Poradňa

Neukazujme na študentov prstom, ale podajme ruku  

Pri stretnutiach so študentami vysokých škôl mávame zmiešané pocity. Na jednej strane prezentujú novú generáciu, na strane druhej sú plní očakávania. Bohužiaľ, často očakávaní svojich rodičov.

Pri otázke na základe čoho sa budú rozhodovať akého zamestnávateľa si vyberú po ukončení vysokej školy, pretože dnes si vyberať skutočne môžu, počujeme nasledovné odpovede:

  1. Výšky mzdy.
  2. Vzdialenosti do práce.
  3. Či je na danej pozície možnosť kariérneho rastu.

Ako dlho sa budú formovať ich vlastné očakávania?


Generácia Z rezonuje v každom z nás.  A všetci máme záujem obsadiť vo firme to najlepšie, čo generácia Z ponúka. Dokážeme čítať ich požiadavky? Ako sa  prezentujú?

Absentuje zámer kde a ako sa chcú zaradiť do praxe. Čomu sa chcú venovať, akému zameraniu. Čo by sa chceli naučiť. Absentuje ich vlastné rozhodnutie.

Absentuje vedomosť, že prvé roky sú získavaním praxe. Získavanie rozhľadu v dospelom svete, pre ďalšie rozhodnutia.

Najviac ma prekvapilo, že vo svojom prvom zamestnaní očakávajú kariérny rast. Táto generácia strieda zamestnanie najrýchlejšie ako sme kedy zažili. Vysoké percento absolventov začne s vlastným podnikaním.

Na stretnutí so študentmi som nepostrehla žiaden konkrétny nápad, či zámer.  Najvýraznejšie som postrehla potrebu zamestnať sa, mať pravidelný príjem. Preto je na nás, ako mládež uvedieme do praxe. Ako ich prijmeme. Podporíme. Vysvetlíme. Povzbudíme.

Je iba na nás, či  im podáme ruku, alebo budeme na nich ukazovať prstom.


 

 



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *