Zdravie

Nevychovávajme z detí generáciu diabetikov! Ani na Mikuláša

Diabetes sa dnes na Slovensku týka takmer každej rodiny. Je znepokojujúce,  že  ďalšia generácia sa bude zrejme s diabetom 2. typu stretávať ešte častejšie. Čísla sú šokujúce. Až 10 percent detí v školskom veku na Slovensku trpí nadváhou alebo obezitou a až 28 percent z nich má metabolický syndróm! Ak bola kedysi cukrovka 2. typu ochorením stredného a vyššieho veku, dnes sa čoraz viac týka detí a tínedžerov!

Dalito.sk vám ponúka všetko o diabetes, aby ste deťom neubližovali zbytočne, aj keď nechtiac. Aj v žurnalistike platí menej je viac, ale podľa čísiel to vyzerá tak, že nám stále nestačí… 

Na celom svete rastie počet detských pacientov s diabetom 2. typu. Žiaľ, predpoklady na toto ochorenie vznikajú práve spôsobom života v rodine.  Ako prispôsobiť životný štýl v rodine tomu, aby sme nevychovali pokolenie diabetikov? Stačí deťom pravidelný pohyb  a racionálna strava? Alebo im musíme ísť príkladom a „neprejesť sa k diabetu“?


U detí a adolescentov sa v nedávnej minulosti takmer výlučne diagnostikoval  diabetes mellitus 1. typu. Prvé prípady diabetu 2. typu (DM2) v detskej populácii sa bližšie popísali až začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia v USA. V súčasnosti tvorí diabetes mellitus 2. typu v niektorých amerických diabetologických centrách viac než tretinu  novodiagnostikovaných prípadov cukrovky u detí, a jeho výskyt  prudko stúpa aj v Európe. DM2 sa tak stáva novým fenoménom v detskej diabetológii.

Obezita, metabolický syndróm a DM2 v detstve a adolescencii

Obezita je definovaná ako nadbytok tukového tkaniva. Jeho podiel na celkovej hmotnosti človeka sa však vekom mení. Za obezitu u detí pokladáme hodnoty, porovnateľné s hodnotou 30 kg/m2 u dospelých. Na vzniku detskej obezity sa spolupodieľajú genetické faktory a faktory vonkajšieho prostredia. Významným rizikovým faktorom je rodinný výskyt obezity. Ak je jeden z rodičov obézny, riziko obezity u dieťaťa sa až strojnásobí, pri obezite u oboch rodičoch až zdesaťnásobí. Počas detstva sú niektoré obdobia veľmi rizikové pre rýchly nárast hmotnosti. V dojčenskom období môže byť nesprávna výživa s nadmerným prísunom energie a rýchlym zvyšovaním hmotnosti základom vzniku obezity. Naopak predlžovanie dojčenia pôsobí ako ochranný faktor pred vznikom obezity v neskoršom období.

Ďalším kritickým obdobím je puberta, kedy aj fyziologicky stúpa inzulínová rezistencia a vznikajú tak predpoklady k zvyšovaniu hmotnosti. Rizikové faktory prostredia na vznik obezity sú úzko prepojené so socioekonomickým stavom rodiny, v ktorej dieťa vyrastá. Zo stravovacích a pohybových návykov v domácom prostredí vychádzajú aj návyky dieťaťa. Riziková je nadmerná konzumácia mastných a vyprážaných jedál, „fast food“ a sladkostí v kombinácii s malým príjmom zeleniny a ovocia v jedálničku. Závratné sociálne zmeny posledných desaťročí zmenili nielen diétne ale aj pohybové návyky detí. Podľa mnohých prieskumov sú deti v súčasnosti oveľa menej pohybovo aktívne, čo prispieva k nárastu obezity.

Metabolický syndróm (MS) predstavuje súbor metabolických a hormonálnych zmien, ktoré sa rôzne prejavujú.  V súčasnosti však chýba presná definícia MS pre detský vek. Za jeho súčasti sa aj u detí považujú centrálna obezita, inzulínová rezistencia, hyperinzulinémia, hyperglykémia, dyslipidémia, artériová hypertenzia a už v adolescencii sa môže u dievčat spájať so syndrómom polycystických ovárií a poruchami menštruačného cyklu. Centrálna obezita je typickým príznakom metabolického syndrómu u detí a metabolický syndróm sa vyskytuje u obéznych detí až v 28,7 %, kým u detí s nadváhou je to 6,1% a v skupine neobéznych detí len 0,1 %.

Metabolický syndróm zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy a kardiovaskulárnych komplikácií už aj v adolescencii. Nedávno uskutočnené štúdie u detí a adolescentov ukazujú, že proces aterosklerózy začína už v rannom veku a je spojený  s obezitou a súčasťami metabolického syndrómu. Aj keď u mnohých dospievajúcich ľudí s inzulínovou rezistenciou a hyperinzulinémiou sa nerozvinie diabetes mellitus 2. typu, ich kardiovaskulárne riziko je zvýšené. Vznikom diabetu sa toto riziko ešte násobí. Naopak u detí bez metabolického syndrómu je riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti významne nižšie.


Diabetes mellitus 2. typu je komplexom metabolických porúch s mnohými rizikovými faktormi, ktoré môžu spolu s  genetickou predispozíciou viesť k vzniku ochorenia. Spektrum rizikových faktorov je podobné ako pri obezite, či metabolickom syndróme. Pri vzniku diabetes mellitus 2. typu hrajú úlohu dva základné mechanizmy, ktorými sú inzulínová rezistencia a porucha sekrécie inzulínu. Diabetes mellitus 2. typu u detí predstavuje vysoké riziko vzniku cievnych komplikácií v neskoršom veku, vyvíjajú sa podstatne skôr. S cukrovkou u detí sa spája najmä diabetická nefropatia – poškodenie obličiek cukrovkou, ktorá môže byť prítomná už pri zistení diabetu.

Výskyt obezity, metabolického syndrómu a diabetu v detstve a v adolescencii

Narastajúci výskyt DM 2 v detstve a v adolescencii súvisí  s pandémiou detskej obezity. Pre spoločný výskyt oboch ochorení sa preto často používa termín diabezita.

Nadváha a obezita, ktoré vzniknú už v priebehu detstva a adolescencie, v mnohých prípadoch trvajú aj v dospelosti a sú tak rizikovými faktormi ďalších civilizačných ochorení. Riziko, že obézne deti budú obézne aj v dospelosti rastie s vekom dieťaťa a stupňom obezity. Je predpoklad, že 20-40 percent obéznych detí do veku 17 rokov bude obéznych aj v dospelosti. V skupine obéznych adolescentov nad 17 rokov je to až 60 percent.  V súčasnosti sa odhaduje, že až 155 miliónov detí a adolescentov vo svete má nadváhu alebo je obéznych.

V USA sa výskyt obezity za posledných 20 rokov zdvojnásobil. Údaje z rokov 1999 až 2002 hovoria o výskyte obezity u 16% detí od 6 do 19 rokov, a ďalších vyše 30% má nadváhu.  Ešte vyšší výskyt obezity je medzi niektorými etnickými skupinami, ako sú Pima indiáni, Hispánci, Americkí indiáni, Afro-američania, a deti indického a arabského pôvodu v krajinách Západnej Európy. Ani Európska populácia však na tom nie je lepšie. Každý rok pribúda v Európe minimálne 400 000 detí s nadváhou, z ktorých vyše 85 000 spĺňa kritériá obezity.

To znamená, že každé piate európske dieťa má nadváhu, čo predstavuje 14 miliónov detí. Situácia je najhoršia v krajinách okolo Stredozemného mora (Malta, Gibraltar, Španielsko, Portugalsko, Taliansko), kde je výskyt obezity a nadváhy u vyše 30% detí vo veku medzi 7.-11. rokom života. Vo väčšine ostatných západoeurópskych krajín výskyt nadváhy presahuje 20%,  a u starších detí je situácia podobná. Na Slovensku bol v rokoch 1988 až 1992 výskyt nadváhy a obezity u dievčat v školskom veku 9,6%, u chlapcov 9,8% a u adolescentov; 7,9% u dievčat a 9,2% u chlapcov. V súčasnosti nám presné čísla o výskyte nadváhy a obezity u slovenských detí chýbajú, u adolescentov je to 8-10%.

Stúpajúci výskyt metabolického syndrómu (MS) u detí možno dávať do úzkeho súvisu s pandémiou obezity. V Európskej únii sa predpokladá výskyt metabolického syndrómu u 550 000 detí a adolescentov, najvyšší výskyt je v krajinách s vysokou detskou obezitou.


Výskyt DM-2 v populácii detí a adolescentov sa vo svete neustále zvyšuje,   v  jednotlivých krajinách sa však veľmi líši. V Spojených štátoch amerických poukazujú na stúpajúci počet detí s 2. typom cukrovky už dlhší čas. V súčasnosti je výskyt cukrovky 2. typu približne 6 zo 100 000 amerických detí a adolescentov  vo veku 12-19 rokov, pričom dievčatá sú postihnuté častejšie ako chlapci. V niektorých častiach USA sa výskyt DM-2 za posledných 10 rokov až zdesaťnásobil a tvorí až jednu tretinu všetkých prípadov detského diabetu!

Výrazný vzostup počtu prípadov DM 2. typu v detskom a adolescentnom veku pozorujú aj v Austrálii, Novom Zélande a Kanade. V Ázii je tiež zvýšený výskyt DM-2 u detí a u adolescentov. Medzinárodná štúdia, ktorej sa zúčastnilo 10 ázijských krajín zistila, že až 10 % detí s cukrovkou má práve diabetes mellitus 2. typu. Ochorenie je častejšie medzi príslušníkmi etnických menšín (Pima indiáni) a tiež medzi príslušníkmi etnických menších žijúcich v novej krajine (Afroameričania). Aj v Európe sa pozoruje zvýšený výskyt DM-2 v detskom veku. Tento nárast súvisí so zvýšeným nárastom nadváhy a obezity u európskych detí a adolescentov. Najviac prípadov je v štátoch západnej Európy, ale výskyt DM-2 stúpa už aj v Strednej a Východnej Európe a neobmedzuje sa na etnické menšiny.

Na Slovensku sa doteraz zaznamenávajú len ojedinelé prípady DM 2. typu v detskej a adolescentnej populácii. Prevažujú však obavy, že výskyt nadváhy a obezity a s ním súvisiaci výskyt DM-2 u detí a adolescentov na Slovensku začne narastať podobne ako je to v štátoch Západnej Európy.

Diagnostika obezity, metabolického syndrómu a DM2 v detstve a v adolescencii

Cieľom diagnostiky DM-2 u detí je záchyt včasných štádií ochorenia a predchádzanie jeho rozvoju a vzniku chronických diabetických komplikácií. Preto je dôležité sa sústrediť už na diagnostiku obezity a metabolického syndrómu.

Diagnostika obezity je v praxi založená na sledovaní indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý je považovaný za najlepší marker obezity a najvhodnejšie je jeho vyjadrenie absolútnou hodnotou k veku.

Diagnóza metabolického syndrómu sa zakladá na prítomnosti minimálne troch príznakov (centrálna obezita, inzulínová rezistencia, hyperinzulinémia, hyperglykémia, dyslipidémia, hypertenzia alebo hyperandrogenizmus).

Pre diabetes mellitus 2. typu u detí a adolescentov je typický mnohopočetný výskyt cukrovky v rodine matky aj otca, často ob-generačne. Typické je aj znižovanie veku prejavenia sa diabetu počas generácií. Prítomné sú aj ďalšie rizikové faktory (zlé stravovacie návyky, nedostatok pohybu a iné). Väčšina prípadov DM-2 prebieha u detí a adolescentov bez príznakov. Rozhodujúcim krokom k diagnóze diabetu je preto vyšetrenie glykémie -hodnoty cukru v krvi.

U ktorých detí robiť skríning diabetu?

Všeobecne sa odporúča robiť skríning len v  skupinách s vysokým rizikom vzniku DM-2 a to minimálne každé 2 roky. Najčastejšie odporúčané kritériá výberu rizikových detí a adolescentov sú nadváha a prítomnosť minimálne dvoch z nasledujúcich rizikových faktorov:

  • diabetes v rodine u príbuzných 1. a 2. stupňa
  • rizikové etnikum
  • príznaky inzulínovej rezistencie, výskyt acanthosis nigricans (ložiská na koži s tmavou
  • pigmentáciou a s hrubým reliéfom, často sa spájajú s hyperinzulémiou a obezitou),
  • hypertenzie, dyslipidémie alebo syndrómu polycystických ovárií

Liečba obezity, metabolického syndrómu a diabetu 2. typu v detstve a adolescencii

Princípy liečby obezity u detí sú podobné ako u dospelých (úprava stravovania, zvýšenie fyzickej aktivity), ale majú špecifiká, spôsobené najmä vývojom a rastom organizmu, keď sa prirodzene menia aj proporcie tela.

Pred začatím liečby je dôležité stanoviť si určité ciele a liečebný postup:

  • určiť individuálne ciele liečby v závislosti od veku dieťaťa, stupňa obezity a prítomnosti ďalších problémov  spojených s obezitou
  • zapojiť do liečby aj rodičov a praktického lekára pre deti a dorastrobiť časté kontroly a selfmonitoring
  • zvážiť príčiny obezity pri jej liečbe
  • odporučiť diétne zmeny a zvýšenie fyzickej aktivity aj u ostatných členov rodiny, čo vytvorí optimálne zázemie pre úspech liečby

Diétoterapia ako základ liečby musí zohľadňovať nároky na adekvátny kalorický príjem pre normálny rast a vývoj, a teda byť aj vekovo špecifická. Najnovšie odporúčania zdravej výživy hovoria o 30–40 % tuku z kalorického príjmu v strave detí od 1 do 3 rokov, 25 – 35% vo veku 4 až 18 rokov. Bielkoviny by mali tvoriť 20% kalorického príjmu u detí do 3 rokov a 10 – 30% od 4 do 18 rokov a sacharidy 45 – 65 %  bez ohľadu na vek.

„Srdcové zlyhávanie je v posledných rokoch najčastejšou príčinou hospitalizácii na interných oddeleniach v SR. Počet týchto hospitalizácií stále narastá. Máme tiež signály toho, že výskyt srdcového zlyhávania je v skutočnosti ešte vyšší, pretože nie je včas diagnostikované. Nie je vylúčené, že na týchto trendoch sa podieľa narastajúci počet diabetikov“, upozorňuje prim. doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc.

Diétne odporúčania by mali zahŕňať obmedzenie množstva nasýtených tukov, cholesterolu (do 300 mg/deň), podávanie adekvátnych porcií stravy ako aj konzumáciu čerstvej zeleniny a ovocia (minimálne 5x denne), mlieka a mliečnych výrobkov (minimálne 3x denne), celozrnných potravín (6x denne) a zvyšovania množstva vlákniny v jedálničku (množstvo vlákniny v gramoch = vek + 5g). Nemenej dôležité je aj obmedzenie solenia a konzumácie cukru (najmä v sladených nápojoch) a sladkostí podľa princípov zdravej výživy Preferuje sa aj častejšie konzumovanie menších porcií (minimálne 6x denne).

Pohybová aktivita je dôležitou súčasťou liečby. Má priaznivý vplyv aj na iné pridružené ochorenia, znižuje inzulínovú rezistenciu, optimalizuje krvný tlak a podporuje začlenenie dieťaťa do kolektívu. Pravidelná fyzická aktivita je veľmi dôležitá aj v prevencii priberania a obezity. Súčasné odporúčania hovoria o 30 až 60 minútach aeróbneho cvičenia denne.

„Pacienti, ktorí trpia diabetom aj srdcovým zlyhávaním, majú pritom veľmi zlú prognózu, keďže priemerné prežívanie s týmto ochorením sú štyri roky,“ upozorňuje doc. MUDr. Emil Martinka, PhD, prezident Slovenskej diabetologickej asociácie a  primár Národného diabetologického centra NEDU Ľubochňa.

Môže ísť o rôzne druhy športu s podmienkou spotenia sa počas záťaže. Veľkým rozdielom voči dospelým je, že deti nerady cvičia len preto aby schudli. Cvičenie ich musí baviť, a preto sú vhodné rôzne kolektívne športy, bicyklovanie, korčuľovanie, behanie so psom, tanec, turistika, horolezectvo, posilňovanie (zamerané na zvýšenie výdrže) a iné druhy aeróbnych aktivít. Zároveň by sa malo obmedziť trávenie voľného času pri sedavých činnostiach na maximálne dve hodiny denne.

Farmakologická liečba obezity v detskom veku je limitovaná nedostatkom vhodných preparátov s predvídateľným účinkom, s minimom nežiadúcich účinkov a dostatočne overených vo veľkých randomizovaných štúdiách.

Chirurgická liečba sa v liečbe obezity používa len veľmi zriedka a nie sú všeobecne prijaté zásady jej použitia. V niektorých centrách sa tento liečebný postup využíva u detí s BMI nad 40 kg/m2 a závažnými zdravotnými problémami.

V liečbe metabolického syndrómu sú podobné princípy ako v liečbe obezity. Cieľom liečby diabetes mellitus 2. typu u detí je normalizácia glykémií a glykovaného hemoglobínu (HbA1c – pod 7,0 %,  optimálne pod 6 %). Liečba diabetu 2. typu by mala byť komplexná a založená na správnom poučení pacienta, domácom selfmonitoringu a pravidelných kontrolách u detského endokrinológa a diabetológa.

Zmena životného štýlu zahŕňa najmä obmedzenie kalorického príjmu a zvýšenie pohybovej aktivity. Ak sú režimové opatrenia úspešné, glykémia a aj hodnoty HbA1c sa blížia k hodnotám u zdravých osôb (glykémia nalačno do 7 mmol/l a HbA1c do 7 %). V takomto prípade nie je farmakologická liečba nutná, vo väčšine prípadov k nej však postupom času lekári musia pristúpiť. Perorálne antidiabetiká sú zvyčajne prvou skupinou farmák, ktoré sú zvažované pri neúspechu režimových opatrení v liečbe 2. typu diabetu u detí. Liekom prvej voľby by mal byť metformín. Inzulín je liekom voľby pri veľmi vysokých glykémiách, ťažkých infekciách, komplikáciách cukrovky a zlyhaní liečby perorálnymi antidiabetikami.

Na základe rozboru liečby z vyše 130 detských endokrinologických ambulancií v USA a v Kanade sa zistilo, že 48 % detí a adolescentov diabetom 2. typu sa lieči inzulínom a 44 % perorálnymi antidiabetikami. Aj pri diabete 2. typu u detí je dôležitý skríning a prevencia diabetických komplikácií. V súčasnosti chýbajú štandardy zdravotnej starostlivosti (celkového manežmentu ochorenia, pravidelnosti kontrol, skríningu diabetických komplikácií), týkajúce sa detí s 2. typom diabetu.

Prevencia obezity, metabolického syndrómu a diabetes mellitus 2. typu v detstve a  adolescencii

Prevencia detskej obezity zahŕňa propagáciu zdravej životosprávy a vyhľadávanie detí s rizikom vzniku obezity na základe rodinného výskytu obezity, pôrodnej hmotnosti, socioekonomickej situácie, etnických, kultúrnych a enviromentálnych faktorov. K včasnému rozpoznaniu ochorenia prispieva pravidelné sledovanie rastu a vývoja dieťaťa, so zakresľovaním do rastovej a hmotnostnej krivky.

Na ich základe by sa u všetkých detí a adolescentov mal raz ročne vypočítať BMI a vzťah hmotnosti k výške. U detí do 1 roku je dôležitým preventívnym krokom podpora dojčenia (minimálne 6 mesiacov). V neskoršom období je prevenciou správna výživa a dostatočná pohybová aktivita s obmedzením sedavých činností.

Prevencia metabolického syndrómu úzko súvisí s prevenciou obezity a okrem propagovania zdravej životosprávy sa zameriava na vyhľadávanie a skríning súčastí metabolického syndrómu u vysoko-rizikových detí a adolescentov. Deti s viacerými rizikovými faktormi by mali byť vyšetrené v odborných ambulanciách a zaradené do starostlivosti, podľa závažnosti stavu u praktického lekára pre deti a dorast alebo u špecialistu (detského endokrinológa a diabetológa).

Základom prevencie diabetu 2. typu je aktívny skríning cukrovky 2. typu, ktorý spočíva vo vyhľadávaní rizikových skupín detí a adolescentov. Za vysoko rizikovú možno označiť skupinu detí, ktoré majú už zistený prediabetes (poruchu glukózovej tolerancie alebo hraničnú glykémiu nalačno). Skríningovým vyšetrením je meranie glykémie nalačno, doplnené by však malo byť o orálny glukózo-tolerančný test.

Včasná diagnóza DM 2. typu môže zabrániť následkom dlhodobo nerozpoznanej a neliečenej hyperglykémie. Detskí a adolescentní pacienti s DM-2 majú rovnaké riziko komplikácií ako dospelí pacienti s DM 2. typu. Prevencii diabetu 2. typu u detí a adolescentov sa už v niektorých krajinách venuje veľká pozornosť. Preto je čas obrátiť záujem spoločnosti na diabetes mellitus 2. typu u detí a adolescentov aj na Slovensku.

Diabetes a dedičnosť

Diabetes mellitus je heterogénnou skupinou ochorení s rozdielnou príčinou, ale podobným priebehom. Obidva najčastejšie typy diabetu – diabetes mellitus 1. typu (T1DM) a diabetes mellitus 2. typu (T2DM) – majú genetický základ, ale na ich vzniku sa podieľajú odchýlky vo viacerých génoch spolu s vplyvmi prostredia. Ide teda o takzvané polygénne ochorenie.

Dedičnosť pri diabete 1.typu

Pacienta Miriam Jarošová, diabetička 1. typu/foto: SDiA

Viac ako 90% pacientov s DM 1. typu nemá príbuzného s cukrovkou. Vyše 90% prípadov cukrovky 1. typu teda tvorí autoimunitne podmienený podtyp (DM-1A).  Má zriedkavý rodinný výskyt, rýchly začiatok a výrazné klinické príznaky v čase prejavenia sa ochorenia. Oveľa zriedkavejší je idiopatický podtyp DM 1. typu (DM-1I). Nie sú prítomné známky autoimunitného postihnutia a stupeň inzulínovej nedostatočnosti môže byť rôzny. Pre silnú genetickú záťaž je niekedy ťažké ho odlíšiť od diabetu 2. typu. Avšak u DM-1I je genetická záťaž len od jedného z rodičov.

Existujú aj typy cukrovky, pri ktorých sa ochorenie prenáša. Vtedy ide o poruchu génu. Dnes sa uvedené gény dajú testovať. Pre tieto typy býva charakteristický výskyt vo viacerých generáciách po sebe, výskyt aj  súrodencov, miernejší nástup ako aj priebeh cukrovky.

MODY

Pre MODY je typický  autozómovo  dominantný typ dedičnosti, cukrovka sa tu dedí len po jednom z rodičov a postihuje viac generácií bez prerušenia, nejde ani DM1, ani o DM2. Je to dedičný typ diabetu, ktorý nastupuje pred 25. rokom života a dlhšie než dva roky môže byť liečený bez inzulínu. Práve dedičnosť je jeho typickým rysom:

·      ak má jeden z rodičov MODY, ponesie poškodený gén aj 50 % potomstva,

·      dieťa s týmto zdedeným génom má takmer istotu, že se u eho chorenie rozvinie bez ohľadu na spôsob života.

MODY je veľmi vzácny, podľa odborníkov tvorí asi len 1–2 % všetkých prípadov diabetu. Pretože sa s ním lekári takmer nestretávajú, stáva sa, že býva spočiatku mylne diagnostikovaný ako diabetes I. nebo II. typu. Diagnostickým problémom môže byť aj odlíšenie rôznych podtypov MODY diabetu, z ktorých sú najčastejšie MODY-2 a MODY-3.

Približne 2 % diabetických pacientov má diabetes spôsobený odchýlkou iba jediného genu – tj. monogénne podmienený diabetes. Väčšina prípadov monogénneho diabetu je spôsobená mutáciami v génoch regulujúcich funkciu β-buniek. Vzácne môže diabetes vzniknúť aj vďaka mutácii, ktorá spôsobuje  veľmi ťažkú inzulínovú rezistenciu alebo ako monogénne podmienený autoimunný diabetes mellitus. Veľmi často je monogénny diabetes zamieńaný za bežné formy diabetu (T1DM nebo T2DM). Pritom správná diagnóza umožní výber optimálnej terapie a terapeutické rozhodovanie je  často odlišné od bežných odporúčaní pre väčšinové typy diabetu.

Riziko vzniku u detí a súrodencov diabetika s DM 1.typu  je 10 až 15-krát vyššie ako v bežnej populácii. Genetická náchylnosť na vznik ochorenia však nie je dostatočnou podmienkou vzniku ochorenia.

Dedičnosť pri diabetes 2.typu

Napriek intenzívnemu výskumu nebola doteraz zistená všeobecne aplikovateľná príčina DM-2 v jednom géne. Naopak sa javí, že ide o zmeny viacerých, funkčne súvisiacich génov, ktoré sú typické pre danú populáciu. Silný vplyv genetiky možno vidieť vo výrazných medzirasových rozdieloch vo výskyte DM2.

Súčasný prudký vzostup výskytu DM-2 vo svete je však príliš rýchly, aby bol len dôsledkom kumulácie rizikových génov v tej-ktorej populácii a upozorňuje na dôležitosť faktorov prostredia (obezita, nedostatok pohybu, zlý životný štýl).

Výskyt jedného z týchto faktorov vyžaduje testovanie glykémie raz ročne:

·      výskyt cukrovky v priamom príbuzenstve

·      výskyt zvýšených hodnôt krvného cukru v minulosti

·      výskyt cukrovky v tehotenstve

·      zvýšená telesná hmotnosť alebo obezita

·      zvýšené hodnoty krvného tlaku

·      zvýšené hodnoty krvných tukov

·      ochorenie srdca v prítomnosti alebo minulosti

Pri najrozšírenejšom type cukrovky, čo je diabetes mellitus (DM) 2. typu, je typický výskyt v niektorých rodinách. Príčinou sú genetické vlohy, ale tiež vplyv zlého životného štýlu zažívaného v rodine.

Pri rodinnom stole: neprejedzme sa k diabetu!

Takmer v každej rodine na Slovensku dnes žije aspoň jeden diabetik, touto  diagnózou u nás trpí približne  400 000 ľudí, pričom asi 100 000 diabetikov o svojom ochorení nevie. Počet diabetikov v SR sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. K príčinám nárastu tohto ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, najmä nedostatok pohybu, nevhodná strava, stres a obezita.

Žiaľ, až 8 z 10 prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu. V mnohých rodinách sa cukrovka objavuje v každej generácii. Počet členov rodiny s cukrovkou narastá a diabetes  sa u nich dokonca objavuje v stále nižšom veku. Pacienti v mnohých prípadoch na chorobu rezignujú a berú ju ako svoje nechcené dedičstvo, ktoré v podstate očakávali. Pravda je, že dedičnosť existuje. V „diabetických“ rodinách je skutočne pravdepodobnosť ochorenia vyššia. Svoju úlohu však zohrávajú stravovacie zvyklosti a životný štýl rodiny.

Sviatky a iné slávnostné príležitosti sú v týchto rodinách v znamení najrôznejších dobrôt. Štafeta „výbornej kuchárky“ sa prenáša z generácie na generáciu, deti sú najskôr bacuľaté, neskôr majú nadváhu, v dospelosti sú už obézne a majú „našliapnuté“ na diabetes 2. typu. Obezita, prejedanie sa, sladené nápoje – zlý životný štýl by však rozhodne nemal byť tým, čo spája rodiny! Súčasne s rastúcou hmotnosťou ubúda prirodzený pohyb.

Vzrastá počet fastfoodov, supermarkety ponúkajú sladšie a tučnejšie potraviny a tak sa „rodina diabetikov“ rozrastá. Riešením je zmeniť životný štýl pacienta s diabetom i celej  rodiny, zaradiť do denného rozvrhu fyzickú aktivitu, strážiť si svoju hmotnosť a začať variť chutne, ale podľa zásad správnej výživy. Len tak sa dá vzniku diabetu 2.typu zabrániť, alebo túto chorobu aspoň oddialiť. Zmeny v živote sa robia ťažko, ak však pacienta podporí celá rodina, budú nad cukrovkou víťaziť spoločne. K zdravému životnému štýlu rodiny diabetika patria aj pravidelné  preventívne prehliadky a pozitívny prístup k životu.

Hýbme sa spoločne

Fyzická aktivita a pohyb by mali byť pre diabetikov samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná (aeróbna) športová aktivita. Jej časové rozmedzie by mohlo trvať 30 až 60 minút + 5 až 10 minút rozcvičenie a vyklusanie. Pohyb zaraďte podľa vašich možností najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne.  Najlepšie je, ak sa športu môžu venovať partneri spoločne alebo aj viacerí členovia rodiny.

„Pre pacientov preto vytvárame komplexnú edukačnú stránku, kde by mali nájsť odpovede na väčšinu svojich otázok týkajúcu sa základných vedomostí ako sú diétne zásady, sociálno-právne záležitosti, dlhodobý rozpis jedálnych lístkov, zásady starostlivosti a možnosti liečby napr. diabetickej nohy, poradňu, odpovede na otázky týkajúce sa tehotenstva či športu,“ približuje prim. doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.

Šport a pohybová aktivita sú veľmi dôležitou súčasťou života  ľudí  s cukrovkou. Nie všetci pacienti však vedia, aký druh a akú intenzitu športovej aktivity si zvoliť, najmä ak sa roky aktívne nehýbali. Diabetes 2. typu charakterizuje znížená citlivosť tkanív na inzulín. Pohybová aktivita je jednou z hlavných možností ako túto citlivosť vylepšiť, teda obnoviť schopnosť prieniku glukózy do buniek. Nedostatočný pohyb  spôsobuje  zníženie citlivosti inzulínových receptorov o tretinu až polovinu. Dlhšia kontinuálna pohybová záťaž strednej intenzity naopak zvyšuje tuto citlivosť až o polovicu.  Pre človeka po 50-tke s diabetom 2. typu je optimálnym druhom pohybu pravidelná chôdza. Určite sa odporúča konzultácia s lekárom a prípadne podstúpenie záťažového testu.

Vhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:

·         chôdza ( rýchlosťou 4–6 km/hod., ak to dovolí zdravotný stav)

·         nordic walking (chôdza so špeciálnymi paličkami)

·         cross trainer (trenažér umožňujúci elipsovitý pohyb, šetrný najmä ku kĺbom)

·         posilňovanie

·         plávanie (nevhodné pre pacientov s „diabetickou nohou“)

·         jazda na bicykli

·         jogging

·         cvičenie s fitballom (gymnastická veľká nafukovacia lopta) aqua aerobik

Pohybová aktivita by mala trvať aspoň 30 minút, ideálne 60 minút denne. Pokročilejší sa môžu hýbať 45 minút s intenzitou blížiacou sa anaerobnému prahu.

Nevhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:

·         adrenalínové športy

·         športy, pri ktorých existuje riziko úrazu či poranenia dolných končatín

·         dlhotrvajúce fyzické aktivity ( trvajúce hodiny) – môžu navodiť hypoglykémiu, ktorá môže trvať aj hodiny po skončení fyzické aktivity

·         opakované šprinty, ktoré by tiež mohli navodiť hypoglykémiu

Diabetik v rodine – ako sa stravovať?

Dá sa povedať, že diabetes 2. typu a obezita sú spojené nádoby. Väčšina diabetikov tohto typu trpí obezitou, a naopak väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu alebo k nej speje.  V minulosti bola diéta jedinou liečebnou metódou cukrovky. Aj dnes, keď existujú účinné metódy liečby, diétne opatrenia výrazne ovplyvňujú liečebné výsledky. Nie je to však diéta v pravom zmysel slova, v podstate ide o regulované stravovanie. To znamená regulovaný, približne rovnaký prívod sacharidov a energie v jednotlivých jedlách.

Pri normálnej hmotnosti pacienta je jedlo rozložené v priebehu dňa podľa  jeho zvyklostí. Vhodné je podávať jedlo 6x denne. Rozloženie jedál do viacerých dávok totiž vedie k nižšiemu výkyvu glykémie po jedle. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v jednotlivých potravinách a glykemickom indexe potravín.

Dlhodobo zvýšená glykémia znamená riziko vzniku aterosklerózy. Odporúča sa preto obmedziť v strave živočíšne tuky, menej soliť, nefajčiť.  Vhodné je preferovať zdroje vlákniny (zelenina, strukoviny, cereálie), často zaradzovať do jedálničku ryby a používať kvalitné rastlinné oleje.

Na zníženie hmotnosti sa odporúča nízkotučná redukčná diéta bohatá na bielkoviny, vlákninu rozpustnú i nerozpustnú, vitamíny a minerálne látky. Redukčnú diétu  pri obezite treba zostaviť individuálne, najlepšie v spolupráci s nutričným terapeutom. Výživa musí byť vyvážená, dodať telu všetky potrebné živiny, vitamíny a minerálne látky a musí viesť k postupnej a trvalej redukcii hmotnosti. Využívajú sa v nej potraviny s nízkym glykemickým indexom, potraviny bohaté na vlákninu, dodržuje sa a sleduje vhodný a dostatočný pitný režim. Strava má byť pestrá a chutná. Ide o dlhodobú  úpravu stravy, pravidlá stravovania platia pre diabetika celý život.

Strava diabetika 2. typu, najmä s nadváhou či obezitou:

·         Jesť pravidelne a častejšie malé porcie vhodného jedla. Posledné jedlo sa má podávať nejneskôr dve, ale radšej tri hodiny pred  spánkom

·         Klásť dôraz na dostatočné množstvo bielkovín.

·         Obmedziť tuky (najmä živočíšne).

·         Prijímať vlákninu, vitamíny a minerálne látky.

·         Dbať na nízky glykemický index u sacharidov.

Dôležitá je kuchynská úprava. Mäso nesmie byť smažené, vhodné je varenie, dusenie, pečenie bez tuku.

Tuky samozrejme patria do redukčnej diéty, sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov  je dostatok v potravinách bielkovinového charakteru (mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia), stravu  je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový). Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.

Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy. Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálničku preto treba zaraďovať celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.

Vláknina je dôležitou súčasťou jedálnička. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia. Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií.

Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Doporučený denný príjem vlákniny je 30-35 g, priemerná spotreba u nás je 15-20 g. Pre splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.

Výhodné je do jedálničku zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Sú to sacharidové potraviny. Všeobecne sa dá povedať, že čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index  má naopak celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa rýchlo rozkladajú a v podobe glukózy sa dostávajú vo väčšom množstve  a naraz do krvného riečiska. Ak bunky nepotrebujú všetku glukózu ako zdroj energie, je nadbytočná glukóza pomocou inzulínu uložená vo forme tuku do tukových buniek.

Potraviny s nižším glykemickým indexom sa trávia pomalšie a postupne. Nezvyšujú rýchlo a prudko hladinu krvného cukru a bunky ich postupne využijú ako zdroj energie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s inou živinou – bielkovinami alebo tukmi, kombinácia s vlákninou, ochutenie octom. Glykemický index znižuje tiež vhodná tepelná úprava (nie kašovitá, príliš mäkká). Potraviny s nižším glykemickým indexom nerozkolíšu hladinu krvného cukru a zasýtia na dlhšiu dobu.

Základom diétnych opatrení celej rodiny by mala byť racionálna, pestrá a vyvážená strava. Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorobách aj rodinných stereotypov. Ideálnym riešením je zmeniť životný štýl celej rodine, nielen jednému členovi rodiny, ktorý trpí diabetom.

Zmenou životného štýlu sa myslí najmä zaradiť do fyzickú aktivitu, strážiť si svoju hmotnosť a začať variť chutne a zdravo – v súlade so stravovacími odporúčaniami pre diabetikov. Diétne odporúčania pre diabetikov sú totožné so zásadami racionálneho stravovania. Preto rovnakú stravu môže s diabetikom konzumovať celá jeho rodina. Je to aj jediná prevencia pred tým, aby nám nevyrástla generácia diabetikov.

Slovenská diabetologická asociácia (SDiA) je občianske združenie, spoločné združenie lekárov a pacientov s diabetes mellitus.

Hlavným poslaním SDiA je podieľať sa na zlepšovaní úrovne starostlivosti o pacientov s diabetes mellitus a podmienok jej poskytovnia. Zakladateľmi a členmi SDiA sú lekári  a pacienti s diabetes mellitus, a ďalší zdravotnícki pracovníci pracujúci v odbore diabetológia a spolupracujúcich odboroch, ako aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života aktivizujúce sa v oblasti diabetes mellitus. SDiA realizuje ciele svojho poslania komunikáciou a spoluprácou s orgánmi štátnej správy a samosprávy, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, odbornými spoločnosťami a zdravotnými poisťovňami.

Jednou z kľúčových foriem činnosti SDiA je  poskytovanie vzdelávania, edukácie a tvorba vzdelávacích projektov pre pacientov aj lekárov. SDiA spolupracuje s odbornými spoločnosťami a pacientskymi organizáciami na domácej ako aj na medzinárodnej úrovni. Významnú úlohu zohráva medializácia problematiky diabetes mellitus s cieľom zvyšovania povedomia o tomto ochorení.

Pacienti s novodiagnostikovaným diabetom, či rodičia dieťaťa s týmto ochorením, často hľadajú odpovede na svoje otázky, problémy, možnosti riešenia a sú neraz vystavení zavádzajúcim informáciám a cieleným obchodným praktikám.

Nie sú dostatočne informovaní o svojich právach, sociálnych nárokoch či spôsoboch, ako sa aktívne podieľať na lepších výsledkoch ochorenia stravovaním, životosprávou, spoluprácou, adherenciou, samovyšetrovaním a samoošetrovaním pri prevencii a vzniku komplikácií, či možnostiach modernej liečby.

Na portáli nájdu pacienti návody na prípravu chutnej a zdravej stravy, či dokonca vianočné recepty. Dozvedia sa napríklad aj to, čo sa varí v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, presne podľa doporučeného obsahu sacharidových jednotiek. Edukačný portál môže diabetikom pomôcť zbaviť sa najčastejších zlozvykov, ako je nepravidelné stravovanie, neprimerané rozdelenie porcií, príjem väčšieho množstva jedla ako je vhodné a potrebné či dokonca kopírovanie stravovacích návykoch iných diabetikov. Je dôležité poznamenať, že diabetická strava je individuálna. Správnou edukáciou sa môžu pacienti naučiť, ktoré potraviny by mali obmedziť alebo úplne vylúčiť, a na druhej strane, ktorým potravinám by mali dať prednosť.

Slovenská diabetologická asociácia (SDiA) je občianske združenie, spoločné združenie
lekárov a pacientov s diabetes mellitus/foto: SDiA

Kampaň #OneThing alebo jediná vec, ktorú potrebujete vedieť, kladie dôraz na zvýšené kardiovaskulárne riziko u pacientov s diabetom 2. typu a upozorňuje na každoročne vzrastajúci počet nových pacientov s touto diagnózou. Odborníci upozorňujú na nedostatočné vzdelávanie pacientov s diabetom 2. typu a rizikách spojených s týmto ochorením. Alarmujúci je aj každoročne vzrastajúci počet novodiagnostikovaných pacientov. Kampaň v rámci Svetového dňa diabetu poukazuje na možnosti, ktorými je možné riziko pre srdce znížiť a cez heštegy #OneThing; #IbaJednoSrdce; #IbaJednaVec pôsobí, a o problematike informuje aj na sociálnych sieťach.

Môže vás zaujať:

Život s diabetom nemusí byť životom na hrane 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *