Blogy

Neveríme im, neverímä!

S vážnou tvárou počúvam slová premiéra o tom, že plošné testovanie je poslednou možnosťou “zobrať Slovensko hrobárovi z lopaty”. Pozerám pri tom na svoju rodinu. Rodičia, seniori pracujúci na plný úväzok, obaja pri hlavných správach spokojne spia. My s bratom ujedáme z koláča, čo mamka pred chvíľou upiekla a popíjame voňavý burčiak, ktorý otec priniesol z neďalekej vinotéky.

Syn si išiel zabehať a môj partner krotí v miestnosti pod nami klavír. Domom sa nesie tlmený zvuk nástroja. Premýšľam o premiérových slovách o Slovensku a hrobárovej lopate a snažím sa uveriť. Rodinná idyla je však v ostrom kontraste s tým čo počúvam. Premietam si v hlave svoj deň.

Doobeda miestny rozhlas vyhrával jubilantom, poobede som mala tanečnú skúšku so svojim súborom a večer sme so susedmi sedeli pri ohni a opekali slaninu. Nech sa snažím akokoľvek, hrobára nevidím. A viem, že nie som sama.


Nebyť médií, o víruse ani nevieme

Nemusíme byť konšpirátori, blázni ani popierači na to, aby sme neverili. Sme obyvatelia miest a obcí, kde vírus nespôsobuje viditeľné problémy. Od jari rešpektujeme nariadenia vlády vo všetkých oblastiach! V našich rodinách, na pracoviskách či školách sú všetci zdraví. Nikto z nás nepozná nikoho kto by poznal niekoho kto je pozitívny alebo má príznaky ochorenia Covid19.

Keby nebolo médií a sociálnych sietí, ani nevieme, že sa nejaký nový vírus objavil. Je logické, že sa na paniku okolo neho pozeráme s nepochopením. Jediný spôsob, ktorý by nás mohol presvedčiť, je uveriť médiám a vláde. Keď sa však obzrieme na niekoľko posledných mesiacov dozadu, len ťažko hľadáme dôvody prečo by to tak malo byť.

Skúsenosti z jari

Hoci nemáme skúsenosti s chorobou Covid19, máme bohaté skúsenosti s opatreniami našej vlády v súvislosti s týmto ochorením v jarných mesiacoch. Každý z nás pozná, prípadne má v rodine niekoho, kto bol z rozhodnutia vlády, a za mlčania prezidentského paláca, na dlhé týždne proti svojej vôli deportovaný do štátnych karanténnych zariadení, ktorými sa Slovenská republika stala nechválne známa po celom svete.

Nepomohli otrasné zábery z hraníc, petície občanov ani prihováranie ombudsmanky. Spoločnosť bola rozdelená na dobrých a zlých, pričom do druhej skupiny, z rozhodnutia vlády, spadli slušní ľudia, ktorých jedinou vinou bolo to, že prekročili hranice. Nepripomína to niečo?


Bez kontaktu s realitou

Základnou chybou našej vlády je fakt, že sa radí len s veľmi úzkym okruhom ľudí a nepočúva odborníkov z praxe. A naše (bohužiaľ nielen verejnoprávne) médiá ju vôbec, prípadne len veľmi málo, konfrontujú.

Ako ináč si máme vysvetliť napríklad nákupné hodiny pre seniorov, ktoré všetkým dotknutým len prekážajú? Videli ste už dôchodcu, ktorý ide dobrovoľne nakupovať o desiatej, namiesto o siedmej, ráno?

Vo vyhradených hodinách tak obchody zívajú prázdnotou, zatiaľ čo pred predajňou stojí zástup nervóznych ľudí s nákupnými vozíkmi a ticho hromží. Ak by vláda občas oslovila napríklad starostov, zistila by, že na Slovensku máme aj obce, kde sa dôchodcovia do obchodov dostaviť nemôžu, pretože v tomto čase jednoducho žiaden autobus tým smerom (ani žiadnym iným) nejde.

Nezodpovedané otázky

Prečo na záberoch z hromadného odberu vzoriek v Rakúsku, Grécku, Británii, Číne a ďalších, postačuje ster z ústnej dutiny, prípadne odber z nosa tyčinkou polovičnej veľkosti, zatiaľ čo nás neustále strašia zábermi papekov, ktorými vám idú akoby prevŕtať hlavu?

Ak sa vírus šíri cestou ako nám hovoria, prečo sú zdravotníci prichádzajúci do styku s pozitívnymi pacientami, oblečení ako vo vojne, v ktorej boli práve použité chemické zbrane a od nás to nevyžadujú?


Prečo sa vo verejnoprávnej televízii k celej situácii nevyjadrujú klinickí zdravotníci, ktorí sú denne v kontakte so živými pacientami, ale iba vedci, infektológovia, epidemiológovia a biochemici?

Prečo nám nedávajú informácie o tom koľko ľudí je u nás skutočne chorých? Prečo ideme nezmyselne plytvať financiami aj obrovnskými ľudskými zdrojmi na celoplošné testovanie – niečo, čo je vopred odsúdené na neúspech, lebo však to iba potvrdí tie percentá, o ktorých už vieme?

Aký význam má testovanie zdravých ľudí? Ako zabezpečia,a by sa nenakazili? Akú vypovedaciu schopnosť majú testy so 60 až 70 percentnou spoľahlivosťou? Čo s rodinami, v ktorých niektorí členovia sa testovania zúčastnia a druhí nie (lebo takých bude veľa)?

Prečo pracujúci ľudia, ktorí sa rozhodnú neotestovať, budú potrestaní povinnosťou uhradiť si, v rámci nútenej karantény, ako samoplatcovia, zdravotné poistenie, zatiaľ čo ľudia v evidencii úradov práce takúto povinnosť mať nebudú?

Kde je tých tridsať percent ľudí, ktorí, podľa Igora Matoviča, nedodržiavajú opatrenia? Ja osobne žiadnych nevidím. Ľudia sú podráždení, nahnevaní aj zúfalí, ale všetci v mojom okolí robia čo treba. Ak je jasné, že sa opatrenia porušujú v konkrétnych mestách či obciach, prečo nazasiahnuť priamo na mieste, ale zbytočne trestať celú krajinu?

Ministri vo funkcii premiérových roztlieskavačov

Tak ako sa na jar náš neskúsený premiér nezmyselne, a za cenu porušovania občianskych práv, pokúšal o svetové prvenstvo v neexistujúcej extralige pozitívnych prípadov, takisto sa teraz pokúša o experiment, ktorý neuskutočnili ani omnoho bohatšie a vyspelejšie krejiny ako je Slovensko.


Áno, premiér je neskúsený a ľudia ho volili skôr zo zúfalstva ako z presvedčenia, ale nežijeme predsa v diktatúre! Na rozhodnutiach takéhoto rozsahu je predsa potrebný súhlas viacerých predstaviteľov štátu než len predsedu vlády, ktorý sa k občanom chová ako k neposlušným škôlkárom.  Ako je možné, že v rámci celej vlády sa nenájde nikto, kto by premiérove návrhy konfrontoval a oponoval mu na základe dát a výsledkov vedy z vyspelého sveta?

Nikto, kto by mal odvahu povedať, že cisár je nahý? (Moja posledná nádej, v podobe SaS, zhasla po včerajšej TK). Ani členstvo vo vládnej koalícii či v politickej strane predsa nezmení človeka na figúrku bez vlastného názoru a presvedčenia. Spamätajte sa páni ministri a nekývajte hlavou ako soška svätého Antonka vo farskom kostole, na každý premiérov pochabý nápad!

Neveríme im, neverímä!

Celoplošné testovanie na nový koronavírus je, podľa slov premiéra Matoviča, dobrovoľné. Sankcie za neúčasť však hovoria niečo iné. Napriek tomu, že mnoho ľudí s testovaním nesúhlasí, napriek tomu, že, po skúsenosti so zbernými tábormi z prvej vlny sa bojíme čo s nami bude ak by nám náhodou test vyšiel pozitívne, napriek strachu mnohých zo samotného odberu, aj napriek všetkým vyššie spomenutým výhradám, nám zrejme neostane iné len sa testu zúčastniť.

Nie však preto, že by sme vláde verili, ale práve preto, že jej neveríme! Bojíme sa čo s nami do budúcna bude, ak sa nebudeme schopní pri kontrole preukázať potvrdením z testu. (Čo na tom, že ide o súkromnú informáciu o zdravotnom stave, na ktorú nikto, okrem nášho ošetrujúceho lekára, nemá právo, rovnako ako nemá právo na informácie o hodnote nášho cholesterolu alebo triglyceridov).

Slováci, veď toto už tu bolo!

Bez potvrdenia o negatívnom výsledku sa (opäť) staneme len polovičným človekom. Postavíme sa do nekonečných radov na papier, ktorý z presvedčenia odmietame, ale ktorý nám zaručí aspoň zbytok práv, čo sa u nás ešte dodržiavajú. Keď si tento jednoduchý fakt uvedomím v jeho plnej (jednoduchej) sile, strasie ma zimnica a poleje pot zároveň. Slováci, veď toto už sme tu mali! Len pred niečo vyše tridsiatimi rokmi…

V panike mi napadá, že by som sa mohla za Slovensko pomodliť, ak som to ešte nezabudla. Doma, ako ináč, keďže do kostolov nesmieme. Polieva ma ďalšia vlna studeného potu, nasledovaná zimnicou. Veď aj toto už tu bolo….


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *