Neukazujme, vyskúšajme a rozmýšľajme  

Odpoveď na otázku, prečo to v Prahe ide a v Bratislave nie, poznám a je veľmi nepríjemná aj pre mňa. A mala by byť pre každého, pretože sme niekomu nechali nielen vykradnúť zdravotníctvo, ale aj naše hlavy. Najmä v tom, že mnohí už prestali byť nároční a uspokoja sa aj so šedou priemernosťou, či dokonca podpriemernosťou.

Bola som klientka súkromného zdravotníckeho zariadenia v Bratislave, v Prahe som stále. Aj jedno, aj druhé vlastnia finančníci. Súrne som potrebovala denzinometriu. Keď mi veľmi arogantným spôsobom v Bratislave ponúkli termín až o niekoľko dlhých mesiacov, skúsila som to v Prahe. Dostala som ho do dvoch týždňov a ešte sa mi ospravedlňovali. K štyrom ďalším špecialistom mi pridelili termín ihneď. Po neviem akých dlhých rokoch som sestričku musela poprosiť o neskorší termín.

Dve galaxie

Dve takmer identické súkromné zariadenia. Dva svety, dve galaxie. Pri jednom musíte mať diár na rok dopredu, pri druhom nestíhate zapisovať. Ponuku na nový ročný poplatok za vraj nadštandardné služby  v Bratislave za takmer 700 eur som roztrhala. Áno, som náročná, vraj “ťažký kaliber”, ale to by mal byť každý.

U všeobecnej lekárky v Prahe som bola 50 minút! Pristihla som sa, ako sa jej ospravedlňujem, či jej neposúvam plán pacientov, že sa mi venuje príliš dlho. Pozerala na mňa ako „mucha puk“. Nerozumiem tomu, kedy sa stala chyba, kde je problém, že u nás to je inak a ešte som na to pristala aj ja. Aj na Slovensku poznám lekárov a zariadenia, ktoré treba nosiť na rukách, ale je ich ako šafranu. Nepomôže ani to, že sú už takmer všetci a všetko súkromníci.

Od Nežnej revolúcie uplynulo už takmer 33 rokov, od rozdelenia Československa 30. Dosť na to, aby sme sa začali pýtať, prečo sa toľko Slovákov už nechce vrátiť ani z toho Česka, prečo toľko študentov uteká na české univerzity. Pozor! Tie, ktoré Česi kritizujú za slabú úroveň oproti rozvinutému svetu. Vrátane ich zdravotníctva.

Už je to naozaj málo

Viem, majú aj oni veľké kauzy a oprávnene, ale milí susedia, príďte si to vyskúšať na Slovensko. Že nie? Že vy sa radšej porovnávate s vyspelým Nemeckom? Plne chápem. Že aj vy máte obrovské kauzy? Viem, skúste si ale pozrieť index porovnaní úrovní všetkého druhu medzi ČR a SR. A začnite korupciou, zdravotníctvom, školstvom, výskumom… a pokračujte až komunálom. U vás detektívi zatýkajú skorumpovaných takmer každý deň, u nás na to nestačia ani vraždy, ani dôkazy, ani videá, ani odpočúvania, ani Gorila…

Ako je teda možné, že po toľkých rokoch rozdelenia štátu čakám v jednej krajine na vyšetrenie týždeň, v druhej aj pol roka? Vlastne už ani nehľadám odpoveď. Bohužiaľ ju poznám, lebo jej autorom sme my, jedine my. Tým, koho volíme. Žijeme len tak, ako si zaslúžime, ako sme im dovolili, na viac asi nemáme… A ukazovať na niekoho prstom po viac ako 30 rokoch, že nám pri rozdelení vraj niečo ukradli, je už naozaj málo, už to naozaj nezaberá… Lebo aj toho, čo bol pri delení, sme si zvolili my. Ako to povedal slovenský premiér Heger pre denník Sme? Česi sú už úplne niekde inde…

P.S.:

Tak sa nám náš slovenský premiér zľakol a nepridal sa k českému, poľskému a slovinskému premiérovi a neodcestoval s nimi do Kyjeva. Stačila mu návšteva pápeža. Však dobre, možno nám tým len chcel odkázať, že je pre neho lepšie skončiť ako požehnaný slaboch, ale žiť, ako hrdina a umrieť. Však dobre, každému podľa jeho nastavenia. Ostáva nám však veriť, že ak by Slovensko zažilo vojnu priamo na svojom území, naša vláda by ju „neriadila“ z exilu, napríklad z päť hviezdičkového hotela niekde mimo územia našej krajiny. Že by slovenská vláda aj so svojimi rodinami ostala na Slovensku rovnako, ako svoju vlasť v najhorších časoch neopustila ukrajinská. Či?

(Ak sme váš inšpirovali, s pokorou ďakujeme, že redakcii Dalito.sk darujete kávu)