvieakú úroveň, športujúcich detí ubúda, ako organizátor posledných Majstrovstiev sveta v hokeji (MS) sme herne  podali sympatický výkon, ale na postup zo skupiny to nestačilo, takže defacto patríme na chvost top svetových tímov a motáme sa niekde okolo desiatej priečky. Naše ďalšie reprezentácie, ktoré sú divácky zaujímavé bojujú každoročne o prežitie v elitných kategóriách, čo sa tento rok v kategórii 18-ročných hokejistov ani nepodarilo.

Na draftoch do NHL, čo je ďalším merítkom úspešnosti tohto populárneho športu, majú úspech len chlapci hokejovo formovaní mimo nášho domáceho systému. Hokej na Slovensku ľudia milujú, ale z mnohých dôvodov ho doma robiť nevieme.

A práve TU sa ukázalo, že Slovensko zúfalo túži po pomoci. Miroslav Šatan má teraz jedinečnú šancu ukázať, že je pripravený a má z predchádzajúcich rokov jasnú víziu AKO náš hokej stabilizovať.

Potiaľto by to bolo všetko OK. Predchádzajúce obdobie zožalo úspech, hokejoví kluboví funkcionári KONEČNE začali hovoriť o problémoch a majú snahu veci napraviť. Odchádzajúci prezident Martin Kohút svoju historickú úlohu splnil: uvoľnil hnilobný zápach v hokejovom kotli, upratal čo mohol, nastavil smerovanie a odovzdal žezlo „skutočným hokejistom“.


Manažérsky to zvládol perfektne a v rekordne krátkom čase. Ale aj tak zostali pri jeho odchode z funkcie rozpaky. V hokejovej republike, teda u verejnosti, určite. A veľké.

Spôsobili ich mená ako Ernest Bokroš a Juraj Široký st., ktorí boli na spomínanom kongrese ocenení. Ak odhliadneme od všetkých klebiet a šuškand, na ktoré sme my Slováci experti, predsa len nás kde tu prevalcuje pocit slušnosti. Potom nie je jasné, ako človek, ktorý neplatí výplaty hokejistom, vlastní klub, ktorý sa zmieta, napriek klubovej histórii a značke, na pokraji krachu a neistoty môže získať Zlatý odznak SZĽH za celoživotný prínos pre slovenský hokej.

Ako? Prečo? Je toto vôbec možné? No je. Odchádzajúci šéf slovenského hokeja Martin Kohút udelil ďalším 4 ľuďom aj cenu prezidenta SZĽH za osobný prínos.

Čakala by som kde aké mená, ale že medzi nimi bude dlhoročný mládežnícky tréner bez úspechu a výsledkov Ernest Bokroš, to by ma ani vo sne nenapadlo. Priznám sa, že po prečítaní tejto informácie z Kongresu SZĽH sa mi zrútili aj posledné ideály o čistote v športe. A dodnes hľadám motív, prečo vlastne v hokejovom hnutí ďalej pokračovať.

Pracujem vo volenej funkcii a mám zodpovednosť voči ľuďom, ktorí mi dôverujú a podporujú ma v mojej práci. Mám zodpovednosť voči deťom a mladým hokejistom, s ktorými sa denne stretávam na chodbách zimného štadióna, ale neviem, či sa im po týchto informáciách budem vedieť pozerať rovnako do očí, lebo som jeden z ľudí, ktorí sa na tomto cirkuse spolupodieľal.

Zo súkromných dôvodov som nemohla byť na minulotýždňovom kongrese, ani neviem, ako by som OSOBNE zareagovala na tieto ocenenia, ale jedno je isté, spracovať túto informáciu sa mi nedarí ani takmer po týždni, lebo na takýchto fraškách sa naozaj v hokeji spolupodieľať nechcem.

V tomto prípade nechcem byť psom, čo šteká, aj keď karavana ide ďalej…. lebo cesty v tomto prípade niet a tu neplatí ani konštatovanie, že sa budem starať len o svoj Klub.


Trnava je súčasťou hokejového hnutia a v hokejovom hnutí vychovávame športovcov. Ukazujeme im cestu ako byť čestný, pracovitý, zdravo súťaživý, sebavedomý a pokorný zároveň. Mali by sme.

A nemali by sme robiť kompromisy a ani zlyhávať. Lebo ide o naše deti, športovcov, reprezentantov. A ak nejde o nich, tak potom o čo???

Čierna realita „drahého“ hokeja, deti a rodičia rukojemníkmi klubov



Komentáre (1)
  1. Franto píše:

    Tak na tie otázky v závere článku by asi odpoveď chcelo poznať viac ľudí. Ja tiež

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *