Blogy

Poslušný národ svet nechváli

Prvé kolo celoplošného DOBROVOĽNÉHO testovania majú Slováci za sebou. Poslušne si vystáli dlhý rad v sychravom počasí, ako stvorenom na prenos rôznych sezónnych vírusov. Od nádchy až po Covid-19.

So štátnym certifikátom o negatívnom výsledku môžu ísť teraz bez obáv do práce. Nevyhodia ich. Aj nakúpiť si môžu. Nevyhodia ich ani z obchodu.

Poslušný národ nechvália


Premiér a celá jeho vláda jasajú z vysokej účasti. Nezabudli za poslušnosť svojich poddaných aj pochváliť. A samozrejme nezabudli im oznámiť, že sa na nás teraz celý svet pozerá. Že sme prví na svete a píšu o nás v zahraničí. To je pravda.

Vyšlo niekoľko článkov v serióznych zahraničných periodikách. Ale nevšimla som si, že by nás chválili. Skôr naopak. Písali o zlej organizácii, dlhých radoch, o zdržanlivom, nesúhlasnom  postoji prezidentky a vedcov. A nezabudli pripomenúť, že kto sa nedal otestovať, musí ostať v 10 dňovej karanténe a bez príjmu.

Vyjadrili sa aj epidemiológovia či vedci. Samozrejme tiež zahraniční, lebo tí naši sú pre nášho panovníka nedôveryhodní a šíria hoaxy. Tak napríklad veľmi rešpektovaný medicínsky týždenník The Lancet tlmočil názor Juliana Peto, profesora epidemiológie a propagátora hromadného pravidelného testovania z prestížnej London School of Hygiene and Tropical Medicine. Ten uviedol, že testovanie na Slovensku vyzerá ako skvelý nápad, ale  ide o veľmi zlú cestu, ako to robiť.

A tak sme sa snažili

No, tiež nič pochvalné. A tak sme sa snažili. Aj keď sme s testovaním nesúhlasili, boli sme vraj zodpovední. Napriek tomu, že sme vedeli o nepresnosti antigénových testov, ktoré sa na celoplošné testovanie nepoužívajú. Aj tak sme sa postavili do radu. Potrebovali sme ten blbý certifikát. Nech nestratíme prácu a uživíme rodinu. Správali sme sa zodpovedne. Naozaj? Správali sme sa tak, ako vždy.

Nemám teraz na mysli ovce. A nechce sa mi rozoberať ani teóriu psychológie davu.


Za všetkých jeden

Spomeniem jeden príbeh. Traja asi 9-roční chlapci z medzinárodného letoviska si išli kúpiť suveníry do miestneho obchodu. Ako vychádzali, bol prievan, treskli dvere a na poličke v obchode sa rozbila váza. Rozzúrená predavačka ich zastavila a žiadala od nich zaplatenie škody. Plačúci malý Slovák hneď vytiahol peňaženku. Ďalší chlapec, Nemec, sa bránil, že on predsa nemôže za prievan a že je nespravodlivé žiadať od neho peniaze. Posledný z chlapčenskej trojice, malý John z amerického Detroitu predavačke oznámil, že v žiadnom prípade nezaplatí a zavolá ujovi právnikovi, nech to vyrieši.

Je to starý príbeh, počula som ho asi pred 25 rokmi. Ale odvtedy sa, čo sa týka právneho vedomia, na Slovensku nič nezmenilo. Postavili sme sa do radu. Na vraj dobrovoľné testovanie. Lebo nám hrozila protiprávna karanténa a protiprávna kontrola certifikátov. Sme predsa zodpovední. Alebo… v tomto prípade sa tomu hovorí aj inak.

Pozn. autorky: Nie, nesúhlasím s uvedením svojho pravého mena. Lebo po tomto víkende už nie som presvedčená, že žijem v slobodnom, demokratickom a právnom štáte.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *