Odvážni nie sú tí, ktorí sa neboja, ale tí, ktorí dokážu prekonať svoj strach
S priateľkou sme zauvažovali o tom, čo je to strach. Na strach sme sa pozreli z úplne iného uhla pohľadu. Ako na dar, akési vyššie „dobro“, ktoré nás svojim zdanlivo negatívnym nábojom informuje o tom, kde máme nedostatky. Podnecuje nás k lepším výkonom a prekonávaniu svojich komfortných zón. A veľmi jasne nám naznačuje, že nežijeme v prítomnosti.
Strach nie je prítomnosťou
Obzvlášť v týchto dňoch je strach v našich životoch prítomnejší, ako možno ešte nikdy predtým. Paradoxom však je, že strach samotný nie je prítomnosťou. Nebojíme sa toho, čo sa deje práve teraz, ani toho, čo sa už stalo. Bojíme sa toho, čo by sa mohlo udiať. Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa „zla“, ktoré očakávame na základe našich prežitých skúseností. Ak boli nepríjemné, bojíme sa, aby sa nezopakovali v budúcnosti. V takom nastavení nie sme schopní užívať si prítomný okamih a byť tu a teraz. Fyzicky áno, ale mysľou sme stále v budúcnosti.
Čo s tým teda robiť?
Strach je možné prekonať. Strach nie je vrodená reakcia, ale naučená. Je to emócia, ktorú môžeme ovládať. Energia, ktorú môžeme pretvoriť. Napríklad tým, že zameriame svoju pozornosť na to, čo sami chceme a odpútame myseľ od toho, čoho sa bojíme. A strach automaticky prestaneme posilňovať. Strach môžeme aj predýchať. Hlbokými nádychmi uvoľníme telo a upokojíme myseľ. A môžeme začať jasne premýšľať. Uvedomíme si, že sa bojíme hlavne vlastných myšlienok, katastrofických scenárov a svojich prehnaných analýz.
So strachom je dobré sa aj spriateliť. Prijať ho a snažiť sa mu porozumieť. A to tak, že sa mu dobrovoľne vystavíme. Vedome spočinieme v situácii, ktorá nám spôsobuje strach a úzkosť tak dlho, pokiaľ negatívne pocity prirodzene neodznejú. Tým, že pred svojim vykonštruovaným strachom neutečieme a ani sa mu nevyhneme, naučíme svoju myseľ, že to, čoho sa bojíme, nie je v skutočnosti pre nás vôbec nebezpečné. A že nie je čoho sa báť.
Strach je dobrý sluha, ale zlý pán
Strach vo všeobecnosti nie je zlý. Udržiava nás v strehu a chráni nás pred nebezpečenstvom. Problémom sa stáva, až keď ho prestaneme zvládať. Naučme sa preto s ním pracovať. Naučme sa ho ovládať, aby neovládal on nás. Je len ilúziou v našich hlavách a nedovoľme jej paralyzovať nás. Niet vraj väčšieho klamu, ako je strach. Tak naberme odvahu a osloboďme sa. Odvážni nie sú tí, ktorí sa neboja, ale tí, ktorí dokážu prekonať svoj strach.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)