Česká republika

Odpočívajte v pokoji, MAESTRO

Tak sa to stalo. Opustil nás Karel Gott. Fenomén československej populárnej hudby, Zlatý hlas z Prahy a držiteľ 42 ocenení zlatého slávika, ktorého hudobná a spevácka kariéra trvala nepretržite takmer 60 rokov. Vlastne až do poslednej chvíle jeho  života, presne tak, ako si to vždy prial. Skončiť až keď už nebude môcť spievať, alebo keď ho už ľudia nebudú chcieť počúvať.

Bol tu, keď som sa narodila. Pri jeho piesňach som vyrastala. Bol už dokonca súčasťou mladíckeho života mojich rodičov. Svojim spevom sprevádzal celé tri generácie nielen Čechov a Slovákov. Bol s nami po celý čas a zrazu tu nie je.

Pamätám si, ako som ako tínedžerská rockerka prevracala oči, keď si mama púšťala doma jeho platne. Boli to v tom čase pre mňa obohrané krémeše a spomínam si, že mi dokonca vadilo, že sú to zväčša len prespievané a do češtiny pretextované svetové evergreeny. Áno, spieval vždy čisto a krásne, to som vnímala už ako dieťa. Ale stále mi chodilo hlavou, čo to je za umenie spievať prevzaté pesničky? V mladom veku ale človek vidí veľa vecí úplne inak. Radikálnejšie, ale tiež povrchnejšie. Dnes už viem, v čom spočívalo jeho veľké hudobné  umenie aj čaro jeho osobnosti. Bol to naozaj úžasný spevák a obklopil sa tými najlepšími hudobníkmi a skladateľmi každej doby, ktorou za tie desaťročia  prechádzal. Nespomínam si, že by som vedela o nejakej jeho vlastnej hudobnej tvorbe, ale jeho interpretácia akejkoľvek piesne bola a navždy bude veľkým zážitkom. A nielen pre uši. Jeho nákazlivá radosť zo spievania bola balzamom na dušu a jeho elegantný šarm zas pastvou pre oči. I napriek tomu, že tanec nikdy nebol jeho šálkou kávy, vytvoril si svoj charakteristický, jemný a distingvovaný pohyb, ktorým vždy tak ladne osviežil svoj nádherný spev.


Aj v tom spočíva čaro vyššieho veku, keď už človek začína všetko vnímať viac komplexne. Božský Kája už zrazu nebol len roztomilo nemotorný elegán so zlatom v krku. Bol to aj múdry a láskavý človek s krásnym a nežným humorom, s pokorným nadhľadom odpovedajúcim jeho veku a skúsenostiam. Zakaždým milý a usmiaty, slušný a úctivý k ľuďom a fanúšikom. A stále trendy v názoroch a šik v obliekaní. Veľký profesionál a krásna osobnosť, ktorej som už dávno odpustila všetky prespievané evergreeny.

V deň jeho smrti som na českej verejnoprávnej televízii pozerala dokument o jeho živote a kariére. Od televízora som sa zdvihla po takmer 4 hodinách. Televízia totiž zareagovala promptne, zmenila celý pôvodný program a zaradila citlivo vyberané relácie s Karlom a o Karlovi, ktoré išli jedna za druhou bez reklamnej pauzy. Tomu hovorím pocta národnému velikánovi. Ale na to som u bratov Čechov zvyknutá. Vždy si vedeli svojich uctiť dôstojnejšie ako my.

Dokonca sa v Čechách plánovali s Karlom rozlúčiť formou štátneho pohrebu. Nakoniec to však nebude klasický štátny pohreb, ale pohreb so štátnymi poctami, za prítomnosti čestnej stráže. Zaznie pri ňom hymna a bude vystavená štátna vlajka, čím sa krajina s Karlom Gottom rozlúči na naozaj vysokej úrovni.

Rozmýšľam, či by sa také niečo dialo aj u nás, keby bol Karel „náš“ a či by sme vôbec niekedy nejakej významnej osobnosti nášho slovenského kultúrno-spoločenského života dokázali vzdať taký hold. Možno sa toho niekedy dočkáme.

Maestro, ďakujem vám za váš hlas, ktorý ma sprevádzal celý život a vnášal radosť do sŕdc ľuďom oboch našich národov v každom veku a v každom režime, ktorým sme sa desaťročia borili. Pre mňa ste boli stelesneným prejavom toho, čo robí človeka skutočným človekom. Zanechali ste nezmazateľnú stopu v našich srdciach a s láskou budeme na vás spomínať. Odpočívajte v pokoji.

Hystéria v Prahe, z Karla Gotta




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *