Rozhovory

Obavy vedca, konšpirácie deformujú spoločnosť, pribúda lenivých, nemyslíme a zlyháva už základné vzdelávanie 

„Konšpirácie deformujú spoločnosť a brzdia vedecký pokrok,“ je o tom presvedčený slovenský vedec, ktorý sa vďaka pracovitosti a ochoty neustále sa vzdelávať dostal na miesta, o ktorých mnohí len môžu snívať. Nedávno sa verejnosť dozvedela o objave planétky prezývanej Farout, ktorá je momentálne najvzdialenejším pozorovaným objektom Slnečnej sústavy. V stredisku Minor Planet Center v Cambridgi, kde objav zverejnili, pôsobí aj slovenský astronóm Peter Vereš. Patrí k vedcom, ktorí mapujú Slnečnú sústavu – náš vesmírny domov, ktorý nás stále má čím prekvapiť. 

Mnohí sa radi dívajú na hviezdy, ale nie každý sa stane astronómom. Čo vás k tejto profesii priviedlo?

Začalo sa to knihou Obloha na dlani, ktorá sa mi dostala do rúk, keď som mal sedem rokov. Odvtedy som sa zaujímal o vesmír, čítal knihy o astronómii, navštevoval hvezdáreň v Žiline, či sledoval nočnú oblohu malým ďalekohľadom. Dá sa povedať, že som začal ako astronóm-amatér. Na kariéru profesionálneho astronóma som sa pripravoval štúdiom na gymnáziu a neskôr na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa tento odbor študuje.


Astronómii sa venuje veľa ľudí ako koníčku. Považujete pozorovania amatérskych astronómov z vedeckého hľadiska za prínosné?

Aj keď väčšina nadšencov či amatérskych astronómov na dráhu profesionálneho astronóma z rôznych dôvodov nešla, astronómia ich pritiahla k technickým a vedeckým smerom. Napríklad v USA sú základy astronómie spolu s geológiou najpopulárnejším voliteľným predmetom v prvom ročníku vysokých škôl. Amatérski astronómovia pozorujú oblohu ako hobby, ale aj popularizujú vedu a bádanie a pomáhajú vychovávať potenciálnych profesionálov. Zároveň majú čím ďalej tým jednoduchší prístup k lepšej pozorovacej technike a v mnohých prípadoch sa podieľajú na výskume.

Ako ste sa ocitli na pracovisku za oceánom, dokonca na pôde slávneho Harvardu? A ako by ste laickému čitateľovi vysvetlili, čomu sa konkrétne venujete?

Bol to sled udalostí. Najprv som sa ako doktorand túžil dostať na medzinárodné vedecké konferencie. Musím pripomenúť, že v tej dobe to bolo takmer nemožné, keďže pre nedostatok financií alebo neexistujúce granty na konferencie študenti a doktorandi de facto nechodili a len výnimočne sa tam dostali aspoň vedci. Vďaka podpore kolegov a dekanátu fakulty sa mi to nakoniec podarilo. Treba spomenúť, že „matfyz“ bol vždy špičkou v oblasti matematiky a fyziky a aj pri slabšom materiálnom zabezpečení oproti západným univerzitám sa tam robil výskum, ktorý akceptovali v prestížnych zahraničných časopisoch. Aj vďaka týmto skúsenostiam som získal štipendium na zimnú školu v Japonsku a letnú školu v Taliansku. O rok neskôr som už pol roka strávil na observatóriách na Havaji vďaka štipendiu Slovenskej akademickej a informačnej agentúry (SAIA).

Odkedy pôsobíte v Spojených štátoch?

Od roku 2011. Ako „postdoc“ som tri roky pracoval na Havaji, dva roky v Jet Propulsion Laboratory (Caltech/NASA) a od roku 2017 som získal stálu pozíciu vedeckého pracovníka na Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. Pracujem v Centre Malých Planét (Minor Planet Center), čo je svetové stredisko, ktoré prijíma pozorovania asteroidov a komét, počíta ich dráhy, takisto zverejňuje označenia a pomenovania asteroidov i komét a počíta ich polohy. Podieľam sa na vývoji nového softwaru, zúčastňujem sa na stretnutiach s naším vedením (Planetary Defense Coordination Office v NASA) a hodnotím granty. Tiež robím nezávislý výskum, zvyčajne z dát, ktoré máme v centre – predstavujú 800.000 dráh a 200 miliónov pozorovaných pozícií. Spolupracujem s kolegami z iných inštitúcií na Havaji v Arizone, v JPL (Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii) alebo na Slovensku. Teší ma, že naše pracovisko expanduje a výdavky NASA na planetárnu obranu z roka na rok stúpajú.


Skrýva sa pod pojmom „planetárna obrana“ mapovanie a vyhodnocovanie hrozby, že sa Zem zrazí s iným telesom, napríklad s asteroidom? A je táto téma zaujímavá aj z vedeckého hľadiska?

Planetárna obrana v súčasnosti zahŕňa najmä objavovanie blízkozemských asteroidov väčších ako 100 metrov a počítanie pravdepodobnosti zrážky so Zemou. Snažíme sa nielen objaviť asteroidy a kométy, ale aj spresniť ich dráhy a zlepšovať služby nášho centra. Okrem planetárnej obrany to má zmysel pre základný výskum – vieme, čo a kde sa nachádza v Slnečnej sústave. K týmto objektom stále častejšie letia kozmické sondy, a preto je logické, že najprv museli byť objavené a ich dráha dostatočne presná. Tieto telesá nás učia o vzniku a vývoji Slnečnej sústavy, môžu vysvetliť, ako sa na Zem dostala voda alebo organické molekuly. V blízkej budúcnosti môžu poskytovať materiál, ktorý budeme ťažiť. Najmä vodu a vzácne kovy. Posledných 10-15 rokov objavom dominujú profesionálne pracoviská financované programom NASA v USA, ale istú, malú časť objavov a následné sledovanie podporujú aj amatérski astronómovia.

Čo nám prezradí pozorovanie „menších súrodencov“, teda malých resp. menších telies, ktoré ako meteory (bolidy) vletujú do našej atmosféry?

Meteoroidy tvoria tie najmenšie úlomky komét a asteroidov a majú iba milimetrové až centimetrové rozmery. Tie nám nepriamo pomáhajú sledovať, ako sa napríklad menila dráha danej kométy, alebo, naopak, pomôžu nájsť teleso, ktoré meteorický roj vytvorilo. Z ich spektier sa dozvedáme o chemickom zložení materiálu, ktorý zaniká v našej atmosfére, keď do nej teleso vletí a zhorí ako meteor, ľudovo padajúca hviezda. Zatiaľ je to najjednoduchší spôsob, keďže iba pri malej časti asteroidov poznáme ich spektrálne vlastnosti a iba zopár ich navštívili kozmické sondy. Iba z jedného asteroidu, Itokawa, sa zatiaľ podarilo na Zem dopraviť pár gramov materiálu, no ďalšie dve sondy sú práve teraz pri asteroidoch a v nasledujúcich rokoch donesú ďalší materiál – sonda Hayabusa 2 je pri asteroide Ryugu a sonda OSIRIS-REx sa nachádza pri planétke Bennu.

Verejnosť zaregistrovala objav planétky prezývanej Farout. V posledných rokoch sa aj vďaka pokroku v pozorovacej technike dozvedáme viac o telesách na okraji Slnečnej sústavy, za obežnou dráhou Neptúna. Čo nám objavy tohto druhu môžu prezradiť? Do akej miery môžeme dnes slnečnú sústavu považovať za prebádanú?

V Kuiperovom páse za Neptúnom sme zatiaľ objavili o dva rády menej telies, než v Hlavnom páse medzi Marsom a Jupiterom, ale to je výberový efekt. Pretože sú tak ďaleko, objavujeme najskôr tie najväčšie. Už teraz však vieme, že Kuiperov pás objavuje rádovo viac telies a hmoty ako Hlavný pás, takže v skutočnosti je tým hlavným pásom v podstate pás asteroidov za Neptúnom. Okrem klasického Kuiperovho pásu, v ktorom telesá obiehajú po viac-menej kruhových alebo málo výstredných dráhach, je tam aj populácia rozptýlených telies s výstrednými dráhami. Tieto dráhy boli narušené pri stretnutí s Neptúnom, no stále sa ich najbližšie vzdialenosti od Slnka (perihéliá) nachádzajú v blízkosti dráhy Neptúna. Telesá s prezývkami Farout (2018 VG18) či Goblin (2015 TG387) sú veľmi ďaleko. Niektoré z dráh najvzdialenejších telies majú také výstredné eliptické dráhy, že sa zdá, akoby ich neznáma gravitačná sila vyhodila von.

Súvisí to s hypotézami, ktoré hovoria o tom, že by niekde za dráhou Neptúna mala existovať dosiaľ neobjavená planéta?


Áno, objavy pár objektov, ktorých perihéliá boli omnoho ďalej než Neptún, povzbudili teórie o zatiaľ neobjavenej veľkej planéte, po ktorej sa v súčasnosti intenzívne pátra. Aj toto pátranie najväčšími ďalekohľadmi – ide o osem- až desaťmetrové ďalekohľady na Havaji a v Čile – prinieslo veľký počet novoobjavených transneptunických telies, ba aj spomínaných exotov ako „Farout“ a „Goblin“. Objavovanie sa asi nikdy neskončí, pretože väčšie a novšie prístroje vždy prinesú niečo nové. Ani existencia novej planéty nemusí vysvetľovať zvláštnosti na okraji Slnečnej sústavy. Rozptýlené dráhy môžu byť dôsledkom veľmi hmotného Oortovho oblaku komét, dávneho preletu inej hviezdy okrajom Slnečnej sústavy alebo dokonca iného fungovania fyziky gravitácie, o ktorom hovorí teória MOND. Podľa tejto teórie sa gravitačné zrýchlenie nespráva podľa klasickej Newtonovskej fyziky pri veľmi malých zrýchleniach, a teda vo veľkých vzdialenostiach od centrálneho telesa.

Ktoré nedávne astronomické objavy sú teda podľa vás najzaujímavejšie?

Medzi zaujímavosti posledných rokov možno zaradiť objav prvého medzihviezdneho objektu ‘Oumuamua, teda telesa, ktoré preletelo Slnečnou sústavou a vzniklo pri inej hviezde. Ďalším objavom je viacero vzdialených objektov za Kuiperovým pásom podporujúcich existenciu zatiaľ neobjavenej planéty a tiež objav nového cieľa pre sondu New Horizons – telesa s prezývkou „Ultima Thule“, okolo ktorého sonda preletela 1. januára tohto roku a ktoré je od nás vzdialené vyše 6,6 miliardy kilometrov. Teleso hľadali astronómovia Hubblovým ďalekohľadom už počas letu sondy tak, aby bolo v dráhe letu sondy po jej prelete okolo Pluta. Ide o najvzdialenejšie teleso preskúmané sondou. Napokon spomeniem prudký nárast novoobjavených blízkozemských asteroidov, a tiež zvláštne tvary objektov Kuiperovho pásu alebo malých blízkozemských asteroidov.

Ako si vysvetliť, že na jednej strane ľudské poznanie prekračuje nové a nové hranice a na druhej strane mnohí veria, že je Zem plochá, že – ako sa vyjadril váš kolega astronóm Jiří Grygar – je všeobecná neznalosť základných vecí taká zarážajúca?

Verím tomu, že prevratné objavy prídu, otázne je, kedy a kto ich objaví. Za problém považujem vývoj spoločnosti a jej priorít. Na jednej strane technologický pokrok uľahčuje život, na druhej strane sa veľa ľudí stáva lenivými, prestáva myslieť a nekriticky prijíma neoverené informácie. Vytráca sa prestíž bádania a skúmania a často zlyháva už základné vzdelávanie. Chýbajú pozitívne vzory, vízia budúcnosti a vedci na riadiacich miestach. Aj vďaka sociálnym sieťam a internetu sa preto stále viac jednotlivcov nechá ľahko zmanipulovať a uverí ľubovoľnému nezmyslu, ktorého cieľom je iba zisk a cielená manipulácia. Populizmus a neriešenie aktuálnych celospoločenských problémov si odnáša nielen veda, ale aj potenciálny pokrok. Elementárne nezmysly typu plochá Zem, konšpirácie o nepristátí na Mesiaci alebo o chemtrails potom deformujú nielen spoločnosť, ale aj brzdia technologický pokrok či financovanie vedy. Želal by som si, aby som sa dožil funkčného fúzneho reaktora (ITER). Nové objavy v oblasti subjadrovej fyziky sú však pre ITER kľúčové a bez podpory základného výskumu sa len vylepšujú existujúce postupy a prešľapuje sa na mieste.

Môže vás zaujať:

Slováci na špičkových observatóriách na Havajoch




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *