Nikto, ani Korčok a Mikas, mi nezabráni objať moje deti!

Pozerám na výzvu ministra Korčoka na zváženie osobného rozhodnutia o cestovaní mimo SR za akýmkoľvek účelom. A popritom sa pozerám na vysmiateho hlavného hygienika Mikasa na dovolenke v Chorvátsku. Ani jeden a ani druhý mi už nikdy nezakážu, aby som konečne objala moje deti, vždy keď budem môcť. Počas pandémie totiž vo mne prebudili nový pocit. Nie som už v prvom rade Slovenka, ale Európanka.

A v Európskej únii od 1. júla platia jasné pravidlá, na ktorých sa dohodla. Volajú sa európsky digitálny covid certifikát. Nemôžem a nebudem rešpektovať slovenských štátnych úradníkov, ktorí v kruhu svojej rodiny bránia ostatným, aby sa spojili ich rodiny a to napriek tomu, že dodržujú všetky pravidlá. A môžu si spolu s kumpánmi sypať štrk na slovenských hraniciach ako sedliaci koľko chcú.

Za hranicami platí covid pas EÚ

Únia povedala jasne. Od 1. júla platí európsky covid pas s troma rovnocennými podmienkami. Očkovanie, testovanie a prekonanie. Tak ako počas celej pandémie, splnili sme všetko do bodky a opäť vycestovali za deťmi do Nórska. Kým ľudia uverili ich rozprávkam o uzatvorených hraniciach, my sme už sedeli v aute a naprieč Českom, Nemeckom, Dánskom a Nórskom sme opäť cestovali za deťmi. Tak ako pred rokom, na Vianoce aj teraz. Už zaočkovaní s covid pasom, ktorý najbližšie skontrolovali na nemecko-dánskych hraniciach, potom pred nalodením na trajekt do Nórska a naposledy v Nórsku, kde nám colník presne 2. júla ráno zaprial príjemný pobyt v Nórsku.

Samozrejme, tak ako vždy, nič sme nenechali na náhodu. Nič. Riziko, vyraziť do sveta hneď v prvý deň uvoľnenia hraníc európskych krajín bolo stále vysoké, že sa niečo môže pokaziť. Kým slovenské úrady klamali, strašili alebo dokonca netušili, my sme si už užívali výhody európskeho covid pasu. Všetko fungovalo ako hodinky. Až tak, že mi dokonca tí, ktorí počúvajú len slovenských „odborníkov“ tvrdili, že si vymýšľam, že som v Nórsku. 😊

Pre istotu som dátum cesty prezradila len blízkym. Zlo a závisť totiž tak zatienili Slovensko, že som si musela pripustiť, že by sa mohol niekto frustrovaný nájsť, kto by nám cestu prekazil.  

Európa pripravená

Covid pas platil všade, nemuseli sme prechádzať cez žiadny štrk, ani búrať zábrany. Celých takmer 2000 km sme len míňali testovacie centrá pri diaľnici či dokonca vakcinačné na počkanie. Unavení, ale šťastní sme v prístave sledovali prvé autá, ktoré z Nórska vypustili za hranice od 17. januára. Ich posádky sa usmievali ako rešetá.

Aj tak sme mali hrdlá a zadky stále stiahnuté, že by sa do nich nevmestil špendlík. Predsa len sme mierili do krajiny, ktorá bola od 17. januára 2021 zatvorená aj pre vlastných občanov a rezidentov. Kto chcel dnu, musel do hotelovej karantény aj zaočkovaný napriek tomu, že sa mal kde bezpečne uchýliť.. Cesty dnu a von vyhodnocovala miestna vláda podľa opodstatnenosti. Bože, keď si spomeniem na Klusa, ako ešte pred 22. júnom nabádal Slovákov, aby si na dovolenku vybrali práve túto bezpečnú krajinu… Ani netušil, že je mesiace hermeticky zatvorená ako Austrália…

Na slovenskej pôde nemali čas  

Stále sme si opakovali, že sme nič nenechali na náhodu. NIČ! Máme všetko a nórski colníci nás pri vylodení za deťmi pustia! Veď sme nielen posledných 10 dní pred odchodom radšej nevytiahli nos z bytu, aby sme sa náhodou nenakazili (zaočkovaní šanca 0,9%), ale ešte sme sa aj dali zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde, aby sme nevyšili z očkovacieho cviku. Medzinárodný očkovací preukaz je roky súčasťou našich dokladov, covid pas máme, overenú kópiu rodného listu dcéry tiež, pozývací list pre istotu tiež, mali sme toho viac ako požadovali. Prečítali všetko a všetky štátne weby krajín, ktorých sa dotkla ŠPZ nášho auta, obvolali všetky veľvyslanectvá.

Tak, ako sa EÚ aj štáty Európskeho hospodárskeho priestoru dohodli, 1. júla všetko klaplo. Covid pasy fungujú. Všetko sme mali naštudované na 100% a 120% sme si ešte posledný júnový deň overovali aj telefonicky na veľvyslanectvách. Keď sme nepochodili na slovenskom v Oslo, kde nám pani povedala, že na nás nemá čas, že majú toho veľa, čas si našli Nóri na nórskom veľvyslanectve v Prahe, aj Česi na českom veľvyslanectve v Nórsku, aj keď sme slovenskí občania. ĎAKUJEME!

Príjemný pobyt v Nórsku vám želám!

A tak pred nalodením v Dánsku nám dali do auta len vysačku, že máme v poriadku covid pas a nalodili sme sa. Pozerala som na pobrežie Európskej únie z mora a ďakovala jej za príčetnosť, ktorá na Slovensku chýba. „Mám ťa rada únia, ale na chvíľu si potrebujem oddýchnuť a byť s deťmi,“ povedala som na palube smerom do Nórska.

Pri vylodení nórsky colník už len posledný raz skontroloval papiere a zaprial nám príjemný pobyt. Nevidel do celého auta, len sa spýtal, či cestujeme len my dvaja. Zasmiali sme sa, lebo manžel mu stiahol zadné okienko, aby videl dnu. Auto sme mali plné až po strop a z jeho útrob na neho len pokrikovali a vyhrávali hračky rôzneho druhu pre vnučku v sprievode točiacich sa vrtuliek, ktoré miluje: „Aha, tak to mi je úplne jasné, že ste len dvaja! Príjemný pobyt v Nórsku vám želám,“ boli jeho posledné slová dokonalou angličtinou až ma zahanbovala, ktoré zneli úprimne. Žiadne prihlasovanie do nejakého systému prekročenia hraníc, žiadna karanténa s covid certifikátom.

Užili sme si dni, ktoré bežne s rodinami prežívajú aj Korčok aj Mikas. Kým oni strašili  Slovákov a zasypávali ich štrkom, my sme prežívali ďalšie krásne dni s deťmi so slovami: „Vy nám už nikdy nebudete zakazovať vidieť naše deti! Nikdy, lebo my sme v prvom rade už Európania!“

Ty nie si zavretá!

Keď kamarátka videla moje šťastné fotografie a videá na sociálnej sieti napísala, že sa mi vypisuje, keď nie som zavretá v krajine. Nemyslím si, že mi závidela. Odpísala som jej, nech prestane sledovať slovenských špičkových odborníkov a politikov. Nech začne sledovať rozhodnutia európskej komisie a únie a jednotlivých členských štátov, ktoré by chcela navštíviť. Nech nepočúva ich klamstvá a strašenie a nech si všimne, že Európa je otvorená a už cestuje. Spája nielen rodiny ale aj ekonomiky a že tam vonku už pulzuje život. Nech na tých slovenských diletantov zabudne, prestane ich sledovať a vyrazí. Tam vonku, za slovenskými hranicami sa totiž už život vracia do normálu, pretože sa s covidom už naučili žiť. Pretože očkujú. Samozrejme, má to svoje covid podmienky, ale ak naozaj človek chce, splniť sa dajú. Ja a moja rodina sme toho dôkazom. Cestujeme celú pandémiu, samozrejme tam, kde sa dá. Doteraz sme neochoreli a verím, že to tak aj ostane. Nevyberáme si destinácie „nesplnených snov“. Zrušená Jamajka na jar 2020 bude musieť ešte chvíľu počkať. Teraz ešte nie je na to čas, ale časom bude aj to.

Nikto mi nezabráni objať deti

Takže nie, pomýlení slovenskí úradníci, budem cestovať vždy, keď sa bude dať. Nikto, ani Korčok ani Mikas mi v tom nezabránia, aby som objala svoje deti vždy, keď budem môcť a potrebovať. Rovnako, ako oni objímajú tie svoje aj na dovolenkách za hranicami. Viem, že zodpovedných je na Slovensku menej, ale  to ešte neznamená, že sa majú nechať klamať a strašiť diletantami, ktorí si z nezodpovednými nevedia poradiť a hádžu všetkých do jedného vreca. Lebo nie, na Slovensku stále žije množstvo slušných a rozumných ľudí, ktorí si zaslúžia rovnakú demokraciu so zodpovednosťou ako v ostatných štátoch Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Nikto, ani Korčok a Mikas mi nezabránia objať svoje deti ak to nariadením únia povolí! Nariadenie Európskej únie totiž jednoznačne platí! Inak viete o tom, že už opäť z časti aj na Malte, ktorá sa podľa dohody najprv na to spýtala EÚ? (TA3: Tak takto... od 10:14) Takže, krásne leto priatelia! Život so zodpovednosťou je za hranicami krásny aj s covidom a práve sa začal!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)