Zdravie

Odborník o rozhádaných rodinách, ktoré by sa na Vianoce mali spojiť. Je to dobrý nápad?

depresia počas Vianoc
  • Ako vystúpiť z kolotoča dlhého psychického tlaku,
  • ako si naordinovať správnu dávku informácií,
  • ako nastaviť optimistické myslenie,
  • ako komunikovať s deťmi,
  • vaxeri a antivaxeri počas Vianoc.

Strach, frustrácia, neistota, obrovské množstvo informácií a ešte väčšie názorov vo verejnom priestore. Ako z toho von, aby sa človek z toho nezbláznil? To sú pocity, ktoré počas pandémie zažívame denne už takmer dva roky. K tomu zvýšené ceny energií, vysoká inflácia a tak nejasná budúcnosť. Toto všetko má obrovský dopad na zdravie aj psychiku.

Do toho obrovské počty dezinformácií, rozhádané rodiny a u mnohých aj strata blízkych. Odborníci odhadujú, že za celý čas trvania pandémie sa počet depresií až strojnásobil. Ako toto všetko psychicky ustáť poradil pre ČT24 psychoterapeut Tibor Brečka z katedry zdravotníckych odborov a ochrany obyvateľstva z Fakulty biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe.  

Podľa neho je psychická únava a totálna vyčerpanosť z toho všetkého pomerne normálna, ale to ešte neznamená, že je aj funkčná. Nie je totiž normálne, aby taká veľká časť populácie zažívala úzkosť, strach a neistotu takú dlhú dobu. Bohužiaľ, aj často objektívnu nahnevanosť ľudí.


Obrana agresiou

„Agresia je jedna z bežných foriem ako človek reaguje na situáciu, ktorá sa mu nepáči. Je naozaj mimoriadne ťažké nájsť cestu ako sa vyrovnať s tým, čo sa okolo nás deje. Od totálneho popierania, že sa vôbec niečo deje, cez snahu sa prispôsobiť, až po agresiu z totálnej frustrácie,“ povedal odborník na psychiku. Záleží na tom, ako silno to na človeka dopadá. Je to vlastne najjednoduchší spôsob ako to preniesť aj na svoje okolie. Ako priamo naordinovať optimistické myslenie, ak už človek cíti, že je toho na neho priveľa? Je vôbec možné sa cielene naučiť optimistickejšiemu pohľadu na život?

„Cielene, to je to správne slovo. Musím racionálne a voľne chcieť zmeniť svoj pohľad na situáciu. Samozrejme sa s tým dá pracovať. Avšak ventilovať svoju frustráciu a hnev na okolie, je pomerne jednoduchšia cesta. Náročnejšie, ale funkčnejšie je, uvedomiť si to a zmeniť to. Pre jedinca aj celú spoločnosť,“ povedal pre ČT24 psychoanalytik. Psychika človeka sa v situácii ako zažíva dnes samozrejme mení. Má totiž dopad nielen na psychiku, ale aj celkové zdravie. Ľudia sú už totiž rôznej intenzívnej záťaži a stresu vystavovaní takmer dva roky. Upozornil, že pokiaľ nezačneme na sebe intenzívne pracovať a odolávať tlaku, tak samozrejme to môže mať dopad na mnohých. Odborníci to už vidia na zvýšených počtoch depresií a úzkostných porúch. A ako reálne vystúpiť z toho roztočeného covid kolotoča?

Dávkovanie informácií

„V prvom rade si musíme rozdeliť to, s čím sa trápime, na dve skupiny. Na veci existenčné (aj zvýšenie cien a inflácia) a existenciálne. Pri tej prvej skupine by sme sa mali snažiť si vytvoriť krízový plán. Ak som vyriešil tieto otázky, môžeme sa zamerať na druhú skupinu, existenciálnu. Pri nej sa musíte dopracovať k určitému tipu práce. Najdôležitejší je pohyb, príroda a prechádzka. Vo finále racionálnej úrovne dobre vieme čo máme robiť, len to má malý problém. Z myšlienky to premeniť aj do reality. Pohyb, prechádzka, správne stravovanie, starať sa o seba, dobre spať… Toto všetko je naozaj mimoriadne dôležité. A samozrejme práca s informáciami. Nemali by sme sa nechať zahltiť všetkými možnými informáciami, najmä negatívnymi o covide. Samozrejme nie strkať hlavu do piesku, ale ideálne si dať  denne 10 – 15 minút informácií pre mňa z dôveryhodného zdroja a potom sa už zaoberať niečím iným,“ uviedol pre ČT24. Dôležité je aj dávkovanie negatívnych informácií. Najdôležitejšia  je ich limitácia a nie celé dní sledovať všetky spravodajstvá.  


„Jednoznačne si nastaviť hranicu koľko informácií naozaj potrebujem, lebo určitú dávku potrebujeme, aby sme vedeli čo sa deje. Ale potom sa už určite zamerať na niečo iné. Dlhodobé kontinuálne vystavovanie sa všetkým negatívnym informáciám je naozaj veľmi záťažové.“

Deti zrkadlo rodiny

Deti sú zrkadlom nálady rodiny, aká tam funguje. Odborník upozornil, že vedome alebo nevedome preberajú vzorce a dokonca aj emócie rodičov. Ak sú pokojní rodičia, s vysokou pravdepodobnosťou budú aj deti. Platí to aj naopak.  

„Pri komunikácii s deťmi určite nič nebagatelizovať, ale ani zveličovať. Na prirodzenej úrovni dieťaťa s ním rozumne hovoriť o tom čo sa deje. Smrť k životu patrí. Nemôžeme sa tváriť, že sa dá odložiť na neskôr. Pri deťoch záleží na veku,“ vysvetlil psychoterapeut s tým, že smrť si začíname uvedomovať až pri plnom rozvoji kognitívnych funkcií v rámci abstraktného logického myslenia. Ak plnému rozvoju u dieťaťa ešte nedošlo, tak to dieťa nejakým spôsobom fenomén smrti aj tak vníma.

Vaxeri a antivaxeri na Vianoce

Mnohé rodiny sú dnes pre covid pohádané do kosti. Niektoré sa dokonca prestali kontaktovať, iné nevedia, ako starým rodičom vysvetliť, že sa ich boja navštíviť, lebo odmietajú očkovanie. V mnohých rodinách dochádza ku generačným stretom, ktoré už aj vyústili do prerušenia kontaktov. Ako teda komunikovať tak, aby sa rozhádané protipóly nejakým spôsobom spojili? Napríklad počas Vianoc? A je to vôbec dobrý nápad?

„Dnes je už veľmi problematické zmeniť niekoho názor. Väčšinou sme tak zabarikádovaní vo svojich postojoch, že už je veľmi ťažké to zmeniť. Prvá otázka je, či som vôbec schopný o tom nekomunikovať. Teraz možno poviem niečo, čo sa niekomu nebude celkom páčiť, ale možno sa pred vianočnými sviatkami rozhodnúť, či vôbec do toho stretnutia a s tým rizikom chcem alebo nechcem ísť,“ naznačil vo vysielaní ČT24 psychoterapeut Tibor Brečka z katedry zdravotníckych odborov a ochrany obyvateľstva z Fakulty biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *