Otvorený list: Vážený pán premiér! Viete… ?
Vážený pán premiér, videla som Vás včera v televízii. No poviem Vám, vôbec nevyzeráte dobre, nejako veľmi vystrašene, ale o tom neskôr.
Vážený pán premiér,
presne v čase, keď ste napľuli s ministerkou Sakovou do tváre všetkým zahraničným Slovákom a Bratislavčanom, pricestovala po prvý raz na Slovensko moja 10 mesačná vnučka. S rodičmi prišla pre pas. Zatiaľ je totiž občianska SR, zatiaľ.
Pozerala som sa na tú nevinnú vysmiatu tváričku malinkej slovenskej občianky a počúvala vaše štvavé predvolebné reči o zahraničných Slovákoch a Bratislavčanoch. Bolo mi jej nesmierne ľúto. Vnučky, zahraničnej Slovenky.
Vážený pán premiér, štvete Slovákov proti sebe a štve ma to! Veď vnučka za nič nemôže. Nemohla si vybrať občianstvo. Zatiaľ. Neskôr ale môže urobiť všetko pre to, ako bude žiť. Verím, že spravodlivo a morálne a že jej pri tom bude pomáhať taký zrelý a morálny európsky politik/čka, akí sa len v krajine fjordov nájdu. Dovtedy však bude musieť toto nevinné chúďa znášať všetky útoky zástupcov krajiny, od ktorej musela dostať pas.
A možno, možno raz, ten pas aj nebude chcieť vrátiť, lebo na Slovensku, tak ako v rozprávke, vyhrá dobro nad zlom a v tej rozprávke budú žiť všetci až kým nepomrú. To by som bola najšťastnejšia. Škoda, že taký fešák ako vy, pán premiér, nemá ešte deti. Asi by ste mi viac rozumeli.
Som babka, jedna z obrovského množstva slovenských babiek, ktoré svoje deti a vnúčatá doma nemajú. Napriek tomu som aj ja šťastná, že žijú „v bubline“ a nie slovenskej realite. Že majú nádej na dôstojný život. A my to už s dedkom doma nejako doklepeme.
Vážený pán premiér, ako som už písala, aj Štefánik bol zahraničný Slovák, ktorý sa po vašich rečiach s ministerkou musí v hrobe obracať. Je mi naozaj veľmi ľúto, že sa táto nenahraditeľná osobnosť slovenských dejín ocitla v skupine ľudí, ktorí žijú vraj „v bubline“ a netušia, čo sa deje nielen za tabuľou Bratislava, ale aj hraničným priechodom. A to on ešte nemal internet a ani mobil. A viete čo, pán premiér? Vedel aj tak…. Zasiali ste medzi vlastných nenávisť, pohŕdavosť, zlobu…
Pán premiér, som vlastne z toho všetkého totálne zmätená. Ak je teda u nás tak dobre, prečo ste odkázaný na to, aby ste sa vyvŕšili na vlastných občanoch?
A pán premiér, viete o tom, že pre brexit žiadajú Českú republiku Briti o občianstvo v stovkách a na Slovensku ani jeden? Prečo? Veď posledných osem rokov sa u nás tak super žije! A pán premiér, viete o tom, že brexit môže Slovensko pripraviť o 100 tisíc občanov? Či nevadí?
Viete, pán premiér, podľa posledných zistení, v Bratislave žije viac ako 66 tisíc Cépečkárov a pravých Bratislavčanov niečo cez iba 100 tisíc, medzi ktorých nepatríte ani Vy a ani väčšina členov Vašej vlády. Z Paštikárov sa síce Cépečkári smejú, ale výhodami Bratislavy nepohrdnú. Rovnako ako Vy. Ale zasa, musím vás pochváliť, aspoň nehovoríte Blava.
Kým som nezískala prechodný pobyt v Prahe (dane platím na Slovensku), bola som presvedčená, že všetci Východniari sú v Bratislave. Omyl! Oni sú v Prahe! A absolútne ich chápem. Vraj je to ich prvá šanca žiť tak, ako si zaslúžia. Lebo tam, kde sa narodili, tam sa vraj naozaj žije veľmi ťažko. Vlastne nežije. Opustili svoje rodiny, na ktoré aj posledných osem rokov politici kašlali, maximálne doliny vykradli.
Podľa Vás títo zahraniční Slováci žijú v „bubline“? Tak to by ste sa čudovali, pán premiér, čo by Vám na Na Náplavke v Prahe každú sobotu doobeda povedali, o tej bubline. Pozývam Vás na ustrice, pán premiér! Ak je všetko super, určite sa nemáte čoho báť. Príďte sa spýtať zahraničných Slovákov, prečo opustili Slovensko, keď sa tam tak dobre žije! Zistite, či boli dôvodom len peniaze.
Rodičia mnohých si totiž roky odriekali od úst, aby sa ich deti dostali z tých hladových dolín, systémom, zachráň sa, kto môže. Pán premiér, nie, veľký omyl, oni aj v Prahe nežijú v bubline, vďaka prežitému a svojim chudobným rodinám presne vedia, čo ich rodné Slovensko potrebuje. To by ste sa čudovali pán premiér!
Pán premiér, vraj urobíte všetko pre to, aby do bodky každý, kto má záujem, mohol voliť zo zahraničia. Nechápem preto, prečo ste lístky aj obciam a mestám posielali až na poslednú chvíľu a tie ich tak nemohli odoslať čo najskôr, aby sa aj stihli vrátiť späť. Pán premiér, Vy sa niečoho bojíte? Veď aj syn (študent) priateľky v USA lístky stále nedostal, problémy hlási celý svet. Ešte ste aj pozastavili listové zásielky pre koronavírus z Ázie napriek tomu, že už je dávno dokázané, že nemôžu prenášať vírus, lebo k tomu potrebuje živú bunku. Stále tomu nerozumiem, pán premiér. Vy sa niečoho bojíte?
Viete, pán premiér, túžite po 100% účasti vo voľbách. Nie je predsa problém, za osem rokov ste mohli prijať zákon ako v najrozvinutejších krajinách sveta a zariadiť voľby povinné. Vzorov zo zahraničia máte dosť, aj v EÚ. A prečo to nejde elektronicky, ako v iných štátoch EÚ? Veď už máme aj tie čipové občianske. Lebo by to zamávalo s výsledkami volieb? Či? Aha, zabudla som, kiberzločin! A ten v iných štátoch s elektronickou voľbou nie je? Či?
Presne ako hovoríte, pán premiér, zahraniční Slováci aj tí, presťahovaní do Bratislavy, už nechcú rezignovane sedieť doma. To ste veľmi dobre povedali, pán premiér, to sú presne aj tí ľudia z Londýna, ktorí sa sem nechcú pre vaše vládnutie vrátiť ani za štátne peniaze. To sú presne tie deti tých rodičov z Východu, južného Slovenska, Oravy či Kysúc, kde už nič nie je, lebo tam už za posledných osem rokov všetko rozkradli, viete, pán premiér?
Tak len tak ako sa patrí, pán premiér, padni komu padni. Nech každý slobodne vyjadrí svoj názor, presne, čím viac nás bude, tým lepšie pre Slovensko. Dobre hovoríte, pán premiér!
Dobre hovoríte, ľudia chcú mať prácu, za ktorú im niekto riadne a včas zaplatí. Viete, pán premiér, ste však hlavou štátu, kde ľudia často zarábajú almužny a ešte im ju aj nezaplatia včas. Ale to všetko im umožňuje systém, ktorý ste aj Vy, za posledných osem rokov, teda pol generácie, nastavili. A tak radšej utečú za hranice. A to je koho chyba? Ich? Pol milióna voličov z päť miliónovej krajiny žije v zahraničí. Oni tam utekajú pre to, že im je doma ruka hore? Či? Stále tomu nerozumiem.
Pán premiér, lákate a odvolávate sa na dostupnú bezplatnú zdravotnú starostlivosť, či kvalitné školstvo, pán premiér? To pán premiér hovoríte o Slovensku, ktoré chýba v každej naozaj prestížnej tabuľke svetových škôl a kde najčastejšie zbytočne umierajú ľudia, pretože nedostanú kvalitnú starostlivosť? Niečo mi tu nesedí, pán premiér. Vám nie?
Vraj „vybraná hŕstka zo zahraničia“. To je Vám pán premiér presne tá hŕstka ľudí z tých najchudobnejších regiónov, ktorí spoza hraníc živia dodnes rodiny. Je pravdou pán premiér, vrátiť sa ani nemienia, veď vedia, najmä od rodín, ako sa im doma žije. A keď sa vrátia, áno, idú si aj dať urobiť tie zuby. Ja som naposledy u zubára za zdravotný implantát zaplatila 1900 eur. Tak mám teda ísť do tej zdravotnej poisťovne, že na, však premiér hovoril o bezplatnej zdravotnej starostlivosti? Či mi niečo ušlo, pán premiér? To je tá bezplatná zdravotná starostlivosť pre všetkých? Či to je už veterinárna medicína? Som zmätená, pán premiér.
A tak ďalej pán premiér…. Ešte stále nič? Ešte stále nechápete? Tak inak, keď už žijete v tej svojej bubline, v Bratislave.
Tento blog som napísala presne 28. marca 2018. Dodnes je najčítanejším na Dalito. Bohužiaľ, za dva roky sa nič nezmenilo, platí do slovíčka. Zmenil sa len hlavný hrdina. Fico na Vás. Za osem rokov vraj do zahraničia odišlo najviac Slovákov. Až toľko, že ste ich za štátne peniaze začali, pán premiér, lákať späť. Neúspešne. Ďalším platíte státisíce, aby zasa vycestovali do zahraničia na najlepšie školy. Som z toho fakt už zmätená, tak máme skvelé školstvo, či nemáme, pán premiér?
Vážený pán premiér, videla som Vás včera v televízii. No poviem Vám, vôbec nevyzeráte dobre, evidentne máte z niečoho strach. A tú nenávisť, ktorú šírite medzi Slovákmi…, nespoznávala som Vás. Tak som si povedala, že aj Vám aspoň napíšem, ako sa má moja dcéra, že Vám snáď dobrými správami zlepším náladu. Však naša budúcnosť je v rukách našich detí, teda Vašich slovenských mladých.
Dnes je to takmer päť rokov, čo som písala vášmu predchodcovi a predsedovi Ficovi otvorený list o mojej dcére, na ktorý som samozrejme, reakciu nikdy nečakala. Poviem Vám, veľmi sa mi po liste uľavilo. Stačí mi, aby ste aj Vy vedeli, že nie všetci sú v tejto krajine padnutí na hlavu. (Inak viete, že podľa najnovšieho výskumu docentky LF UK zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti si na Slovensku neliečia státisíce ľudí?) A stúpajú aj samovraždy, pán premiér…
Viete, napísala som list, ten, čo som v ňom prosila Vášho predchodcu, že od neho nič nechcem , len svätý pokoj alebo, aby len ako chlap jasne povedal, že o šikovných mladých ľudí na Slovensku nemá záujem. Presne ako Vy, ale Vy nemáte záujem vlastne aj o všetkých z Bratislavy, kde žije aj tak väčšina prisťahovalcov spolu s Vami a vlastne ani zahraničných Slovákov. Pritom Váš vlastný minister zahraničných vecí Lajčák povedal, že ho vždy teší, koľko významných Slovákov úspešne pôsobí v zahraničí. A ešte ich aj ocenil. Takže, ja Vám už , pán premiér, prestávam všetkému rozumieť.
V liste som písala, ako nehanebne sa štát pod vedením vašej strany SMER-SD správa ku slušným ľuďom, ako ich šikanuje a robí všetko preto, aby všetci čo majú ruky a nohy utiekali z tejto krajiny – Čiernej diery.
Ako ste nás nehanebne cez sociálne úrady šikanovali ohľadom potvrdenia potvrdení potvrdeného, že naša dcéra, ako reprezentantka v plávaní naozaj žije a aj študuje v zahraničí. Požiadali sme totiž o rodinné prídavky.
Dokonca nás ako rodinu vyhlásili za kontrolovanú rodinu sociálnym úradom a kontrolovali, či nepodvádzame. Tento cirkus sme niekoľkokrát ročne absolvovali. Až kým dcéra univerzitu v USA nedoštudovala. ( Keď štát kontroloval investigatívnu novinárku doma, kým v iných rodinách zomierali týrané deti, lebo písala o Vašich kamarátoch, veľmi som jej pohoršeniu rozumela.)
Vážený pán premiér, tak teda moja dcéra sa má naďalej fantasticky. Ukončila prestížnu univerzitu a dodnes je uvedená v tabuľkách školy medzi najlepšími športovcami aj so značkou SVK. Takú tejto krajine robí reklamu dodnes. Je síce pravda, že za posledné roky ste vážnymi podozreniami o prepojení Úradu vlády SR na jednu z najnebezpečnejšej mafie na svete jej reklamu tromfli, vrátane vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale zasa, v histórii školy tam denné štúdium doteraz absolvovali iba dvaja Slováci.
A ako sa teda, tá naša jediná dcéra, má po ukončení školy? Ako som naznačila: Vynikajúco! Keby ste ju pán premiér počuli a videli, aká je šťastná! Ako sa jej darí budovať si budúcnosť, aké má plány a o čo sa snaží! Samozrejme, všetko podľa pravidiel morálky a slušnosti. Lebo v Nórsku je to tak! Už Vám porodila aj ďalšieho občana Slovenska, inú možnosť zatiaľ nemá, ale uvidíme. Všetko ukáže až čas.
Viete, to je tá krajina, kde je takmer nulová korupcia a žijú tam druhí najšťastnejší ľudia na svete. Keby ste ju len počuli! Ako sa smeje od ucha k uchu a ako je presvedčená, že nič nie je nemožné, že dosiahnuť sa dá všetko, stačí len chcieť!
Vnučka aj ona dostali šancu v krajine, kde všetko záleží len od nich, nie od toho, kto koho pozná a kto sa s kým kamaráti. Viete, žije v takej krajine, kde si ľudí vážia.
Žiadna Čierna diera s výhľadom balíka silného sociálneho rozmeru, na ktorý sa tak rád odvolávate. Ale zasa, čo keby ste tak do sociálneho balíka raz zaradili aj letenky pre viac ako pol milióna rodičov, ktorí, keď chcú vidieť svoje deti a vnúčatá, musia lietať cez pol sveta?
No, ale čo už, aj tak sa mám dobre, lebo pred takmer tromi rokmi prišiel domov manžel a oznámil mi, že čo hovorím na to, keby sme žili v inej krajine. Jediné čo ma zaujímalo, kde bude platiť dane… Do hodiny som zbalená stála pri dverách. Aj on príde voliť. A verte, pán premiér, s IQ nad 134 naozaj nepotrebuje od nikoho radiť koho. Má totiž uši, oči a aj zdravý rozum a na Slovensku je takmer každý týždeň. A aké IQ máte Vy, pán premiér?
Ale nebojte sa pán premiér, požadovať morálku, slušnosť a spravodlivosť na Slovensku budem aj ja môcť ďalej, pretože tu naďalej platím a budem platiť dane ešte ja. Do Čiernej diery ich posielam pravidelne už viac ako 33 rokov, napriek tomu, že som už aj ja zahraničná Slovenka.
A ako sa máte Vy, pán premiér? Je mi trápne, keď sa tak chvastám, ako sa mi s manželom žije dobre za hranicami a ako sa má fantasticky tá naša dcéra a vnučka v tom Nórsku. A Vy?
A inak, počuli ste, koľko veľa Slovákov tam žije a už sa nechce vrátiť? Iba v Nórsku ich žije viac ako 5 000 prihlásených na slovenskej ambasáde. A verte, nežijú tam v žiadnej bubline, ale v rozvinutej demokratickej spoločnosti a majú s čím porovnávať. Len tie hlasovacie lístky ste im zaslali nejako neskoro… Náhoda?
Keď si spomeniem, ako ste pokorne stáli vedľa emočne prepnutého Fica v prezidentskom paláci pri vymenovaní, keď sa tam tak nemiestne uškŕňal, povedali ste, že vaša vláda bude robiť všetko preto, aby sa čestným ľuďom na Slovensku dobre žilo. Odvtedy ich koľko utieklo do zahraničia? No a ten stúpajúci počet samovrážd, to je vám hrôza, pán premiér.
Keď som Vás videla takého pokorného vedľa Fica pri menovaní, niečo mi hovorilo, že sľub, urobiť zo Slovenska krajinu pre dobrý život, nebudete vedieť, môcť a neskôr možno ani chcieť splniť. A nakoniec ste ho, pán premiér, ani nesplnili. Z krásneho Slovenska naďalej utekajú naše deti a už sa nechcú vrátiť.
A inak, počuli ste pán premiér, na Kvetnú nedeľu, pred rokom, pápeža? Viete, to je ten, čo ste ho navštívili a modlili sa vo Vatikáne. Mladým odkázal: „Máte to v sebe, aby ste kričali, keď my starší ľudia a vodcovia, často skazení, mlčíme“.
Viete, pán premiér, dobre sa doma majú len tí ľudia, ktorí sa môžu normálne každé ráno pozrieť do zrkadla. A ako ste na tom Vy aj po vyhlásení o zahraničných Slovákoch a Bratislavčanoch, pán premiér? Lebo, vážený pán premiér! Viete… ?