Stĺpčeky

Po tých rokoch si to naozaj zaslúžime

Naozaj nás liberalizmus ohrozuje? Žiada sa mi napísať pár slov k téme liberalizmu alebo „slobodomyseľnosti“, pretože je to momentálne veľmi aktuálna téma v súvislosti s voľbou prezidenta našej republiky. A z nejakých dôvodov by sa prezidentom u  nás nemal stať človek liberálnych názorov.

Aspoň tak vnímam útoky na našu najúspešnejšiu prezidentskú kandidátku – víťazku prvého kola volieb, ktorej sa vyčíta hlavne to, že je vo svojich názoroch príliš liberálna (a teda za hranicou), že je politicky príliš neznáma (a teda podozrivá) a vo veľkej miere aj to, že je žena (a teda zrejme nie dostatočne vybavená, kompetentná alebo ja neviem, možno „silná“ na takúto dôležitú funkciu).

Vzorka tých najsilnejších kandidátov, ktorí sa nám predstavili, ma však ubezpečila v tom, že zvoliť si zástancu liberalizmu je podľa mňa nielen to najlepšie, čo sa nám môže stať, ale doslova nevyhnutné a pre mňa zároveň aj jediné riešenie.


Takmer všetci doterajší politickí predstavitelia (česť pár výnimkám), ktorí sa nám celé roky prezentujú ako národne cítiaci, konzervatívne a kresťansky zmýšľajúci, tí, ktorí nás strašia a varujú pred nástrahami liberalizmu, prívalom emigrantov, hrozbou homosexuálnych partnerstiev a škandálu z možného osvojovania si detí v takýchto zväzkoch, sú takmer do jedného tí najviac skorumpovaní a populistickí bezbožníci, farizeji a rozkrádači (nielen) štátneho majetku.

Ľudia, ktorým najviac vyhovuje zaslepenosť národa, ktorému „slúžia“, aby nakoniec on slúžil im. A že im to dlhodobo funguje, to sme sa mohli presvedčiť aj sami na vlastnej koži.

Lenže my už nežijeme v dobe temna. A hoci je medzi nami ešte stále nejaké percento, ktoré to nechce vidieť, verím, že tých, ktorí to vidíme a nechceme viac tolerovať, je viac. A my nutne potrebujeme zmenu.

Ja vítam zmenu v podobe liberalizmu, ktorý dnes už nie je len pojmom politickej pravice odkláňajúcej sa od totality. Dnešný liberalizmus je o slobode a zodpovednosti – pre každého bez rozdielu.

O znášanlivosti a zhovievavosti, ktoré idú ruka v ruke s toleranciou a rešpektom. Ten, kto cestuje a spoznáva ľudí vie, že človek liberál má otvorenú myseľ, slobodne zmýšľa a ctí si právo na slobodu pre každého.

Chce žiť a nechať žiť. To dokáže len človek duchom slobodný, ktorý sa nebojí a nenechá zastrašiť hrozbami minulosti. Nepotrebuje veriť v diktované hodnoty, lebo má svoje vlastné.  V tie verí a aj ich žije. A ak sú u nás takýto ľudia v politike, majú môj hlas.


Ja nepotrebujem politiku podloženú kresťanskými hodnotami, keď mi ju servíruje smilný a skorumpovaný politik. Nepotrebujem, aby mi niekto, kto si sám svojim chovaním rozvrátil svoju tradičnú rodinu hovoril, čo je pre deti a ich vývoj správne a čo nie.

Mňa oslovuje liberálny politický reprezentant, ktorý chce robiť politiku slušne, pravdivo, férovo a konečne inak. Otvorene a zmierlivo, bez očierňovania súperov, bez vyhrážok, bez ovládania ľudí a bez strachu o svoju kariéru či nebodaj o svoj život.

Liberalizmu sa netreba báť. Veď je to opak toho, čo nám vládne teraz, a  to zlyháva na celej čiare. Ak sú hrozbou utečenci, pred nimi nás elegantne ochráni dočasná bariéra proti migrantom, ktorú nám Fico s Kaliňákom postavili na rakúskych hraniciach za MILIÓN eur.

Aspoň uvidíme, či za tie hurónske peniaze bude niekedy využitá. A keď už k nám tí migranti naozaj prídu, ochráni nás aj pán Kotleba s partiou. Veď ak majú účinný recept na boj proti utečencom, tak iste v prípade potreby zasiahnu. Aspoň by nám svoj program, ktorým si získali svojich vystrašených a znechutených voličov, ukázali v praxi.

Nebojím sa ani žiadneho homosexuála, ktorý vychová dieťa s láskou a nedá ho do ústavu, ako to robia mnohí ľudia z tých „tradičných“ rodín.

Ja sa skôr bojím toho, že by sme mali ďalšie roky žiť v tejto demagógii a byť bezmocnými svedkami totálnej demoralizácie našej spoločnosti politikmi, ktorí sa budú namiesto zaslúžených trestov radovať z „pádov nahor“. Zatiaľ čo tí z nás, ktorí sa neboja otvoriť ústa, sa budú báť o svoje životy.

Liberalizmus môžeme vyjadriť aj tým, že dáme možnosť spravovať štát ženám. S plnou dôverou, že aj keď to neurobia tak ako chlapi, urobia to inak a určite dobre. A možno aj lepšie.


Ale presvedčiť nás o tom môžu len ak im dáme priestor a šancu. A tá sa naskytla práve teraz. Teraz sa ukáže, aký národ v skutočnosti sme a či sa stále bojíme. Ja ale verím, že sme moderný štát, ktorý má odvahu elegantne poraziť nenásytný novodobý socializmus a stať sa slušnou demokratickou spoločnosťou. Po tých rokoch si to naozaj zaslúžime.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás prosím na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Už sa v tom strácam, kto je vlastne slušný



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *