Kultúra

Pieseň Tichá noc má 200 rokov, počuť ju aj v gréckokatolíckych chrámoch 

Atmosféru a čaro Vianoc už takmer dve storočia umocňuje nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta známa pieseň Tichá noc, svätá noc. V súčasnosti sa spieva už vo viac ako 200 jazykoch. Aj na Slovensku sa táto svetoznáma rakúska pieseň hrá a spieva v období adventu a Vianoc nielen v kostoloch, ale i na adventných a predvianočných koncertoch v divadlách a koncertných sálach. Ľudia ju počúvajú aj v domácnostiach či na verejných priestranstvách.

Pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz na Vianoce 1818 v kostolíku v rakúskom Oberndorfe. Zaspievali ju duchovný Joseph Mohr a učiteľ a organista Franz Xaver Gruber. Text piesne zložil Joseph Mohr, rodák zo Salzburgu. Ten požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a so sprievodom gitary, pretože organ mal poruchu.

Dojímavý príbeh a text


Podľa tradície Gruber, dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo šírila i do ďalších miest a obcí v Rakúsku aj iných krajinách.

Joseph Mohr (1792-1848) vyštudoval teológiu a v roku 1817 bol vysvätený za kňaza. Okrem Oberndorfu pôsobil aj vo Wagraime, kde zomrel. Jeho hrob ešte stále navštevujú domáci a zahraniční turisti, najmä počas vianočných sviatkov.

Učiteľ a organista Franz Xaver Gruber (1787-1863) pochádzal z dedinky Unterweitzburg, kde sa narodil ako tretie dieťa v rodine chudobného tkáča. Jeho otec spočiatku o talente syna a jeho láske k hudbe nechcel ani počuť.

Detail pohyblivého betlehema v kostole sv. Jozefa v Prešove pochádzal z talianskej Padovy/FOTO: TASR – Milan Kapusta

Nadaného chlapca podporoval aspoň učiteľ, ktorý ho učil noty a hru na organe. Raz učiteľ ochorel a na obdiv miestnych veriacich ho skvele zastúpil dvanásťročný Franz. Hral tak nádherne, že obmäkčil aj otca, ktorý mu nielen dovolil ďalej sa hudobne vzdelávať, ale mu dokonca sám kúpil harmónium.

Po štúdiách Gruber pôsobil ako organista v Arnsdorfe, neskôr v Oberndorfe spolu s kaplánom Mohrom. Zomrel v roku 1863 v mestečku Hallein, kde bol správcom chóru. Počas svojho života skomponoval okolo 90 cirkevných skladieb. Rovnako ako Mohr ani Gruber neupadol do zabudnutia. Na škole v Arnsdorfe je pamätná tabuľa pripomínajúca rodisko piesne Tichá noc, svätá noc. Dom, v ktorom skladateľ zomrel, zdobí jeho reliéf.

Slávia aj gréckokatolíci 


Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka.

Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára.

Interiér gréckokatolíckej cirkvi/foto: Richard Lipták

V tento deň (24. decembra) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy). Počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie.

Názov „kráľovské“ pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.

Poobede (okolo 16.00 h) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

Gréckokatolícky chrám, národná pamiatka/foto: Richard Lipták

Slovo má hlava rodiny


Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec – hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné.

ilustračné foto: dalito.sk

Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 – 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“

Gréckokatolícky kostol/foto: Richard Lipták

Bez polnočnej

V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale spomínané tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána 25. decembra predpoludním.

Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň – 27. decembra.

Môže vás zaujať:

Pred 50 rokmi začali médiá a gréckokatolíkovia bojovať o vieru



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *