O marketingovom charaktere a mentalite úspechu
Erich Fromm už viac ako pred štyrmi desiatkami rokov upozornil, že v konzumnej spoločnosti orientácia na vlastnenie vyprodukovala zvláštny ľudský charakter. Nazval ho marketingovým charakterom.
Každý na svojom mieste a vo svojej práci musí zodpovedať určitému typu osobnosti. Popri profesijných predpokladoch musí byť o neho záujem, musí byť pre dané miesto, prácu, aktivitu potrebný. Takto je potom vzťah človeka k sebe samému „formovaný okolnosťou, že danosti a schopnosti nepostačujú na splnenie určitej úlohy“ (Fromm).
Mentalita úspechu
Keby sme si vystačili iba s našimi zručnosťami, schopnosťami a vedomosťami, naše sebahodnotenie by zodpovedalo našim danostiam a schopnostiam. Lenže úspech dnes často závisí aj od toho, ako sa vieme ukázať, pretlačiť či „predať“.
V dôsledku toho aj seba samých neraz zakusujeme ako tovar. Ako predmet obchodu na osobnostnom trhu. (V športe sa už bežne hovorí o trhu s hráčmi, o kúpe a predaji hráčov, čo je nedôstojné a dehonestujúce.) Podvedome to vplýva na naše sebahodnotenie a na náš rebríček hodnôt.
Musíme zodpovedať čoraz väčším nárokom a požiadavkám. V konzumnej spoločnosti a v spoločnosti orientovanej na výkon a úspech sa viac než kvalitatívne obsahy stali dôležitejšími kvantitatívne charakteristiky a vonkajší obal. Vek, vzhľad, flexibilita, úspešnosť. Z mladého veku a flexibility sa stal zamestnávateľský fetiš.
Mať vždy to nové
Dôležité sú výkon a úspech. Dôležitá je prestíž. Tak nám to diktuje spoločnosť výkonu a mentalita úspechu.
Dôležité je aj pohodlie, ktoré nám nové veci ponúkajú. Tak nám to diktuje reklama. Musíme mať vždy to, čo je najlepšie a najnovšie. Veci sú dnes omnoho rýchlejšie vymeniteľné ako kedykoľvek v minulosti. Ponuka a reklamná vtieravosť je obrovská. Reklama nám podsúva, že to, čo je nové a lepšie, nielen môžeme mať, ale aj musíme.
Tento produktový marketing sa nenápadne stal súčasťou nášho osobnostného marketingového charakteru. Ten je prispôsobivý. Sleduje predovšetkým svoj vlastný cieľ. Racionálne a pragmaticky. K tomu viac „mať“ než skutočne „byť“.
Lenže čím väčšia racionalizácia a čím väčší pragmatizmus, tým menej sa dokážeme na svet dívať srdcom. Exupéry by o tom vedel rozprávať.
P.S. V Európe za ostatné tri desaťročia klesla miera empatie zhruba o 40 percent.
(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)