Česká republika

Nemci chcú podporiť ekonomiku v ťažkých časoch miliardami, Česi investujú do projektov, MF SR nás odkázalo inam

Nemecká vláda by mohla poskytnúť stimuly vo výške 50 miliárd eur na podporu ekonomiky v ťažkých časoch. Vyhlásil to v nedeľu (18.8.) nemecký minister financií Olaf Scholz. Vývoj slovenskej a českej ekonomiky pritom úmerne závisí od vývoja ekonomiky v Nemecku. 

Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v 2. štvrťroku znížil medzikvartálne o 0,1 %, pretože hospodárstvo zamerané na vývoz čelilo problémom súvisiacim s obchodnými spormi vo svete. Najväčšia európska ekonomika sa tak priblížila k recesii, keďže prieskumy a údaje o priemyselných objednávkach naznačujú, že v 3. štvrťroku nečaká toto odvetvie takmer žiadne zlepšenie.

Nemeckú ekonomiku trápi najmä slabší zahraničný dopyt a neistota v obchode v dôsledku prehlbovania sporu medzi Spojenými štátmi a Čínou.


„Najväčším problémom je neistota vrátane problému spôsobeným čínsko-americkým sporom,“ povedal minister Scholz.

Jeho vyhlásenie o podpore hospodárstva nasleduje po slovách kancelárky Angely Merkelovej, ktorá minulý týždeň údajne povedala, že síce aktuálne nevidí potrebu stimulov, ale vláda by v prípade potreby reagovala.

Scholz tiež povedal, že Nemecko má fiškálnu silu na to, aby čelilo prípadnej hospodárskej kríze „s plnou silou“.

Nemecko vzhľadom na fakt, že jeho ekonomika sa ocitla na pokraji recesie a náklady Berlína na úvery sú rekordne nízke, čelí tlaku doma i v zahraničí, aby upustilo od vyrovnaného rozpočtu a namiesto toho zvýšilo investície aj za cenu nového dlhu.

Nežiť nad pomery

Nemenovaný zdroj z vlády začiatkom augusta povedal, že ministerstvo financií sa pohráva s myšlienkou vydania nových dlhopisov v súlade s pravidlami o dlhovej brzde, na financovanie programov na ochranu klímy.


Podľa Scholza štát by v ekonomicky priaznivom období nemal žiť nad svoje pomery a mal by rozumne hospodáriť, aby mal rezervy, keď prídu horšie časy.

Minister očakáva, že úroveň nemeckého dlhu klesne v tomto roku na približne 58 % HDP zo 60,9 % v predchádzajúcom roku. Dostane sa tak pod hranicu 60 % HDP, ako určujú fiškálne pravidlá Európskej únie (EÚ). To Nemecku poskytne väčšiu flexibilitu pri budúcich výdavkoch.

A v prípade dlhu pod úrovňou 60 % HDP bude môcť Nemecko čeliť kríze „plnou silou“, uviedol Scholz.

Minister podotkol, že svetová finančná kríza v rokoch 2008/2009 stála Nemecko zhruba 50 miliárd eur a je dobré mať možnosť bez problémov vyčleniť takúto sumu v prípade novej krízy. A Nemecko tú možnosť má.

Čo pripravuje Česko a Slovensko 

Vzhľadom na priamu úmeru vývoja ekonomiky na Slovensku aj v Českej republike, oslovili sme obe ministerstvá s rovnakou otázkou:

„Ako sa na prípadnú novú ekonomickú krízu pripravujete Vy a o akej výške stimulov v tejto súvislosti uvažuje vláda, prípadne minister/ka financií.“


Kým Ministerstvo financií ČR reagovala pre Dalito.sk obratom, tlačové oddelenie slovenského ministerstva financií nás až po druhej urgencii odkázalo  inde.

„Odporúčame sa s otázkami obrátiť na Ministerstvo hospodárstva SR,“ znela krátka reakcia MF SR.

„Rezort hospodárstva už dlhší čas registruje vážne signály postupného ochladzovania ekonomiky. Aby bolo Slovensko pripravené na prípadné krízové scenáre, ministerstvo zriadilo už pred časom pracovnú skupinu, ktorá diskutuje o rôznych riešeniach vo viacerých oblastiach. Rokovania s predstaviteľmi priemyslu a so sociálnymi partnermi budú pokračovať v septembri. Tiež bude zverejnená septembrová prognóza vývoja ekonomiky. Prvoradým cieľom vlády a rezortu hospodárstva je, aby bol priemysel, podnikateľský sektor a štát pripravený reagovať na aktuálny vývoj ekonomiky, “ reagoval na otázku Dalito.sk miesto MF SR hovorca Ministerstva hospodárstva SR Maroš Stano.

České ministerstvo financií pre Dalito.sk uviedlo, že medziročné spomalenie nemeckej ekonomiky v tomto roku sa všeobecne predpokladalo.

„Ovšem podle posledních známých odhadů může její růst ještě více zvolnit, některé odhady nyní hovoří o celoročním růstu reálného HDP Německa okolo 0,5 %. Mezičtvrtletní pokles německé ekonomiky způsobil poklesu vývozu, kde se projevuje ochlazování světové ekonomiky a rostoucí bariéry v mezinárodním obchodě. Na druhou stranu spotřební a investiční výdaje v Německu rostly. Celkově však u institucí, které prognózování německé ekonomiky zabývají, převládá názor, že by se situace měla v příštím roce 2020 zlepšit. Podle prognózy MMF by HDP Německa měl příští rok vzrůst o 1,7 %, Evropská komise předpovídá růst o 1,4 %, německé ministerstvo financí 1,5 % a německá centrální banka pak 1,6 %. S těmito prognózami koresponduje i odhad Ministerstva financí ČR, který dosahuje 1,5 %. Česká ekonomika je ale i přes některé znaky přehřívání, jako je nedostatek pracovník sil nebo růst cen nemovitostí, stále ve zdravé kondici. Pokud by německé hospodářství zpomalovalo dlouhodoběji, odrazilo by se to dále v průmyslové výrobě, což by mělo vliv na zaměstnanost i na domácí spotřebu. V krátkodobém horizontu by ale ekonomika ČR měla zpomalení růstu HDP v SRN ustát. Navrhovaný rozpočet na rok 2020 odpovídá záměru posilovat kupní sílu obyvatelstva a podporovat investice do infrastrukturních projektů, které zvýší potenciál ČR,“ uviedol pre Dalito.sk Jakub Vintrlík z tlačového odboru MF ČR.

Na Slovensku v čase, keď nikto ešte nevie, či sa naplnia alebo nenaplnia dohady o ekonomickej recesii rezonuje najmä téma zvýšenia minimálnej mzdy. Podľa strany Sloboda a solidarita (SaS), návrh Smeru o minimálnej mzde je stratou súdnosti v najnevhodnejšom čase.

„Zvýšenie minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy bude pre nízko zarábajúcich zamestnancov znamenať zníženie oficiálnych úväzkov, ich prechod na čiernu prácu alebo rovno stratu zamestnania. Najväčšie problémy s takto stanovenou minimálnou mzdu budú mať podniky v ekonomicky slabších regiónoch,“ uviedla podpredsedníčka SaS a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová.


Na jednej strane je podľa liberálov pozitívne, že sa vláda konečne prikláňa k návrhu SaS určiť pre minimálnu mzdu vzorec a naviazať jej výšku na objektivizované ekonomické parametre.

„Ak má byť percento stanovené neprimerane vysoko, tak minimálna mzda aj naďalej ostane čisto politickou kategóriu. Pre porovnanie, Česko má minimálnu mzdu vo výške 41,19 percent priemernej mzdy, Maďarsko 40,31 percent priemernej mzdy a Poľsko 43,73 percent priemernej mzdy,“ priblížila Kiššová.

Strana SaS za ekonomicky udržateľnú považuje minimálnu mzdu na úrovni do 50 percent priemernej mzdy.

„Žiadame, aby sa k návrhu Smeru na uzákonenie minimálnej mzdy vyjadrili nielen zamestnávateľské zväzy, podnikateľské združenia, ale aj analytické útvary ministerstiev financií a hospodárstva vrátane Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Korunou tohto politikárčenia je reakcia SNS, ktorá podporí návrh Smeru-SD, ak Smer podporí návrh SNS, aby sa od priemernej mzdy odvíjal aj minimálny dôchodok. Preteky v populizme tak začínajú, a to v čase, keď sa blíži hospodársky pokles a v horšom prípade aj kríza,“ uzavreli liberáli.

Podnikatelia združení v Klube 500 a v Asociácii priemyselných zväzov nesúhlasia s návrhom zákona o minimálnej mzde, ktorý v stredu predstavil predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico. Minimálna mzda by sa mala podľa tohto návrhu od roku 2021 automaticky zvyšovať na úroveň 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zamestnávatelia upozorňujú na to, že by takýto zákon mal byť podrobený pripomienkovému konaniu a že nie je v súlade s odporúčaniami Európskeho výboru pre sociálne práva.

Dohadovanie výšky minimálnej mzdy je podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Iness každú jeseň politickým evergreenom. Analytici preto navrhujú odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov a naviazať ju napríklad na produktivitu práce. Tak by podľa nich nebol problém ani jej naviazanie na priemernú mzdu, no záleží na výške percenta. Stranou Smer-SD navrhovaných 60 % je podľa analytika Iness Roberta Chovanculiaka nereálne už aj preto, že takú výšku minimálnej mzdy v pomere k priemernej nemá žiadna krajina. Rast mzdových nákladov znižuje konkurencieschopnosť podnikateľov, zhoršuje regionálne rozdiely a zvyšuje verejné výdavky na štátnych zamestnancov a s nimi aj daňové zaťaženie.

Toto sa naozaj stalo, štátna šikana v priamom prenose, tam, kde nemá kto robiť

 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *