Normálnosť ako nenormálny luxus

LUCIA TOMEČKOVÁ -

Udržať si zdravý sedliacky rozum je posledné roky pre mňa stále ťažšie. Stále viac a viac otvárame témy, pri ktorých sa normálny človek musí predsa pozastaviť, to vážne?!  Toto naozaj zaujíma ľudí a toto naozaj stojí za rekordami čítanosti? Toto chcú ľudia naozaj čítať? Naozaj si toto ľudia myslia ešte aj pri vojne na Ukrajine?

Čo treba ešte otvoriť a akože porozumieť tomu? Po vlnách tém napríklad o sexe sme úplne zabudli na témy, ktoré sú naozaj dôležité. O ľudskosti a zdravom rozume. O hodnotách, ktoré ak podceníme, nedoplatíme na ne iba na Slovensku. Bolo nám dobre, až príliš dobre.

Dokedy

Je hrozné dnes čítať tie pomýlené komentáre aj o vojne na Ukrajine… Len nepríčetný človek nevie rozoznať dobro a zlo pri okupantoch, či agresoroch. Po prvotnom šoku ich však už len pribúda. Pomýlená Slovač sa vám stále dostáva pod kožu a vy denne bojujete s pocitom, že Slovensko nemá budúcnosť. A ak, tak veľmi otáznu.

Svet sme veľmi šponovali už roky… Nenechali si takmer nič pre seba, neupozorňovali na to, na čo sme mali. A keď aj upozornili, málokto si to prečítal. Senzácie, to je to jediné, čo už 80% ľudí zaujme. A podľa toho vyzerajú aj ponuky slovenských televízií. Povrchnosť až stupídnosť je nám porcovaná s takou pravidelnosťou, že dnes už mnohí nevedia ani rozoznať dobro a zlo pri vojne. A niekde medzi tým ponúkajú príčetní pomoc, ale dokedy budú vládať?

To naozaj?

Kedy sa to začalo? Ako to vzniklo? Či ja som už nenormálna?  Alebo na to, aby sme sa spamätali, zahrkali v sebe prioritami a hodnotami, na to „potrebujeme“ až vojnu cez hranice? Ale vlastne, nepomáha ani to… Slušní a vzdelaní ľudia sa sťahujú do svojich bublín, hlúpi, zlí, neschopní a pomýlení, takých počuť stále viac a politici im len viac a viac načúvajú. Demokracia dostala u nás po hube a žije si vlastným životom, za ktorý by v civilizovaných krajinách už mnohí sedeli vo väzení. V Česku zatiaľ aspoň zopár. Na Slovensku inštitucionálna obrana demokracie totálne zlyhala a následky si ponesieme všetci.

Bojím sa, že pri mojej práci prídem o zdravý rozum a môj „normálny“ pohľad na svet. Že jedného dňa vďaka pomýlenej väčšine zistím, že som už nenormálna ja… Alebo, že byť normálny je dnes už taký luxus, že sa vlastne stanete nenormálnym. Jednoducho taká nedokonalá normálnosť ako nenormálny luxus. Túžim len po normálnom svete s kusiskom normálnosti. Po normálnom Slovensku. Dnes už viem, že sa ho nedožijem.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)