Spektrum

Odpor proti totalitnej moci sa začal dnes. V predvečer Nežnej revolúcie. Bude aj Za slušné Slovensko

Pred 29 rokmi socialistické Československo zažilo Nežnú revolúciu . Od roku 2001 sa 17. november na Slovensku pripomína ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Na Slovensku je 17. november štátny sviatok.

Dátum 17. november sa spája aj s Medzinárodným dňom študentstva. Odpor proti totalitnej moci počas druhej svetovej vojny si 17. novembra pripomínajú študenti viacerých krajín sveta. Medzinárodný deň študentstva vyhlásil v Londýne Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939.

Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, v Českej republike známa pod názvom Sametová revoluce, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave.


Večer pred 

Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede (ulica: Národní třída) v Prahe zbili študentov, ktorí demonštrovali za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR) i miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu vierovyznania.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – stal pamätným dňom ČSFR.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) na zasadnutí 20. októbra 1993 prijala zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november pod názvom – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.

Poslanci NR SR 25. októbra 2001 schválili zákon, podľa ktorého sa 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – stal štátnym sviatkom SR.

V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu (česky: Den boje za svobodu a demokracii), štátnym sviatkom od roku 2000.


Podnet

Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Pri zrážke medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami, ktorých príslušníci použili strelné zbrane, zahynul mladý pekársky robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.

Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou (v súčasnosti v Českej republike). Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické.

Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg v Nemecku. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol 16. novembra v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler.

Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov.

Moderné zhromaždenia za Slušné Slovensko 

Zhromaždenia Za Slušné Slovensko sa v piatok uskutočnia v ôsmich slovenských mestách, Londýne aj Dubline. Ľudia sa zídu na námestiach v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Žiline, Leviciach a Kežmarku, informovali Juraj Šeliga a Karolína Farská z iniciatívy Za slušné Slovensko.


„V Bratislave sa začne zhromaždenie v piatok o 17.00 h na Námestí SNP. Študenti z iniciatívy Nie je nám to jedno sa stretnú od 16.15 h na Šafárikovom námestí a odtiaľ budú pochodovať na Námestie SNP,“ uviedli organizátori zhromaždenia v Bratislave. Na námestí vystúpia aktivisti a študenti z novembra 1989 aj novinári. Na účasť na zhromaždeniach vyzvali viacerí herci, ako napríklad Tomáš Maštalír, Kristína Svarinská, Táňa Pauhofová či Alexander Bárta.

Od zverejnenia informácií o tom, že organizátorov polícia predvoláva na výsluchy na základe anonymného trestného oznámenia, že organizujú štátny prevrat a platí ich americký miliardár George Soros, organizátorom vyjadrilo podporu množstvo ľudí. Šeliga a Farská priblížili, že za 36 hodín prišlo na transparentný účet takmer 50.000 eur, pričom suma stále stúpa. Aktuálne je tam viac ako 55.000 eur.

Organizátori informovali, že ich štvrtkové (15.11.) výsluchy zrušili. „Bolo nám oznámené, že vec bola na základe rozhodnutia prokurátora vecne a miestne odstúpená. Nemáme informácie, aký bude ďalší postup zo strany NAKA alebo prokuratúry a či budú v predvolávaní a výsluchoch pokračovať,“ napísali na svojom profile na sociálnej sieti. Tvrdenia, že ich niekto riadi, že sú platení zo zahraničia a že sa snažia organizovať štátny prevrat, odmietajú.

Zastaviť vypočúvanie aktivistov žiadali aj dve medzinárodné novinárske organizácie – Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF) a Reportéri bez hraníc (RSF). Šokovalo ich, že slovenské inštitúcie sa nechali zatiahnuť do trestných konaní proti odvážnym mladým ľuďom, ktorí žiadajú spravodlivosť za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Doterajšie prejavy zo zhromaždení a pochodov Za slušné Slovensko, ktoré sa od 2. marca do 22. júna tohto roka konali v desiatkach miest na Slovensku, ale aj v zahraničí, má verejnosti pripomenúť zborník My sme tí, na ktorých sme čakali. Obsahuje 63 autentických prejavov, kniha bude uvedená v pondelok 19. novembra.

Môže vás zaujať:

Iba 53 percent ľudí vníma Nežnú revolúciu pozitívne



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *