Názory a Komentáre

Nie sú len antivaxeri a vaxeri. Sme aj takí, ktorí len ľudsky váhame

Nie sú len antivaxeri a vaxeri. Sme aj takí, ktorí len ľudsky váhame

Vakcinácia dnes hýbe svetom. Niet diskutovanejšej a kontroverznejšej témy, než je očkovanie proti Covid-19. Je to celosvetový problém, ktorému sa nevyhne asi žiadna krajina na svete, hoci sú aj také, kde sa chce dať zaočkovať takmer 100% obyvateľov. Napriek tomu sa ľudia po svete začínajú deliť na vaxerov a antivaxerov, a ešte takých, ktorí stále váhajú, ale nešíria pritom zlo a útoky na tých s iným názorom alebo presvedčením.  

Nie som očkovaná a nemám problém to priznať. Nepatrím však k zarytým antivaxerom, ktorí bojkotujú akúkoľvek informáciu o výhodách  očkovania. Veľa o tom študujem a nechám sa poučiť, aj si odborne poradiť. Tiež sa dištancujem od tých, ktorí očkovanie spájajú so smrťou všetkých zaočkovaných, ktorí v posledných mesiacoch akýmkoľvek spôsobom umreli. A úprimne ľutujem tých, ktorí vo svojom antivaxerskom presvedčení dokážu, a to nielen na sociálnych sieťach, zaujať tak zásadne opozičné stanovisko, že sú schopní morbídne komentovať čokoľvek, čo sa týka očkovania a očkovaných, vyhrážať sa, urážať a klesať tak na morálne dno.

Necítim to tak, ako mi nútia

Zároveň som však zatiaľ nenašla žiadnu zásadnú informáciu, ktorá by ma o  nevyhnutnosti očkovania presvedčila natoľko, aby som sa zaočkovať dala. Neviem sa stotožniť s definíciou, že „vakcína je sloboda“. Dať sa očkovať preto, aby som mala priepustku do prevádzok, či možnosť voľnejšieho cestovania, pre mňa zatiaľ nie je postačujúci dôvod. Hoci cestovanie bolo, a zatiaľ stále je, jedna z mojich životných vášní. Nestotožňujem sa ani s výrokom „som plne zaočkovaná, aby som vás chránila“. Urobila by som čokoľvek, aby som ochránila blízkych, ale pred covidom, ktorý môžem v nejakom percente prenášať aj ako očkovaná, ich neochránim. Myslím si, že ľudia sa neočkujú z lojality k spoločnosti, ale preto, aby chránili hlavne seba. A tiež preto, že môžu mať z covidu a jeho vyčíňania v organizme trochu strach. Rovnako ako ja mám strach z tejto vakcíny. Je to prirodzené a úplne normálne. Rešpektujem každého, kto si zvolil cestu očkovania z akýchkoľvek dôvodov. 


Nerešpektujú však mňa

Mrzí ma však, že ako neočkovaná rešpektovaná nie som. Rozumnými a súdnymi ľuďmi samozrejme áno, ale spoločnosťou vôbec. Tá robí všetko možné, aby neočkovaným skomplikovala život natoľko, že ich do očkovania nakoniec dotlačí. Aspoň ja mám ten pocit. A to aj napriek tomu, že pre očkovaných už neočkovaní vraj žiadnu hrozbu nepredstavujú. Teda ak platí to, čo sa o účinkoch vakcín píše vo všetkých odborných článkoch. Pretože očkovaní by mali byť pred covidom vysoko chránení. Jediný argument, ktorý kvitujem, sú preplnené nemocnice a kolabujúci systém zdravotníctva, ktorým sa nám opäť na jeseň vyhrážajú. Samozrejme, kvôli neočkovaným. Ale urobili politici za ten rok a pol maximum pre to, aby systém opäť nekolaboval? Alebo je pre nich iba jednoduchšie zhodiť všetko na neočkovaných, pretože nič iné nevedia?

Možno to chápem zle, ale vakcína je imunobiologická látka na podporu tvorby protilátok. Každý z nás má iný imunitný systém a každý úplne inak reaguje na rôzne ochorenia. Preto by  mal mať každý možnosť rozhodnúť sa, či využije takúto formu lekárskej pomoci, alebo sa s chorobu vysporiada prirodzene a bez vakcín. Alebo aj nevysporiada, ale v súlade s vlastným presvedčením. Presne tak, ako sa v súlade s vlastným presvedčením dá niekto iný zaočkovať. Mnohí mi asi nebudú oponovať, keď poviem, že najlepším liekom proti akejkoľvek chorobe je ľudské telo. Podanie vakcíny by preto malo byť jednou z možností lekárskej pomoci, nie podmieňovanou povinnosťou. Kto prostredníctvom očkovania vidí cestu k slobode, môže ňou ísť. Kto tadiaľ cestu nevidí, pôjde inou. Ako mu to môže niekto zakázať?

Svetové tajomstvo

Osobne však vnímam očkovanie už len ako dôsledok problému, za ktorý považujem samotný vírus. Od svojho vzniku je obohnaný veľmi veľkým rúškom tajomstva, ktoré nám ako ľudstvu zrejme neprináleží teraz odhaliť. Všetky pandemické vlny mi prídu ako brilantne premyslený plán. A túto domnienku mi zatiaľ nik nevyvrátil. Aj preto mám pochybnosti a nedôverujem.


Nepochybujem však o existencii a vážnosti koronavírusu, pochybujem o jeho vzniku a pôvode. Nepochybujem o účinnosti a dôležitosti proticovidových vakcín, pochybujem o  spôsobe ich násilného vnucovania a absurdného podmieňovania.

Viem, že máme na Slovensku už roky vakcíny, ktoré sú povinné a máme ich v sebe všetci, ktorí tento článok čítame. Rozumiem aj zdôvodneniu, že vďaka nim sme sa dokázali popasovať s epidémiami a dokážeme ich opätovnému šíreniu predchádzať. Teda aspoň si to myslíme. Lebo tú druhú možnosť sme v dôsledku dlhoročnej povinnej vakcinácie už nemali možnosť preskúmať. Možno by sa dané ochorenia už nikdy nevrátili, lebo tie vírusy by tu už možno neprežili. A možno by sme im dokázali odolávať prirodzene, alebo jednoduchou liečbou tých nakazených. Neviem, sú to len dohady. Podstatné je to, že ak sme na akékoľvek ochorenie vakcínu vyvinuli, dlhodobo, zodpovedne a dostatočne ju testovali, tak máme ako ľudstvo v rukách skutočne skvelú zbraň. Kto chce ísť do boja s ňou, má to umožnené. Kto však chce použiť iné zbrane, nemal by byť z bojiska vyháňaný. Nie je predsa jedno, kto čím bojuje, ak bojuje proti tomu istému nepriateľovi?

Najhorší v boji s covid je slovenský politik

V celej tejto covidovej dileme mi asi nik nemôže podlomiť dôveru v očkovanie viac, ako slovenský politik, ktorý vodu káže a víno pije. Ktorý stojí pred národom vyzývajúc k nutnosti očkovania, a pritom sám očkovaný nie je. Ktorý sprísňuje obmedzenia pre neočkovaných, ale sám ich nedodržiava. Zavádza karantény likvidujúce ľudí aj turizmus, finančne znevýhodňuje neočkovaných pendlerov, ale sám ako neočkovaný v pohode cestuje a prekračuje hranice bez problémov.  A takýchto „vzorov“ máme žiaľ v politike viac.


Cítim, že namiesto skutočného boja s chorobou tu ide viac o biznis. Biznis milénia, v ktorom ide o nepredstaviteľné peniaze točiace sa okolo farmaceutického priemyslu. Možno o miliardové zisky z predaja testov a vakcín. Nekonečné testovanie očkovaných, očkovanie testovaných… o prelievanie peňazí medzi tými, ktorí rozhodujú o tom, komu sa koľko dá, kde sa koľko použije a čo potom za to.

Bez naozaj odborného opačného názoru

Navyše ma znepokojuje, že som vo verejnoprávnej televízii doteraz nezachytila žiadnu reláciu, v ktorej by dostali priestor odborníci s opačným názorom na vakcináciu proti koronavírusu. Dostávajú priestor v menej známych médiách, cez ktoré prehovárajú k ľuďom, ale tie sú ako nemainstreemové akosi automaticky považované za konšpiračné. Neviem dokonca ani o žiadnej odbornej diskusii, do ktorej by verejnoprávna televízia pozvala skutočných odborníkov oboch protichodných názorov, aby sa pred celým Slovenskom konfrontovali a umožnili tak ľuďom urobiť si lepší názor na základe odborných argumentácií. Nie je práve toto úlohou verejnoprávnej televízie, ktorú si všetci povinne platíme, bez ohľadu na to, či ju pozeráme? Možno sú tí s opačným názorom naozaj iba pseudoodborníci, ktorí svoj titul MUDr. využívajú len na zviditeľnenie sa. Ak to tak je, prečo si s nimi tí „praví“ odborníci nesadnú do štúdia a nezotrú ich v priamom prenose tak, že už nikdy nebudú mať chuť šíriť tie svoje odborné „dezinformácie“?

Sme si hrozbou navzájom

Veľa vecí tu nie je s kostolným poriadkom. A nemohol to nik lepšie demonštrovať, než sám Svätý Otec, ktorý príde na Slovensko duchovne pozdvihnúť ľudí, ale len tých očkovaných. Nie je práve jeho poslaním byť tu pre všetkých, v dobrom aj v zlom? Nie je jeho poslaním ľudí spájať a nie rozdeľovať? Ja ho našťastie k svojej viere nepotrebujem, ale keby to tak bolo, cítila by som sa hlboko zradená a opustená.


Možno som len paranoidná a možno namojdušu osprostievam. Nemôžem si však pomôcť. V tomto „vaxerskom súboji“ rozhodne len čas. Až ten nám ukáže, či tu naozaj ide len o boj s pandémiou alebo aj o niečo iné. História nám už nie raz ukázala, že keď ide o vysokú politiku, tak na ľudských životoch až tak nezáleží. Prajem si, aby som sa mýlila. Aby som raz z hĺbky presvedčenia povedala, že ma mrzí, že som pochybovala. Ale prajem si tiež, aby zlosť, strach a nenávisť nenarobili medzi nami viac zla ako samotný covid. Sme si hrozbou navzájom. Na to by sme nemali zabúdať.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *