Pieseň, ktorá ma rozplakala
Sú piesne, pri ktorých sa rozcitliviem celý život. Vždy, keď sú o niečom, čo prežívam mimoriadne intenzívne. Najčastejšie o šťastí a láske. A potom tie, ktoré ma zasiahnu presne do utrápenej občianskej slovenskej duše. Pritom by mi to mohlo byť úplne jedno až na štvrtú. Ale nie je.
Naposledy som plakala aj pod dojmami zo 17. novembra priamo z osláv slobody a demokracie v Prahe na Národnej triede, kde sa prešlo takmer sto tisíc ľudí ako ja. S rovnako nastavenými hodnotami. A potom si pozrela viacero spravodajstiev z „osláv na Slovensku“ a opäť doľahla na mňa ťažoba, ktorú nedokázalo odstrániť ani zopár účastníkov „osláv“ v anketách. Zo slabej občianskej účasti ma mrazilo.
Občiansky v desať tisícoch
Vďaka atmosfére na Národnej triede v Prahe som však naplno precítila, prečo sme s manželom pred 33 rokmi mrzli na námestiach. Možno sme vtedy už stáli vedľa seba, ale ešte netušili, že raz budeme spolu vychovávať dieťa. 17. novembra 2022 sme volali aj s dcérou, ktorá už roky žije v kvalitnej demokracii a už ani netušila, že si práve pripomíname sviatok slobody. Úplne jej to v Nórsku počas bežného pracovného dňa vypadlo z hlavy, lebo už žije inak a my sme za to nesmierne vďační aj sebe.
Oslavy demokracie sme si v Prahe užili. Zapálili sviečky na všetkých pietnych miestach za slobodu a demokraciu aj za všetkých, ktorých máme na Slovensku radi. Za kamarátov, priateľov aj známych, kolegov, za všetkých okolo nás.
Slovenskooo
A potom… potom som si vypočula protestný song a pesničku o šťastí Slovenskooo, ktorej text napísala Lucia Piussi. A rozplakala sa.
„Text Slovenskooo som vychrlila celý behom možno hodiny, bolo to ako keď vyletí zátka z fľaše. Dala som tam v tom záchvate všetko, čo ma na tejto našej krajine fakt štve. To elitárstvo a nafúkanosť na všetkých frontoch,“ povedala o piesni Lucia Piussi na slnkorecord.sk.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)