Česká republika

Nezabudnuteľná kráľovná poézie vytvorila takmer sto hereckých kreácií

Do pamäti televíznych divákov sa česká herečka Gabriela Vránová najvýraznejšie zapísala ako učiteľka Hajská zo seriáu My všichni školou povinni, či postavami v seriáloch F. L. Věk a Sňatky z rozumu.

Jej celoživotnou láskou bolo Divadlo na Vinohradoch, kde vytvorila takmer sto hereckých kreácií. V sobotu 27. júla by sa herečka dožila 80 rokov.

Narodila sa na Slovensku


Gabriela Vránová sa narodila 27. júla 1939 na Slovensku v Novom Meste nad Váhom v učiteľskej rodine. Detstvo prežila v Brne, kde vyštudovala herectvo na brnenskej Janáčkovej akadémii múzických umení (1960).

Po ukončení školy sa jej začali hrnúť ponuky od českých divadelných scén. Kariéru herečky začala v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave v roku 1960, odkiaľ po dvoch sezónach prešla do pražského Divadla na Vinohradoch. Jej pôvab a herecké schopnosti si všimli pražskí filmári a čoskoro dostala príležitosť účinkovať aj pred kamerou. V roku 1961 sa objavila v melodráme Kde řeky mají slunce a v komédii Hledá se táta, kde bol jej hereckým partnerom český herec Vladimír Menšík.

Členkou pražského Divadla na Vinohradoch sa stala v roku 1962. „Bolo to zásluhou mojej priateľky Zory Rozsypalovej, že mi riaditeľ Vinohradského divadla Luboš Pistorius ponúkol angažmán. Hľadal vtedy mladú herečku do úlohy Markéty vo Faustovi a Zorka ho na mňa upozornila. Išlo o prelomové obdobie. To divadlo som milovala, bolo súčasťou môjho hereckého a osobného života celých 42 rokov,“ uviedla v jednom z publikovaných rozhovorov Gabriela Vránová.

Najviac si cenila úlohy v predstaveniach Nora (v roku 1975 za ňu dostala divadelnú cenu Jaroslava Průchu), Antigona, Faust a Markétka a Maryša.

V druhej polovici 60. rokov zažiarila v dvoch detektívne ladených filmoch Poklad Byzantského kupce (1966) a Smrt za oponou (1966).

V televízii stvárnila úlohy napríklad v seriáloch My všichni školou povinní, F. L. Věk, Sňatky z rozumu a Chalupáři. Jej herecké umenie vyniklo v poetickej dráme Marketa Lazarová (1967) a tiež v snímke  Slečna Rajka(1978), kde si zahrala hlavnú úlohu. Do filmov Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Jak dostat tatínka do polepšovny (1978) obsadila herečku režisérka Marie Poledňáková.


Milovala poéziu

Okrem divadla milovala Gabriela Vránová poéziu. Do jej tajov ju zasvätil otec, ktorý bol nielen pedagóg, ale aj autor kresťansky orientovanej lyriky. Sama si pripravovala hudobno-literárne relácie a dlhoročná práca v tomto odbore jej vyniesla Krištáľovú ružu, najvyššie ocenenie v oblasti umeleckého prednesu. Vránová napísala desiatky fejtónov, ktoré sa neskôr stali základom knihy Magnetický vítr.

Gabriela Vránová svoje skúsenosti odovzdávala mladým adeptom herectva. Medzi jej žiakov patrili Vladimír Dlouhý či Zlata Adamovská.

Vránovú, vďaka jej špecificky zafarbenému hlasu poznali aj poslucháči rozhlasových hier i rozprávok. Za herecký rozhlasový výkon získala prestížnu cenu Prix Bohemia a Krištálovú ružu – najvyššie ocenenie v oblasti umeleckého prednesu (1995). V roku 2004 získala Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu. Svoj hlas prepožičala takým hviezdam strieborného plátna ako Marilyn Monroe, Catherine Deneuve, Jeanne Moreau či Elizabeth Taylor.

Od roku 1974 pôsobila Vránová ako pedagogička na Pražskom konzervatóriu. Presadila sa aj ako spisovateľka a výber jej poetických fejtónov Magnetický vítr sa dočkal aj ďalších vydaní.

K jej prestížnym oceneniam patria tiež Cena Karla Čapka (1994, za popularizáciu diela významných českých spisovateľov) a Cena Karla Čapka na Slovensku (1996).

Posledný rozhovor


Posledný rozhovor poskytla Českému rozhlasu v roku 2016. Do relácie Nezatloukat s ňou prišiel aj syn Ondřej Kepka, ktorý sa venuje herectvu a réžii. Spolu nakrútili dokument Království poezie.

Herečke lekári v roku 2017 diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Ťažkej chorobe podľahla 16. júna 2018 vo veku 78 rokov.

Herectvo bolo v rodine Gabriely Vránovej tradíciou. Hercom je okrem jej syna aj švagor a o dvadsať rokov mladšia sestra Miriam Vránová, ktorá žije v San Franciscu. Obe sestry si mali možnosť spolu zahrať vo filme matku s dcérou v roku 1981 v inscenáciách Dlouhý týden a Dlouhý měsíc.

TITULNÁ FOTOGRAFIA: Plynule z češtiny do slovenčiny preskakovala „česká“ herečka Gabriela Vránová /na snímke/, ktorá bola 18. novembra 2003 večer v Bratislave hosťom pravidelných stretnutí Kruhu priateľov českej kultúry. „Cítim sa byť čechoslováčkou. Tak to je a tak to zostane. Keď prejdem cez hranice, cítim sa byť doma a to bez preháňania a bez zveličenia. So Slovenskom ma spája vzťah ku krásnej slovenčine, k dobrým ľuďom, ktorých tu mám neúrekom, k slovenskej poézii a literatúre, k mojim slovenským divadelným priateľom,“ vyznala sa rodáčka z Nového mesta nad Váhom. „Narodila som sa českému profesorovi a jeho bývalej žiačke Slovenke, ktorej stará mama však bola Maďarka,“ spomínala na svoje spletité korene Gabriela Vránová. Svoje zanietenie pre krajinu, kde sa narodila, a lásku k slovenskej literatúre dala hneď najavo aj recitáciou básní Vojtecha Mihálika, či Viliama Turčányho. Napokon, sama sa v posledných rokoch predstavila aj ako autorka autobiografickej knihy Magnetický vietor. Herečka známa z mnohých filmov a televíznych seriálov Svadby z rozumu, F.L.Věk či My všetci školopovinní, samozrejme nemohla vynechať ani spomienky zo svojej vyše 40-ročnej kariéry. V posledných dvadsiatich rokoch asi najviac utkvela v pamäti verejnosti ako nervovo-labilná učiteľka Hajská z často reprízovaného televízneho seriálu My všetci školopovinní. „Dodnes s vďačnosťou schovávam listy divákov, ktorí pochopili, že som sa snažila vykresliť nielen portrét zlej učiteľky, ale aj nešťastnej ženy,“ poznamenala Gabriela Vránová. V tomto roku (2003) herečka nakrútila dva televízne filmy pod režijnou taktovkou svojho syna Ondřeja Kepku. Mladého režiséra poznajú aj televízni diváci z jeho detských hereckých rolí najmä v seriáli Arabela



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *