Pomáhať a chrániť: lekárka len prekročila hranice a už mala porušovať zákon

Dalito.sk/ilustračné foto: FB Polícia Slovenskej republiky
DALITO -

Autorka bologu MUDr. Alexandra Ščasnovičová je lekárka, ktorá sa v čase pandémie koronavírusu rozhodla pricestovať domov a pomôcť aj Slovensku. V Rakúsku ukončila atestáciu z ortopédie a traumatológie. Stále však čaká, či bude môcť nastúpiť na jednu z bratislavských kliník patriacu pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava.  Dodnes nevie, či bude môcť.

Ešte na Slovensku nie som ani mesiac a už ma traja zamestnanci štátu „nútili“ porušovať zákon. Ale po poriadku.

O 19-kovom víruse a s ním spojenou situáciou písať nemusím; a zasväteným, teda tým, čo sledujú skutočnú situáciu na Slovensku – zvlášť na jeho hraničných prechodoch, tiež netreba bližšie vysvetľovať, o čo vlastne ide.

Ohavné príbehy ľudí z hraníc sú notoricky známe – možno už menej, ako sú niektorí (a bola som aj ja) nútení konať protizákonne na „rozkaz“ policajtov – teda tých zamestnancov štátu, ktorí sa hrdo prevážajú na autách s nápisom „Pomáhať a chrániť“.

Ešte som len hranice prekročila a už ma nútili porušovať pravidlá.

Ešte ste nikdy nešli bez dokladov?

Na hraniciach všetkým nevyvoleným Slovákom prichádzajúcim zo zahraničia vezmú muži zákona občiansky, a tým, ktorí prišli vlastným autom aj technický preukaz. Ja som bola nútená z hraničného priechodu Petržalka/Berg na Jarovce/Kittsee ísť „bez dokladov“ – samozrejme, že som na to príslušníka policajného zboru upozornila – ten mi len odvrkol: „Ešte ste nikdy nešli bez dokladov?“

No a onedlho na hraničnom priechode Jarovce/Kittsee ma prekvapil ďalší uniformovaný pán, ktorý ma informoval o tom, že do karanténneho centra v Gabčíkove sa pôjde v policajnej kolóne, a že si treba v aute zapnúť výstražné znamenie, teda povestné štyri smerovky. Na to moja otázka, na čo to, keď na čele aj konci kolóny ide policajné auto so zapnutými majákmi, odvetil, že je to jazda v kolóne a či šetrím žiarovky.

Len na doplnenie pridávam do článku aj citáciu príslušného paragrafu Zákona o cestnej premávke ( § 31 Výstražné znamenie .

(1) Vodič smie dávať zvukové výstražné znamenie len vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, a mimo obce aj na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla.

(2) Vodič smie namiesto zvukového výstražného znamenia dávať svetelné výstražné znamenie prerušovaným zapínaním stretávacích svetlometov alebo diaľkových svetlometov; na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla ho smie dávať aj v obci.

(3) Ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel. Funkciu výstražných smerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za podmienok podľa odseku 1.

(4) Výstražné znamenie sa smie použiť len v nevyhnutne potrebnom čase. ) – teda ich použitie sa viaže pri upozornení na nebezpečenstvo – zrejme sme teda my Slováci vracajúci sa zo zahraničia na Slovensko boli nebezpeční a bolo treba na to patrične upozorniť…

Odhliadnuc od toho, že sme týmto najviac ohrozili sami seba a za sebou idúce autá, ktoré o druhej ráno na neosvetlenej a pre väčšinu z nás neznámej ceste nevedeli, kam auto pred nami odbočí a ja osobne som takmer trikrát z vyššie uvedeného dôvodu narazila. Nuž, keď už ani tí najpovolanejší Zákon o cestnej premávke neovládajú, čo sa dá čakať od ich nadriadených a vedenia krajiny.

Ešte na Slovensku nie som ani mesiac a už ma traja zamestnanci štátu „nútili“ porušovať zákon. Čo bude ďalej?

Čo je zákon

Zákon definuje Wikipédia ako ustálené pravidlo, princíp, postup, najmä v mravnej a spoločenskej oblasti, čiže obyčaj, ako nemeniacu sa súvislosť medzi dvoma vecami či javmi či vlastnosťami v prírode; nevyhnutne sa opakujúce podstatné vzťahy; poriadkový princíp vlastný istej veci. Vo filozofii ako vnútorne nutný a stály vzťah medzi javmi, prvkami alebo entitami; abstrakcia poriadku vzťahov skutočnosti alebo myslenia. V humanitných vedách ako súbor pravidiel či noriem, ktoré platia vo všetkých alebo len v určitých prípadoch; môže byť opísaný sociologicky, filozoficky či sémanticky; v ekonómii a psychológii opisuje pravidlá ľudského správania a interakcie.