Politici, prosím, už netrápte už aj tak nesmierne vyčerpané Slovensko

Dôverovali sme Vám, lebo sme túžili po slušnom živote. Túžili sme po dôstojnosti, ktorú obdivujeme aj v Škandinávii. Verili sme Vám a preto sme pre to urobili maximum. Zvolili sme si Vás. Posadili do limuzín, kráľovsky Vás zaplatili, aby Vám nič nechýbalo a mohli sa sústrediť len na prácu pre nás.  Aby ste nám mohli slúžiť a reprezentovať nás, kdekoľvek sa pohnete. Urobili sme pre Vás maximum, aby sme mohli konečne začať dôstojne žiť.

Po roku si na nás už akoby ani nespomeniete. Na ľudí, ktorí vás platia a ktorí verili, že ak bude treba, tak im v najťažších časoch pomôžete. Posilníte nemocnice, prijmete opatrenia na základe najlepších odborníkov, zariadite potrebné, aby ste nás ochránili nielen pred zlodejmi, ale aj epidémiou a nehodíte nás všetkých do jedného vreca, ale budete trestať tých, ktorí jasné pravidlá nedodržiavajú. A popritom budete s nami smútiť za tisíckami tých, ktorí nás opustili navždy.

Rodičia nenarodených detí, ktorým budúce mamičky ani nestihli nahlásiť mená otcov, mamy, ktoré už nikdy nedonosia svoje deti, rodičia neplnoletých detí, ale aj plnoletých, ktorí s nimi plánovali ešte veľké spoločné výpravy životom. Zdravotníci, ktorí zomierajú lebo zachraňujú, priatelia, známi, kolegovia, spolužiaci, susedia… Miesto toho nás vystavujete nechutným hádkam a celospoločenskému poníženiu a napätiu, ktoré z nás vysávajú poslednú energiu.

Potrebovali sme, aby ste s nami smútili. Aj s pozostalými, aby vedeli, že v tom neostali sami. Veď mnohí z nás sa s nimi ani nemohli rozlúčiť. Viete si s tým predstaviť žiť? Prosím, už nevysávajte z nás poslednú energiu, ktorú potrebujeme v rodinách na prežitie aj smútku.

Potrebovali sme, aby ste sa nám prihovárali tak, ako si to situácia vyžaduje. S úctou a rešpektom i empatiou, ktorú si táto doba od politikov vyžaduje. Presne tak, ako to vidíme u vyspelých politikov za hranicami. Aj k tým, ktorí síce našťastie nikoho nestratili, ale už vyše roka bojujú o prežitie a prišli o posledné úspory. Či aj rok nevideli svoje deti a nesmierne za nimi smútia.

Ľudia sú zlomení, nešťastní, bezmocní, bez síl a nádeje. Ostali sami, akoby nikoho ani neplatili za to, že ich majú chrániť, že im majú rozumieť, načúvať, pomáhať a hlavne urobiť všetko pre to, aby aj v týchto pohnutých časoch tak citeľne nestrádali. Aby nestrácali svoju identitu, aby vedeli, že stále niekde patria, do civilizovanej spoločnosti. Že im nikto nezobral dôstojnosť a ich základné ľudské práva. Keď už na nič iné, tak aspoň na dôstojné smútenie. A do toho vstupujete Vy s amorálnymi politickými hádkami do našich domácností a vysávate z nás poslednú silu do života. Nahlodávate nám zranené duše s takou aroganciou, že deťom pred ňou zakrývame oči. Denne nás zaplavujete nenávistnými hádkami, opovrhovaním, urážkami intelektu, pohŕdaním a popieraním všetkého slušného a správneho, čo sme im vštepovali. Nedá sa už na to pozerať a nedá sa to počúvať. Každý príčetný človek je už z toho nesmierne vyčerpaný.

Prosím, pomôžte nám, všetkým, ktorí vás platia. Ktorí celé roky verili, že raz sa dožijú slušnej vlády. Osudy preživších sa v krajine rúcajú do priepasti, v ktorej strácajú nádej. Nádej a sny aj po vašom vzore vymenila nenávisť a arogancia, ktoré ukazujete denne, a ktoré sa nenápadne vkradli medzi ľudí v slovenských uliciach, rodinách, do sídlisk, zamestnaní, obchodov…. Slovensko sa mení k nepoznaniu, napriek tomu, že my, občania, obyvatelia a daňoví poplatníci sme urobili všetko preto, aby ste nám mohli slúžiť. Dobre a správne slúžiť.

Prosím, už s tým prestaňte. Ľudí ste vyčerpali na kosť. Covid urobil svoje, ale to, čo ste v našich srdciach spôsobili Vy, to neopraví jedna generácia. Nie, na vine nie je len covid. To, že sa dá pandémiou prejsť aj dôstojne ukazujú mnohé rozvinuté krajiny. Prosím, zaraďte naše Slovensko medzi ne. Prosím, začnite pre nás naozaj pracovať a hlavne nás počúvať a slúžiť nám. Už naozaj stačilo, už si to naozaj zaslúžime. Už je naozaj čas, ak už vlastne nie je neskoro. Už s tým všetkým, prosím, prestaňte! Lebo nie, Slovensko, ktoré ste nám sľubovali, kde sa oplatiť žiť, ste po roku vlády uvrhli do absolútneho temna nešťastia aj medzinárodnej hanby.

Prosím, začnite si konečne všímať, ako sa tu žije ešte horšie ako predtým. A už aj to predtým bolo pre slušných neznesiteľné. Sľubovali ste nám Slovensko, kde sa oplatí žiť. A čo ste dokázali? Za posledný covidový rok utieklo iba do Českej republiky viac Slovákov ako kedykoľvek predtým. Veď napriek tomu, že v Českej republike zomrelo až o 15% viac ľudí ako v roku 2019, počet obyvateľov u susedov sa zvýšil o 7838 na 10,702 miliónov. A to vďaka migrácii zo zahraničia. Najmä z Ukrajiny, za ktorou hneď nasleduje Slovensko. A toto je už výsledok vlády “zmeny”, nie mafie!

Práve som ako “covid” čakajúca cez hranice na Slovensko zaplatila takmer 200 eur. Tentoraz za daň z motorového vozidla. Firmu počas pandémie zlikvidovala, zaplatila za ňu posledné dane, ostala mi ešte živnosť. Každý mesiac platím nemalé odvody, množstvo ľudí a faktúr, čoskoro daň aj za živnosť. Žiadnu covid pomoc nečerpám a nevyužila som ani žiadne odklady. Práva ste mi nenechali žiadne, len povinnosti. Naozaj nemám už ani právo Vás poprosiť, aby ste s tým nedôstojným vládnutím konečne prestali, nerobili mi ako občianke hanbu a začali brať aj na nás ohľad, ktorí Vás platíme?

Keď denne vidím ten nesmierne smutný obraz prepadania sa úrovne Slovenska medzi najnešťastnejšie krajiny sveta, pýtam sa samej seba, či to všetko má ešte vôbec význam. Či to nakoniec nezbalím navždy na Slovensku aj ja. Koľko takých bude po mne? Nebude ich nakoniec ešte viac ako za čias SMERu-SD?

Politici, prosím, už s tým všetkým prestaňte a začnite nám naozaj slúžiť tak, aby ste dôstojnosť nevrátili len nám, ale aj Slovensku pred celým svetom. Naozaj sme z toho všetkého už nesmierne unavení, bezmocní a vyčerpaní. Nedusí nás len Covid, dusíte a zabíjate nás už najmä Vy. Politici, prosím, už netrápte už aj tak nesmierne vyčerpané a utrápené Slovensko. Vy naozaj necítite ako ho psychicky devastujete aj bez koronavírusu? Vy to naozaj necítite?

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)