Stĺpčeky

Postrehy z Bruselu: Ako sa Danko s Blahom rozliali na kolomaž

Tak som sa stala predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. A všetci novinári a kolegovia a moji drahí priatelia na Slovensku a drahí sympatizanti na sociálnych sieťach, všetci sa ma pýtajú, aký je to pocit…

“Ako sa cítite?”, pýtajú sa. “Are you happy?”, spýtal sa ma hneď po zvolení do funkcie zahraničný novinár.

Šťastím by som to nenazvala. Trasú sa mi z toho kolená. Nie zo strachu, z pokory. Nie, nebojím sa, len veľmi nechcem sklamať. Je to pre mňa obrovská výzva. A je to pre mňa obrovská pocta a zodpovednosť, lebo poslanci z rôznych krajín EÚ, rôznych svetonázorov, z rôznych frakcii, do mňa vložili svoju dôveru.


Takže nie, určite by som nepovedala, že som šťastná, len som plná očakávaní, či sa mi podarí reprezentovať Slovensko tak, ako si to Slovensko zaslúži. A pripravená pre to urobiť maximum.

Frakcia ECR, v ktorej sme aj s kolegom Eugenom Jurzycom zakotvili, pôvodne nominovala na funkciu šéfky Výboru EMPL bývalú poľskú premiérku a výraznú osobnosť poľskej politickej scény, Beátu Szydlo. Členovia ostatných frakcií vo výbore ju však opakovane odmietli z politických dôvodov. Je členkou vládnej strany Právo a spravodlivosť a počas jej predsedníctva v Poľskej vláde došlo k vyostreniu politickej krízy v Poľsku, známej ako Kríza poľského ústavného súdu. A tak sa frakcia ECR rozhodla navrhnúť za kandidátku mňa.

ECR mohla navrhnúť iného poľského poslanca alebo nemeckého poslanca Helmuta Geukina. Keď som sa správu o mojej nominácii dozvedela ráno vo štvrtok 17. júla, v duchu som si povedala, že toto nie je výzva, ktorá by sa dala odmietnuť.

Do EP som kandidovala s tým, že mojou prioritnou agendou je práve sociálna oblasť vo všetkej svojej košatosti- od integrácie ľudí s mentálnym a zdravotným postihnutím, cez zosúladenie rodinného a pracovného života pre mladé rodiny, cez sociálne vylúčené spoločenstvá v rómskych osadách, až po sociálne služby pre seniorov a služby zamestnanosti.

Šanca presadiť tieto témy v EP je s funkciou predsedníčky Výboru EMPL väčšia ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu, že sociálnym témam sa venujem od roku 2010 a poslanci výboru poznali dokonale môj životopis, predsa len mi cestou na výbor napadlo, že sa aj tam nájde nejaký ten európsky Blaha alebo Danko, ktorí budú spochybňovať moju kandidatúru pre to, že nemám vysokoškolský titul. Brala som to ako istotu, že sa takáto otázka objaví a bola som pripravená na ňu pokorne odpovedať, lebo to robím posledných 9 rokov na slovenskej politickej scéne.

Prešla som hladko, 70% poslancov Výboru EMPL za mňa dvihlo ruky. Z rôznych krajín, z rôznych frakcií. A nikto, naozaj nikto sa neozval s otázkou, ako môže poslankyňa bez titulu viesť asi najdôležitejší výbor Európskeho parlamentu.


Z vďaky ku všetkým mojim voličom, ktorí ma zvolili za europoslankyňu, z vďaky k poslancom výboru EMPL, ktorí do mňa vložili svoju dôveru a z úprimnej lásky k Slovensku urobím všetko pre to, aby som nesklamala.

A ešte to tak trochu urobím aj pre to, aby ľudí ako Blaha a Danko v ich egomaniackej povýšenosti prefackala vlastná hanba. 🙂

Pozn. redakcie: DALITO Lucii Ďuriš Nicholsonovej ponúklo priestor pravidelných stĺpčekov, v ktorých by priblížila pre mnohých „vzdialený“ Európsky parlament. Našim zámerom je ho ukázať aj inak, z pohľadu novej europoslankyne. Prinášať jej postrehy z nového prostredia a aj porovnávať najmä politickú a zákonodarnú kultúru jednotlivých členských krajín s tou slovenskou.

NICHOLSONOVÁ: „Nie som hlupaňa, ktorá má obrovské ambície a ego.“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *