Odchod ľudí do zahraničia vraj Slovensku pomáha

V auguste klesla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na 6,54 %.  Dalito.sk zaujímalo, ako čísla ovplyvňuje výrazný odchod ľudí  za prácou do zahraničia. Ich počet sa odhaduje na viac ako 450 tisíc.  Opýtali sme sa Vladimíra Vaňa, Hlavného ekonóma bankovej skupiny vo Viedni.

Ako ovplyvňuje celkové čísla nezamestnanosti odchod mozgov do zahraničia?

Téma zamestnaných v zahraničí je priaznivou správou z viacerých pohľadov.  Na Slovensku to ešte nie je tak detailne zmapované, no napríklad Národná banka Poľska pozorne analyzuje objem tzv. repatriovaných príjmov, ktoré slovenskí občania pracujúci v zahraničí posielajú späť do domovskej krajiny. Okrem toho, títo ľudia neznamenajú pre domovskú krajinu len budúci prílev kapitálu (úspor), ale aj potenciál pre zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily: prostredníctvom nadobudnutia jazykových zručností, medzinárodnej praxe, zoznámenia sa so zahraničnými technológiami či tamojšími metódami práce a riadenia. Zvyknú si tiež na inú úroveň verejnej diskusie a inú úroveň citlivosti voči nežiadúcim elementom vo verejnom živote. Zamestnanosť  občanov v zahraničí je pre domovskú krajinu prospešná z viacerých ekonomických, ale aj sociologických a kultúrnych aspektov.

V Česku je číslo nezamestnanosti ešte nižšie a hlavne vyrovnané v rámci jednotlivých okresov. Naopak, na Slovensku máme stále okresy s viac ako 10 až 20 % nezamestnanosťou. Napríklad v Rimavskej Sobote je 20,81 %. Môžeme teda celkové percento prezentovať ako úspech?

Objektívnym faktom je, že miera nezamestnanosti na Slovensku sa pohybuje na najnižších úrovniach od 90. rokov.  Priaznivý vývoj na Slovensku kopíruje podobný trend aj u susedov: v Maďarsku klesla miera nezamestnanosti na rekordných 4,3%, v Česku na 4,0%, čo je najmenej od konca roku 2008. Relatívne vyššia miera nezamestnanosti na Slovensku je ovplyvnená chronickou témou vyššieho podielu dlhodobo nezamestnaných, teda štrukturálnej nezamestnanosti. Štrukturálna nezamestnanosť, čiže ľudia, ktorých štruktúra kvalifikácie nezodpovedá potrebám trhu práce, je však otázkou viac pre sociológov, než pre ekonómov.

Ide o celosvetový trend alebo celkové číslo ovplyvňuje aj samotná vláda krajiny? Tá naša si tento úspech pripisuje za svoj.

Priaznivý vývoj na trhu práce je najmä zásluhou rastúcej zamestnanosti v súkromnom sektore, no pre jeho úspech je nevyhnutné vytvorenie čo najvhodnejšieho podnikateľského prostredia, nielen pokiaľ ide o nastavenie daňového systému, vhodné legislatívne a administratívne prostredie, vymožiteľnosť práva, ako aj medzinárodná konkurencieschopnosť. Okrem toho, najmä v otázke kvalitnej pracovnej sily, je súkromný sektor doslova závislý od verejného sektora tak v otázke vzdelávania, ako aj zdravotnej starostlivosti, zabezpečenia seniorov či detí. Dobre fungujúci verejný sektor je dôležitý aj pre úspech súkromného podnikateľského sektora.

Autorka: Monika Ščevovichová