Stĺpčeky

Nepripojila som sa k výzve My sme les

Aspoň na jeden deň by som sa chcela žiť v dobách, keď sa dalo zhlboka nadýchnuť  čistého čerstvého vzduchu. Som presvedčená že by som bola prekvapená. Možno by som ani neverila, že je to skutočne vzduch. Alebo opačne: čo keby sa niekto z tých čias zobudil do našej súčasnosti? Prežili by to jeho pľúca? Pochybujem…

Prednedávnom sa facebookom masívne šírilo posolstvo My sme les. Denne som mala schránku zamorenú tým istým videom s požiadavkou o zdieľanie. Nepripojila som sa. Aj keď chápem celú pointu. Devastujeme si vlastné pľúca alebo sa aspoň ticho pozeráme na ich devastáciu. Raz nás to dobehne. No aj tak si myslím, že treba začať aj niekde úplne inde. Budem parafrázovať jednu moju kamarátku. Zareagovala tak, ako som to ja cítila. Keby každý, komu na lesoch záleží, zobral vrece a reálne išiel do lesa, boli by konečne čisté.

Pár dní dozadu som rozoberala s inou kamarátkou tému separovanie, odpad, ochrana prírody…  Zuzka je dosť bio, zdravo sa stravuje, recykluje, odmieta cukor. Má môj obdiv, ja tak ďaleko nie som. No separujem ostošesť. Bývame v rodinnom dome, takže triedim papier do zberu a na spálenie. Zvyšky jedál idú sliepkam a kostičky psíkom a kocúrovi. Ostatné na biokompost. Separujem sklo aj plasty. Apropo, plasty. To je najväčšia zloba ľudstva. Všetko, skutočne všetko sa teraz balí do plastových obalov. Za mesiac máme plný kontajner. Len plastov. Snažím sa to obmedziť, no zatiaľ sa mi nedarí. Prestali sme aspoň vo veľkom nakupovať balené vody. Doma si robíme sódu a pijeme vodu z vodovodu s domácim sirupom. Môj muž je pivár, radšej sa však budem naťahovať s prepravkou a fľaškami, než denne likvidovať plastové fľaše. Na nákup potravín chodím s látkovými taškami, na nákup zeleniny a ovocia používam dokola tie isté vrecká. A napadá mi otázka. Prečo radšej nevymyslieť ako odpad neprodukovať, než sa moriť denne s jeho separovaním?


Dcérka nosila plienky do dva a pol roka. To je neskutočné množstvo pampersiek, ktorými sme zamorili našu zem. Len my, jedna rodina. Rada by som sa pri druhom bábätku vrátila k tomu, čo používali naše mamy a staré mamy. K látkovým plienkam. Asi to bude dosť náročné, no možno aj toto je malý krok k náprave, aby sme neumierali z vlastného ovzdušia.



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *