Stĺpčeky

… nikdy by s ľudskými životmi nehazardovali

Stále mi v hlave vŕta ten Istanbulský dohovor. Priznám sa, že som o ňom veľkú vedomosť predtým nemala, ako som zachytila správu, že Slovensko odmietlo tento kontroverzný dohovor ratifikovať, teda schváliť. A tak som trochu pátrala.

Zaujímalo ma, čo môže byť tak závažnou súčasťou tohto dohovoru, že proti jeho ratifikácii hlasovalo až 101 poslancov zo 133 prítomných, čím vyjadrili, že Slovensko sa ním riadiť nemieni. A to aj napriek tomu, že dohovor ošetruje citlivú a dôležitú tému rôznych druhov násilia páchaného na ženách a dievčatách, vrátane domáceho násilia.

Istanbulský dohovor je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Prijali ho členské štáty Rady Európy v Istanbule 11. mája 2011 a v tom istom roku ho podpísala aj Slovenská republika.


Prišla som na to, že dohovor sám osebe kontroverzný nie je. Prekáža najmä konzervatívcom, lebo okrem ochrany žien prispieva k odstráneniu všetkých foriem ich diskriminácie a podporuje skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi vrátane emancipácie žien. Snaží sa zosúladiť právne normy členských krajín Rady Európy v snahe zabezpečiť ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím rovnakú ochranu v rámci celej Európy. A usiluje o  dosiahnutie rodovej rovnosti.

A tu je pes zakopaný. Podľa slov KDH sa Istanbulský dohovor pokúša do právneho poriadku SR zaviesť kontroverznú definíciu rodu a implementovať gender ideológiu, ktorá ohrozuje prirodzený vývin našich detí. KDH je zásadne proti tomu, aby sa rod považoval za niečo, čo si človek môže vybrať.

Tento postoj si tesne pred voľbami prezidenta vzala za svoj aj vládna koalícia. Nepovažujem za náhodu, že hlasovanie o Istanbulskom dohovore padlo práve na deň pred voľbami. Rovnako ako hlasovanie o dôchodkovom strope jeden deň predtým.

Strany SMER a SNS tým chceli (aj podľa slov mnohých politológov) účelovo podporiť svojho kandidáta kresťanských hodnôt a zapôsobiť na nerozhodných voličov. Odmietnutím ratifikácie dohovoru síce deklarujú ochranu slovenských tradícií, ale v skutočnosti si chránia len svoje preferencie.

Aké bystré. Ach, ako sme sa už my Slováci mohli mať a kde už sme mohli byť, keby Fico a jeho zohratá partia tieto svoje briskné schopnosti a taktické zručnosti naSMERovala na pomoc ľuďom a krajine, nie sebe samým.

Rozmýšľam aj nad tým, ako by asi dopadlo hlasovanie za Instanbulský dohovor, keby vo vzduchu nevisela potreba „zapáčiť sa“ voličom. Možno by sme boli prekvapení.


Priala by som si, aby už žiadna žena nebola týraná a aby akékoľvek násilie na komkoľvek úplne vymizlo z našich životov. A prajem to aj tým, ktorí takto hrdo a tradične zahlasovali. Lebo keby niekedy pocítili skutočné násilie na vlastnej koži, nikdy by takto s ľudskými životmi nehazardovali.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Volám sa … a som týraný muž (časť prvá)

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *