Postcovidoví pacienti sa musia znova učiť dýchať

Dalito.sk/Primárka UNLP KE Miriam Dziaková a pani Ingrid/foto: FNsP KE
DALITO -

Ingrid z Košíc sa dozvedela, že má COVID-19 začiatkom roka. 45-ročná žena bojovala s ochorením vyše týždňa doma, keďže sa jej zdravotný stav zhoršoval, skončila na pľúcnej klinike UNLP. 

„Mala som rozsiahly obojstranný zápal pľúc, prognózy boli veľmi nepriaznivé, ani na to nechcem pomyslieť. Jednak si v tej chvíli uvedomujete,  že ste veľmi chorý a čo sa môže stať a ešte vidíte, aké je situácia okolo s inými pacientmi. Okrem liekov a kyslíka som  však od prvej chvíle v nemocnici prišla do kontaktu s rehabilitáciami. Každý deň prišiel za mnou fyzioterapeut a primerane môjmu stavu sme cvičili. Každý lekár mi vysvetľoval, aké je to dôležité, aby sa pľúca nielen uzdravili, ale aj zotavili,“ hovorí pani Ingrid.

Akonáhle prekonala COVID-19 kontaktovala OFBLR na Tr. SNP, kde sa už niekoľko týždňov snaží dostať do niekdajšieho zdravotného stavu. Vie, že to môže trvať veľmi dlho. „Bolo pre mňa veľkým povzbudením, keď mi pri nedávnej kontrole na pľúcnej ambulancii lekárka povedala, že mám jednu z najlepších rőntgenových snímok pľúc, ktorú videla za posledný mesiac.“

COVID-19 postihuje predovšetkým dýchací systém, vyvoláva ťažký zápal pľúc, čo môže viesť až k úmrtiu pacienta. Aj po prekonaní infekcie vírusom Sars-CoV-2  pretrvávajú u  pacientov rôzne  následky. Hovoríme o syndróme Post COVID-19, teda o  postcovidovom syndróme.

Podľa austrálskej štúdie až 56% pacientov vykazovalo poškodenie pľúc aj 3 mesiace po vyliečení, podľa ďalších štúdií 76% pacientov bojuje s následkami ochorenia ešte minimálne pol roka. To, že je liečba pľúc pacientov po covide  náročná, potvrdzujú aj skúsenosti špecialistov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.

Proces rehabilitácie štartujeme od začiatku liečby  

„Proces rehabilitácie pacienta chápeme v širšom zmysle slova, ako návrat k normálnemu životu, ktorý štartujeme prakticky hneď na začiatku liečby,“ hovorí  Pavol Joppa, prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie UNLP Košice (KPaF).

„Liečba po zasiahnutí pľúc covidom môže trvať rôzne dlho. Zatiaľ to presne nevieme vyhodnotiť, pretože nemáme pacientov, ktorí by boli viac ako rok po tomto ochorení. Ale určite to u niektorých bude proces na pár mesiacov.“ Rehabilitácia sa začína už na lôžku hospitalizovaného pacienta a prebieha až do jeho prepustenia do domácej liečby.

„V zásade je to veľmi silný nástroj, ktorý pomôže zabrániť vzniku nepriaznivých zmien na pľúcach a podporí hojenie pľúc v maximálne miere. V ľahších prípadoch očakávame, že sa pacient vylieči až do bežného stavu, ako bol pred ochorením,“ dodáva docent Joppa.  

Rehabilitáciu postcovidových syndrómov hradí poisťovňa

Oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (OFBLR) UNLP Košice pod vedením primárky Miriam Dziakovej pripravilo sériu videí, ktoré pomôžu po ťažkom ochorení zmierniť následky postcovidových pacientov.

„Inštruktážne videá sú určené pre pacientov, ale aj príbuzných pacienta, ktorý je po návrate z nemocnice ťažko mobilný. Covid pacient je po ťažkom ochorení vyčerpaný, po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony: posadiť sa, postaviť sa, prejsť pár krokov, ale často sa nevie ani sám najesť, obliecť, či ísť na toaletu. Ponúkame preto úplne jednoduché cviky, dýchaciu gymnastiku, nácvik chôdze aj s pomôckami. Na začiatku ako prvotná rehabilitácia to môže veľmi pomôcť,“ vysvetľuje primárka Dziaková.

„Pomôcky určené na ošetrovanie, hygienu,  vertikalizáciu a chôdzu  môžeme pacientovi predpísať elektronicky a sú  plne hradené  zo zdravotného poistenia.“ Či už ide o madlá, toaletnú WC stoličku, toaletný vozík, sprchovaciu stoličku, chodítka, g-aparát alebo iné.  

UNLP Košice ponúka vlastné videá

Pre postcovidového pacienta je mimoriadne dôležitá rehabilitácia zameraná na  dýchaciu gymnastiku.

„Je potrebná po prekonaní ochorenia dýchacích ciest alebo zápalu pľúc. Tiež po intubovaní, keď bol pacient v kritickom stave pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu, keď mu zlyhalo dýchanie. Nácvik správneho stereotypu dýchania, je potrebný pre  zlepšenie celkového  prekrvenia. Využíva sa aj na  polohovanie pacienta, ktoré uľahčuje dýchanie a pomáha drenáži dýchacích ciest,“ hovorí primárka Dziaková. Celkové fyzické cvičenia zlepšujú kondíciu pacienta, jeho výkonnosť a tým prispievajú k zvládaniu bežných denných aktivít.

„Pri cvičení sa aktivuje tvorba endogénnych hormónov šťastia, tzv. endorfínov, čo zlepšuje psychický stav pacienta, vyvoláva u neho  pocit šťastia. Aj to pomáha v boji proti depresii, ktorú pacienti po takom ťažkom ochorení a stave môžu mať,“ uzatvára M. Dziaková.

Rehabilitácia je liečbou číslo jeden

„Pri covidovej pneumónii je rehabilitácia liečbou číslo jeden. Nestačia infúzie, kyslík. U nás na klinike rehabilitujeme pacientov od prvého dňa, keď k nám prídu, podľa toho, v akom výkonnostnom stave sa nachádzajú,“ vysvetľuje pľúcna lekárka Ingrid Libáková z KPaF. Pokiaľ ide o ťažkú pneumóniu, kedy sa pacienti liečia vysoko prietokovým kyslíkom tzv. high flow oxygen terapiou, vtedy okamžitá rehabilitácia možná nie je. „Rehabilitovať však začnú aj títo pacienti. Okamžite, ako im poklesnú teploty. Našich pacientov liečime aktívne, musí to byť proces prijímania starostlivosti od zdravotníkov,  ale aj od seba samého.“

Týka sa to aj pacientov, ktorí prídu po itnubovaní z umelej pľúcnej ventilácie, kde za nich dva, tri týždne, v niektorých prípadoch aj viac, dýchal prístroj. Hrudník sa štandardne pri nádychu zväčšuje. Paradoxne, niektorým pacientom, keď začnú rehabilitovať, hrudník funguje opačným smerom, miesto nádychu sa stláča. Je to až nepredstaviteľné, ale je to tak. Učíme ich znova dýchať. Pri pacientoch po ťažkých covidových pneumóniách radíme pokračovať v rehabilitácii aj ambulantne na OFBLR na Tr. SNP,“ vysvetľuje lekárka.

Pľúcni lekári rozhodne odporúčajú aj následnú možnosť liečenia v sanatóriách či kúpeľoch. Kým ju budú môcť pacienti využiť, je vhodné navštevovať OFBLR. „Pacienti po pľúcnej pneumónii majú v prvom rade jazvy na pľúcach, ide o fibrotické zmeny, pľúca sú stiahnuté, môžu byť znížené objemy pľúcnych krídel, môžu byť stiahnuté. Je potrebné všetko rozcvičiť. Na to, ako máme správne dýchať, prídeme, až keď túto schopnosť stratíme, až keď sa nevieme nadýchnuť,“ uzatvára MUDr. Libáková.

COVID nielen o pľúcach

Britskí vedci z University College London (UCL) sa najnovšie domnievajú,  že koronavírus stojí aj za prípadmi poškodenia mozgu. Prekvapil ich totiž vysoký počet covidpacientov na neurologických oddeleniach. Skúmali 40 pacientov vo veku 16 až 85 rokov. U niektorých zistili mozgovú mŕtvicu, prechodnú mozgovú dysfunkciu s delíriom a vzácne ochorenie akútna diseminovaná encefalomyelitída (ADEM). Do sveta potom vyslali kolegom signál, aby sa nezameriavali iba na respiračné ochorenia, ale hľadali aj iné spojitosti aj úmrtím s covid-19.

Opis „mierny“ (priebeh) je podľa  serveru  The Hill nesprávny a realita môže byť nakoniec úplne iná. Za mierne prípady mnohé krajiny označujú tie, ktoré si nevyžadujú hospitalizáciu, z vedeckého hľadiska je to však veľmi zavádzajúci pojem, pretože ľudia s miernymi príznakmi ochorenie často nezvládajú tak, akoby niekto očakával, píše spravodajský portál ČT24 s tým, že časť týchto pacientov sa nakoniec do nemocnice aj tak dostane.

Po korone bez motoriky

Odborníci už upozorňujú, že symptómy sa môžu vrátiť aj po mesiacoch po vyliečení z COVID-19.

„Je to poriadna rana pre vaše ego. Máte okolo dvadsiatky, zdravý a aktívny, nakazíte sa a myslíte si, že vám bude čoskoro dobre a že budete v poriadku. A potom to zrazu príde,“ popisovala sklamanie pacientka s covid-19 Fiona Lowensteinová pre The Guardian.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)