Blogy

Po dvoch rokoch by som ho tým kýblikom bila po hlave

Ja tomu jednoducho nerozumiem. Prečo sa vždy, keď niekto, hlava Národnej rady SR príde do Parlamentu či Snemovne ČR, alebo naopak, z českého parlamentu a Snemovne príde do Národnej rady SR, idem prepadnúť od hanby pod zem a cítim ako slovenská občianka neskonalú hanbu. Za to, kto Slovensko reprezentuje.

Ale asi si tú hanbu jednoducho slovenskí voliči zaslúžia, keďže si takýchto svojich zástupcov normálne, demokraticky a čisto dobrovoľne aj zvolia. Ja som ho však nevolila, zmenu áno, tak prečo musím rok čo rok prežívať takúto hanbu?

Naposledy som takúto hanbu cítila 15. novembra 2018 a ešte aj dlhý čas potom, čo bývalý predseda NR SR označený za plagiátora svojej rigoróznej práce Andrej Danko (SNS) vystúpil ako prvý slovenský politik v pléne českého parlamentu. Ako čestný hosť sa zúčastnil otvorenia 21. schôdze Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, ktorá bola venovaná 100. výročiu 1. zasadnutia Česko-Slovenského Revolučného národného zhromaždenia. Naozaj čestný?


Čestného človeka si totiž predstavujem úplne inak. A dokonca ani nie mňa, lebo aj ja som v živote urobila určite zopár hlúpostí. Nie som však verejný činiteľ.

Ešte nevychladli ani smrad a pachuť všetkých nezodpovedných otázok o podozrení ohľadom získaného titul „JUDr.“ Danka a už tu máme ďalšieho „vysokoškoláka“ predsedu NR SR.

Déjá Vu. Opäť som akási pokrčená pozerala na prejav predsedu NR SR. Zmenilo sa len meno. Danko na Kollár. Prejav zástupcu Slovenska, ktorý ma má reprezentovať. Našu úžasnú krajinu.

Vraj Slováci a Česi musia v EÚ ukázať jednotu a otvárať spoločné témy. Vraj sme ako rodina. Tak teda,  jednou spoločnou rodinnou črtou je aj plagiátorstvo, to je pravda, ale jednota sa pri tejto téme práve skončila kultivovaným odchodom podozrivých českých ministrov. Naši predsedovia parlamentu však ostávajú… A už sme nejednotní, už sa naša česko-slovenská rodina rodinných hodnôt rúca.

Uvažovala som o tom, či Kollára hanba nefackuje postaviť sa vedľa predsedu Snemovne Parlamentu krajiny, ktorej nielen z vlády odstúpili takmer okamžite dvaja ministri, ktorí sa dostali iba do podozrenia z plagiátorstva ich diplomovej práce. Veď tam stál človek, akože náš zástupca, ktorý urobil všetko preto, aby jeho diplomovú prácu obhájil slovami, že si len trochu opisovaním pomohol, lebo na ňu nemal čas. Vraj je to normálne a bežné. OK, možno na Slovensku, ale v Českej republike určite nie.

To sa ani trochu pred jedným z najvyšších českých ústavných činiteľov nehanbil hovoriť o pravých hodnotách rodiny? A ešte tesne pred výročím vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého socialistického Československa v nešťastnom roku 1968? Rovnako ako Danko, ktorý hodnoty spomínal tesne pred výročím Nežnej revolúcie.


Napadlo mi tiež, prečo predseda Snemovne cestu za Kollárom po informáciách o jeho plagiátorstve nezrušil. Predsedu zákonodarného zboru, teda inštitúcie, ktorá zákony tvorí a má ich aj vzorovo dodržiavať. A ten slovenský predseda ich naozaj dodržiava? Chápem, diplomacia, ale potom, čo sa dialo s plagiátormi u susedov, im náš predseda parlamentu naozaj stačil? Ja by som mu dala kýblikom…

Okrem toho, zahraničný hosť je absolventom naozaj rešpektovanej Masarykovej univerzity v Brne, kde vyštudoval odbor matematika-fyzika na Prírodovednej fakulte a medzinárodne rešpektovaní akademici tejto univerzity už jasne verejne povedali, čo si o plagiátorstve myslia.

Chudák predseda Snemovne ČR Miloš Vystrčil, si musel na Bratislavskom hrade oči vyočiť.

Z dnešného prijatia predsedu Senátu Parlamentu ČR Miloša Vystrčila (6. sprava) predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom/foto: Kancelária NR SR

Myslela som aj na univerzitu v Skalici, ktorá evidentne produkuje „rovnaké“ záverečné práce minimálne niektorých členov Kollárovej rodiny a možno aj jeho bývalého gangu Borka z mesta.

Univerzitná komunita je naozaj veľká, celosvetová a skutočné svetové kapacity sú na takéto „ťahy“ mimoriadne citlivé. Svetové univerzity si už dávno uvedomili, čo je pre ne najdôležitejšie. MENO a to, keď na univerzitnom trhu stratia, prídu o všetko. Čím sa v najbližšom čase bude pýšiť Kmotríková univerzita v Skalici s veľkokapacitným názvom Stredoeurópska vysoká škola v Skalici? Kto ešte bude hrdý na jej diplom? Kto ešte bude snívať o diplome z takejto univerzity? Kto bude hrdý ešte na to, že tam prednáša? A čo si o tom myslia ďalšie slovenské univerzity?

Bože, to je taká strašná medzinárodná hanba, strašná medzinárodná hanba! Nášho školstva a aj kultúry a hodnôt našej politiky a krajiny vôbec. Viete si takýto škandál s podozrením vážneho podvodu predstaviť v krajinách s naozaj rozvinutou demokraciou a politickou kultúrou? A možno ani nie, lebo sme to na Slovensku ešte nezažili, ale nová vláda sľubovala zmenu, tak uvidíme. Uvidíme dokedy jej tie sľuby vystačia, kedy ich konečne aj začne reálne napĺňať a či nás to vôbec ešte bude zaujímať.

Osobne si absolútne neviem predstaviť, že by som sa pri takýchto podozreniach ďalej pohybovala na pôde parlamentu a ešte aj ako verejne hlásala morálku a hodnoty v okolitých krajinách. Najmä tam, kde odstúpili politici pre to isté, čomu čelím ja, z podozrenia podvodu.


Je mi veľmi ľúto, že takýmto konaním a politickou nekultúrou dávame takýto príklad našim mladým ľuďom.

Iba Boris Kollár má tuším 11 detí. To budú všetky po otcovi, prípadne aj ich matky? Jedna už bakalársku prácu na tej istej univerzite v Skalici vysvetľuje, či skôr nevysvetľuje, pribudnú aj ďalšie?

Vážení politici, pán Kollár, len pripomínam, že akú generáciu vychováme, v takej zostarneme.

Našťastie nás je stále dosť, ktorí pracne doma našim deťom musíme vďaka vám vysvetľovať, čo čestné, morálne a správne je a čo nie. Obávam sa však, že deti, ktoré to pochopia a poobzerajú sa po našej „morálnej“ domovine vďaka takýmto politikom, si jedného dňa radšej zbalia kufre a pôjdu šťastie hľadať niekde inde. Kde aspoň dostanú šancu…

Déjá Vu: Nie je to hrozné? S týmto blogom som sa nemusela vlastne vôbec trápiť. Takmer celý som ho len prekopírovala, to, čo som písala 15. októbra 2018 a minimálne upravila. Takmer iba prepísala mená „podvodníka“ a zahraničného hosťa. Všetko ostatné ostalo napriek tomu, že od zverejnenia prvej verzie prešli už takmer dva roky a mali sme aj nové parlamentné voľby, vraj nádeje a zmeny.

A preto by som ho tým kýblikom bila po hlave až po východ z parlamentu a verejného života vôbec.

P.S. Podľa premiéra Matoviča (OĽaNO) je boj s korupciou nad morálkou, čestnosťou a novou politickou kultúrou a plagiátorstvo prirovnal k sexu s prostitútkou… Boh pomáhaj tejto krajine. Nie, milé deti, takto to naozaj nefunguje.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *