Nemyslím pozitívne, myslím normálne a reálne
Nie je to novoročný záväzok a ani nebude, lebo sa o to snažím už roky. Viac či menej úspešne. Jednoducho, nepodľahnúť tlaku doby a ešte jednoduchšie, používať zdravý rozum a vnímať realitu.
Je to veľmi ťažké, ale ide to a mne to čistí dušu. Aj keď to vôbec nie je jednoduché, hlavne, ak nejdem s „dobou pozitívneho myslenia“.
„Ty nemáš svojho kouča?“ zdesene sa ma spýtala známa, ktorej som omylom prezradila svoje starosti. „No nemám a ani nebudem! Nemám kouča a som normálna!“ reagovala som.
Nikdy som nebola a ani nebudem na žiadnej „stretávke“ zlomených sŕdc a duší alebo pozitívneho myslenia či motivácie, či ako sa stať silnou ženou, transformačných rozhovoroch, ktoré vraj menia život a podobné hlúposti. Veď čo je to za blbosť, však keď niečo naozaj chcem, tak potrebujem na to pozitívnu motiváciu??? Buď to chcem, alebo nechcem a ak to chcem, urobím pre to všetko, či?
Veď aj ja mám veľmi ťažké chvíle, ale aby som si niekde nechala vysvetľovať nejakou inžinierkou/rom s certifikátom, ako mám myslieť optimisticky a pozitívne a podobne, na to nikdy nebudem. Samozrejme, pokiaľ nejde o skúseného človeka napríklad z podnikania a riadenia a prednáša iba o tom. Takže česť výnimkám, ale o nich nepíšem.
Dnes mám už ale pocit, že tých odborníkov a koučov na pozitívne vnímanie, optimizmus, šťastie a úspech je toľko preto, že si tento kurz (nie vysokú školu) urobí už ktokoľvek, kto sa nevie inak zamestnať alebo sa doma nudí. Vraj to dobre vyzerá aj v pracovnom CV. Tiež už mám dosť aj toho, ako mnohí kouči vysvetľujú, že oni nenahrádzajú psychológov, lebo nehovoria, čo ľudia majú robiť a ako, že vraj iba počúvajú a pýtajú sa a odpovede nachádzajú klienti, ktorí si to draho zaplatia. Pre mňa je toto „ospravedlnenie“ málo.
Raz som videla video nejakého „kouča pozitívneho myslenia“, ktorý vypredáva športové haly, kde rozpráva o láske a ženách a tie ženy tam plačú, hádžu sa o zem v delíriu…. neverila som vlastným očiam. Veď to boli osoby, ktoré mali vyhľadať minimálne odbornú pomoc psychológa a nie nejakého „mudrlanta“ , ktorý zarába veľké peniaze na slabších a nešťastných ľuďoch. Podobne, ako naposledy medializované pozitívne kurzy o mužoch pre „divožienky“ s venčekmi na hlavách.
Nikdy by som svoje myslenie, emócie a dušu nezverila amatérovi s certifikátom. Skúste sa na ich praktiky spýtať ktoréhokoľvek psychológa.
Mám už toho celkového tlaku pozitívneho myslenia a umelých pozitívnych sladkých výstupov a dobre mienených amatérskych rád dosť, a to som si ešte žiadny nezaplatila. Práve pre to, že chcem ostať normálna, v dobrom aj v zlom. Takže nie, nemám svojho kouča a ani nebudem.
Snažím sa byť normálna, v dnešnej dobe je to podľa mňa už ťažšie, ako byť lacne pozitívna. Čakám, kým táto módna vlna prejde. Keby bolo na mne, koučovanie o vzťahoch bez vzdelania v psychológii by som definovala ako priestupok. Darmo sa takí kouči budú ohradzovať, že to nerobia. Robia, stačí si pozrieť ich mnohé mediálne výstupy.
Jednoducho, aj keď je to v tejto dobe ťažké, chcem ostať normálnou, s triezvym pohľadom na realitu. To znamená, keď som nahnevaná, tak som nahnevaná a žiadne pozitívum v tom hľadať nebudem. Keď budem mať depku, budem mať depku a nebudem sa tváriť, že je to inak, keď budem veselá, budem veselá, keď nešťastná, tak nešťastná. Žiadne múdre keci o pozitívnej motivácii k tomu nepotrebujem. A už vôbec nie za to vyhadzovať peniaze, či na nešťastí druhých zarábať.
Chcem byť a ostať normálna, nie je to ľahké, ale zatiaľ ma to baví, používať obyčajný ľudský zdravý rozum, vnímať realitu a nepodľahnúť tlakom a trendom. Aby mi raz z toľkej pozitívnosti nepreskočilo.
Toto si prajem, rok bez tlaku doby pozitívne myslieť. Je mi blbo? Niečo mi nejde, niečo ma trápi? Zverím sa radšej múdremu manželovi, alebo zavolám skúsenému priateľovi, priateľke, káva so spriaznenou dušou, ktorej na vás naozaj záleží je ďaleko viac, ako cudzí človek, ktorý na vás len zarába a veľmi sotisfikovane a nenápadne vplýva na váš život, ktorý mu je aj tak úplne jedno. Alebo ak bude treba, vyhľadám psychológa.
Nemyslím pozitívne, myslím normálne a reálne, lebo, keď to nejde, tak to nejde. A je to úplne normálne. Teda aspoň podľa môjho jednoduchého zdravého rozumu (bez certifikátu).