O hodnote empatie, ľudskosti a solidarity

Dalito.sk/Dobrovoľník ukrajinských síl územnej obrany pomáha žene prejsť cez ulicu v Charkove/FOTO TASR/AP

Pojem „solidarita“ možno odvodiť od soliduum, t.  j. niečo, čo je pevne spojené, akýsi pevný základ. Alebo tiež od solidare, spájať. Slovo solidum používali rímski právnici k označeniu vzájomného záväzku dlžníkov, ktorí ručili každý za všetkých (in solidum), čím vyjadrovali istý druh vzájomnosti.

Termín solidarity sa začal používať v 19. storočí v kontexte prírodných vied. Bola to „solidarita“ vzájomne prepojených funkcií častí či orgánov, ktoré vytvárajú jeden celok živého organizmu.

Táto súčinnosť vo fyziologickej oblasti sa čoskoro premietla aj do sociálnej sféry: aj v spoločnosti ako v živom spoločenskom organizme je „solidárna“ súčinnosť jednotlivcov a ich individuálnych činností. Takáto solidarita v zmysle súčinnosti bola zároveň chápaná ako podmienka rozvoja spoločnosti.

Svedomie a mravná zodpovednosť

Solidarita sa postupne stala nielen vyjadrením vzájomnosti, spolupatričnosti a súčinnosti, ale aj znakom postoja človeka, morálnej kvality jednotlivca. Premietla sa do roviny politickej a zákonnej (sociálna politika) i morálnej.

Preto mohol nemecký politický teoretik Bernhard Sutor v Politickej etike napísať, že pre slobodnú a demokratickú spoločnosť „je solidarita nad rámec zákona podstatná“. Alebo poľský filozof a teológ Józef Tischner v Etike solidarity, že „etika solidarity chce byť etikou svedomia“. Solidarita tak v konečnom dôsledku poukazuje na mravnú zodpovednosť.

Empatia

Aristoteles učil, že dráma ako javisková forma pôsobí na diváka – v dôsledku vcítenia sa do deja – katarzne. Pojem vcítenia sa bol používaný dlhý čas práve takto, teda vo vzťahu k estetickému zážitku.

Náznaky prechodu aj do roviny medziľudských vzťahov boli až omnoho neskôr v niektorých psychologických odvetviach. Až napokon Freud prišiel s obmenou aristotelovskej katarzie. Hovoril o schopnosti vžiť sa do situácie druhého, aby sme porozumeli, čo prežíva.

Časom sa v tomto zmysle začal používať termín empatie. Americký psychológ Carl Rogers svojho času pripomenul, že túto schopnosť v praxi opomíname a že citlivé vnímanie druhého človeka je v dnešnom svete zriedkavé a vzácne. Podľa Rogersa je však dôležité, že empatia eliminuje odcudzenie. Ako napísal v knihe Spôsob bytia, „aspoň na okamih sa jej adresát cíti byť neoddeliteľnou súčasťou ľudského rodu“.

Ľudskosť

Filozof Karl Popper nám pripomína, že z ľudského utrpenia vychádza priama výzva na pomoc, pričom táto výzva je morálnou výzvou. Tak dnes opäť objavujeme naliehavosť slov francúzskeho filozofa Emmanuela Lévinasa: „Mať jasno v otázke, či je spoločnosť v bežnom zmysle slova výsledkom zásady, že človek je človeku vlkom, alebo zásady, že človek je pre človeka, je nesmierne dôležité.“

Toto všetko vidíme dnes vďaka empatii, ľudskosti a solidárnej pomoci utečencom z Ukrajiny. Dobrovoľníci, mimovládne organizácie a všetci ľudia dobrej vôle im dávajú pocítiť spolupatričnosť a vracajú im pocit človečenstva. Pocit, že sú súčasťou ľudského rodu. Ten pocit, ktorý im zločinci Putin a Lavrov chceli natrvalo vziať.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

TITULNÁ FOTOGRAFIA: Dobrovoľník ukrajinských síl územnej obrany pomáha žene prejsť cez ulicu v Charkove 16. marca 2022. Ruské ozbrojené sily pripravujú na Ukrajine viaceré ofenzívy, uviedol v noci na pondelok generálny štáb ukrajinskej armády. S týmto cieľom sa ruské jednotky snažia udržať na pozíciách, ktoré obsadili, zabezpečiť si zásoby a preskupiť sa, informovala na základe jeho vyhlásenia agentúra DPA. FOTO TASR/AP