Peniaze zarábam, nekradnem, aj na kozmetiku

V úplnom centre Prahy stojí jedinečný kozmetický inštitút svojho druhu na svete. Patrí jednej z najprestížnejších francúzskych značiek. Vždy, keď som išla okolo som si povedala, že raz, keď vyrastiem, raz, sa tam objednám. Na cenu za čistenie pleti som na internete radšej neklikla.

Na kozmetike som naposledy bola asi pred piatimi rokmi a na manikúre viac ako desiatimi. Na zdravotnú pedikúru chodím pravidelne, inak by som od bolesti neobula topánky. Rovnako je to s kaderníčkou. Keď som si totiž kompletne šedivú hlavu farbila sama, prišla som aj o posledný zdravý vlas.

Kozmetiku však odkladám až na záver zoznamu „voľnočasových aktivít“. Stále mi to ešte príde  v mojom prípade zbytočné vyhadzovanie peňazí. Asi to nie je správne, už som počula, že „samú seba nemilujem“. Tak to by ste sa čudovali! Ale ja peniaze nekradnem, nečakám ich ani od manžela, ktorý ich rovnako zarába ako ja. A keďže viem, aké to je mimoriadne ťažké, aj „kozmetické rozmaznávanie“  odsúvam ako sa len dá.

Pri nedávnom pohľade do zrkadla som si však musela priznať, že nastal čas na návštevu kozmetiky. Vek jednoducho… viete čo. Už v kúpeľni som počula, ako mi opäť bude kozmetička dohovárať, že mám mimoriadne dehydrovanú pleť, a že jednoznačne potrebuje odborné ošetrenie aspoň raz do mesiaca. Ako jej opäť budem pritakávať, že to viem  a určite sa polepším. Pri platbe si však opäť poviem, čo som padnutá na hlavu?

Po rokoch som si teda opäť sadla za internet a zháňala kozmetičku. „Vlastnú“ nemám, veď nie je dôvod. Kto by na mňa s voľným termínom čakal roky.

Ceny často no name kozmetických služieb ma ohromili. 80 a viac eur  za hodinu + čokoľvek navyše???  V istom obchodnom centre na okraji Bratislavy dokonca za hodinu a pol od 150 eur vyššie. Myslela som, že zle vidím. Veď som z krajiny, ktorej obyvatelia patria medzi najnižšie zarábajúcich v EÚ. Toto je naozaj niekto ochotný zaplatiť?! Niekto, kto reálne pracuje?!

Pozerala som na obrazovku či vidím dobre. Veď to sú ceny ako v najdrahšom spa v 5 hviezdičkovom hoteli na Štrbskom plese! Ak vôbec.

Plne chápem slovenských podnikateľov/ky, majú svoje náklady, zamestnancov… chápem všetko, ale toto? Toto je naozaj niekto ochotný zaplatiť na Slovensku? Niekto, kto reálne aj peniaze zarába?

Veď napríklad pre turistov v jednej z najdrahších krajín sveta, v Nórsku, v podobnom centre na okraji Oslo stojí kozmetika 100 eur. V krajine, kde za farbenie vlasov zaplatíte v priemere asi 130 eur + 53 strih a kde práve služby patria medzi najdrahšie. Priemerný plat v tejto krajine je však takmer päťnásobne vyšší ako na Slovensku.

Naozaj cestujem po celom svete a vidím a vnímam. Nestíham sa čudovať, čo dobrovoľne „podporujeme“ na slovenskom trhu. Viem, trh je ponuka – dopyt. Ale toto? Asi sa na tom Slovensku fakt máme ruka hore a jednoducho na to máme.

… tak som teda radšej nabrala odvahu a klikla na ten cenník jedinečného francúzskeho kozmetického inštitútu svojho druhu na svete, v samom srdci multikultúrnej svetovej metropoly v Prahe. Na cenník jednej z najluxusnejších francúzskych kozmetík sveta a objednala sa. To, čo som tam zažila za hodinu a pol,  dokonalé luxusné rozmaznávanie s najnovšími výrobkami a prístrojmi aj s plnou taškou darčekov, to za tých “iba 100 eur” oproti slovenským po dlhých rokoch jednoznačne stálo! Peniaze totiž zarábam, nedostávam ich a ani nekradnem vážení…

https://www.dalito.sk/exkluzivne-vonajte-ako-leonardo-dicaprio-vdaka-darceku-od-dalito/