Stĺpčeky

„Nieže Ti napadne dať výpoveď v práci! Novinárčina je ťažký chlebík!“

Nie je tomu ani rok, čo som sa odhodlala písať články. Dokonca mám za sebou aj prvé rozhovory. Verejne, pod svojim menom, v stĺpčekoch, vyjadrujúc svoj subjektívny názor na veci, ľudí a udalosti okolo mňa.  Názor, o správnosti ktorého som v čase písania vnútorne presvedčená, aj o aktuálnom dianí, ktoré má vplyv nielen na mňa, ale často aj na celú našu spoločnosť.

Nie som novinárka, len rada píšem. Baví ma to a napĺňa. Je to kreatívny proces a istá forma sebavyjadrenia. Rovnako ako kreslenie, tancovanie či spievanie.  A som nesmierne vďačná, že sa mi tejto možnosti dostalo a že môžem publikovať svoje postrehy a úvahy pod hlavičkou poctivého a seriózneho média – internetového portálu Dalito.sk.

Priznám sa, že mi nie raz napadlo, aké by to bolo skvelé, keby som sa mohla takýmto typom práce aj živiť. Veď ako sa hovorí, niet väčšieho šťastia, ako keď človek robí, čo ho baví a ešte ho to aj živí.


Len čo som však začala trochu pátrať a zisťovať, ako by som takto mohla fungovať, veľmi skoro mi došlo, že je to väčšia štreka než sa na prvý pohľad zdá. Dokonca mi presne v tom čase šéfredaktorka Dalito úplne náhodou poslala mail, v ktorom ma pochválila za môj stĺpček a rovno pripísala, aby som ani neuvažovala nad tým, že budem písať profesionálne, pretože ma to sotva uživí. „Nieže Ti napadne dať výpoveď v práci 😊,“ pripísala.

Staňte sa stĺpčekárom/kou DALITO.SK

Dnešný svet je presýtený informáciami a hlad po nich je paradoxne neutíchajúci. Už vôbec nejde o samotné poskytovanie informácií, ale skôr o spôsob, akým sa poskytujú. Vstúpiť s niečím originálnym, pútavým, možno vtipným, ale zároveň rozumným a serióznym do súčasného online priestoru plného blogerov, vlogerov, youtuberov či influencerov, kde dnes môže verejne publikovať kto chce a čo chce, či ako chce a koľko chce, je veľmi ťažké.

Virálne šírenie fotiek, videí a článkov plných bulváru a senzácií, ktoré častokrát neuvádzajú ani svojho autora či overený zdroj, je doslova nekontrolovateľné a nezastaviteľné. Ale zato veľmi populárne.

Aspoň teda podľa novodobých ukazovateľov čítanosti a úspešnosti, akými sú lajky, zdieľania a počty zhliadnutí. Konkurovať takejto realite na platforme internetu a stať sa v dnešnej dobe serióznym novinárom na vlastnej nohe je finančne takmer zničujúce. Mnohí si totiž mylne myslia, že poskytovanie informácií prostredníctvom internetového portálu je zadarmo. Čo je vlastne pochopiteľné, keďže prístup k nim aj často zadarmo býva. Ale prevádzkovanie portálu a celá práca okolo toho a najmä za tým rozhodne zadarmo nie je.

Pretože okrem lásky, úsmevu a rodiny dnes už nič zadarmo nie je. Je to ako myslieť si, že príprava a výroba denníka alebo týždenníka okrem nákladov na tlač nič nestojí. Žiaľ stojí, a nie málo. A rovnako je to aj s internetovým portálom. Nie sú to len náklady na jeho prevádzku a akési „internetové nájomné“.


Je to aj náročná a kreatívna práca, „odkup“ informácií z iných zdrojov, mzdy pre spolupracovníkov, honoráre za rozhovory a mnohé iné náklady prirodzene súvisiace s výkonom akejkoľvek poctivej a plodnej novinárskej činnosti. Nikomu nikdy neprišlo divné, že za noviny a časopisy musí v obchode zaplatiť. Ale každý sa pohoršuje, ak je online portál spoplatnený. Mimochodom, predaj denníkov klesol v prvom polroku 2019 o 3,4% oproti predchádzajúcemu polroku (hnonline.sk). A trend je stále klesajúci.

Niet divu, keď sa človek k potrebným informáciám stále dokáže dostať cez internet a zadarmo. Dokonca je ochotný tolerovať aj zníženú kvalitu obsahu či úroveň ich poskytovania. Ale prirodzene ju vždy očakáva a preto je pri čítaní často plný kritiky, odsudzovania a pohoršenia.

Nuž, naozaj to nie je ľahký chlebík, lebo aj keď sa poskytovateľ informácie tematicky zameria na istú skupinu čitateľov, čítať ho môžu všetci. A všetkým človek jednoducho nikdy nevyhovie. Nik nevidí, koľko je za tým všetkým  poctivej a kreatívnej práce, prebdených nocí, nabehaných kilometrov…

Reakcie ľudí sú niekedy zlé až urážajúce, návratnosť investícií pomalá, chvíľami a vlastne často žiadna, a pocit niekedy mizerný.

No napriek tomu je to práca krásna, hodnotná a užitočná a aj v nie veľmi priaznivých podmienkach súčasného online priestoru u nás existuje, prežíva a stále funguje niekoľko serióznych novinárskych podnikavcov, ktorí sa na tento boj dali a počínajú si skvele. Som presvedčená, že Lucia Tomečková a jej Dalito sú toho dôkazom.

Lucia, máš môj obdiv a podporu. Som hrdou členkou tvojho, ako hovorievaš „nášho“  neveľkého tímu, lebo som rada súčasťou niečoho, čo sa robí poctivo, slušne a poriadne. A ty to tak robíš.  A aj keď viem, že je to častokrát veľmi náročné, tvoje odhodlanie, nadšenie a elán ťa vždy budú hnať vpred a tvoj prístup ti nikdy nedovolí klesnúť na hranicu amaterizmu.

A na tom veľmi záleží. Lebo ak si nemáme robiť svoju prácu poriadne, tak by sme ju radšej nemali robiť vôbec. A tak by podľa mňa mal fungovať každý profesionál.  Vďaka, že môžem byť Dalito, sú to pre mňa neoceniteľné skúsenosti. Keby som šancu na Dalito nedostala dodnes netuším, aké zásadné pravidlá a prístup si žurnalistika vyžaduje. Aké to je náročné, aká je to vlastne veda. Inak by som asi aj ja už určite patrila medzi tých „päť miliónov futbalových či hokejových trénerov a novinárov“ na Slovensku.


Volám sa Lucia a som závislá



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *