Česká republika

Práve dnes posledné zbohom s posledným pamätníkom Vojmírom Srdečným , ktorý prežil Sachsenhausen 

Práve 23. augusta, v Európsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov sa verejnosť rozlúči s Vojmírom Srdečným, posledným preživším zo Sachsenhausenu. 

Vojmír Srdečný, posledný preživší z nemeckého koncentračného tábora Sachsenhausen, zomrel vo veku 99 rokov. Uviedla to predsedníčka Združenia oslobodených politických väzňov a pozostalých Zdeňka Valouchová, ktorú citovala Česká televízia (ČT).

Vojmír Srdečnýv Národní pedagogické muzeum a knihovna J. A. Komenského/foto: NPMK J. A. Komenského

Srdečný bol do Sachsenhausenu deportovaný v roku 1939 po nacistickej perzekúcii vysokoškolákov.


Podľa webovej stránky projektu Paměť národa sa Srdečný narodil 6. októbra 1919 v Albrechticiach nad Orlicí vo východných Čechách. V roku 1939 sa prihlásil do Ústavu pre vzdelávanie profesorov telesnej výchovy, kam bol prijatý.

Zatkli ho na internáte 

V Prahe býval na Švehlovom internáte a po piatich týždňoch štúdia 17. novembra 1939 vpadli do tejto budovy nacisti. Srdečný bol spolu s ďalšími stovkami študentov deportovaný do Sachsenhausenu. Po jednom roku, jednom mesiaci a jednom dni sa dostal z tábora spolu s ďalšími dvoma stovkami študentov.

Po prepustení a návrate do Albrechtíc v decembri 1940 pracoval ako praktikant v poisťovni a po dvoch rokoch bol nútene nasadený v továrni Guss- und Metallgesellschaft v Holiciach.

Srdečný sa celý život zaoberal prácou s telesne postihnutými. V roku 1947 nastúpil do rehabilitačného ústavu v Kladruboch, kde okrem iného založil Kladrubské hry pre telesne postihnutých. V roku 1949 musel odísť, ďalšie uplatnenie našiel ako rehabilitačný pracovník v štátnych kúpeľoch Velké Losiny, kde sa venoval liečbe pacientov s následkami po detskej obrne.

Rozdával lásku chorých


Srdečný bol tiež predsedom zväzu telesne postihnutých športovcov a vyše tridsať rokov pôsobil na pedagogickej fakulte v Hradci Králové. Za celoživotnú pedagogickú činnosť a rozvoj športu pre invalidov získal Srdečný tohto roku v máji od tamojšej radnice Cenu Františka Ulricha.

Srdečný bol okrem iného predsedom historickej skupiny „17. november 1939“ v Českom zväze bojovníkov za slobodu (ČSBS), kde sa podieľal na povojnovej evidencii deportovaných študentov. V apríli 2010 sa stal členom Medzinárodného výboru Sachsenhausen.

Posledné zbohom

S posledným preživším pamätníkom zo Sachsenhausenu Vojmírom Srdečným sa verejnosť rozlúči dnes napoludnie na Olšanských cintorínoch v Prahe.

Pán Srdečný do poslednej chvíle spolupracoval aj s Národným pedagogickým múzeom a knižnicou J. A. Komenského v Prahe.

„Spolupracoval s NPMK mj. na výstavě NESMÍME ZAPOMENOUT: JAN OPLETAL A DALŠÍ OBĚTI LISTOPADU 1939 a na stejnojmenné knize. Byl členem historické skupiny 17. listopad 1939 a mezinárodního výboru Sachsenhausen. V roce 2016 převzal medaili Ministerstva školství za vynikající práci.

Vojmír Srdečný se narodil 6. října 1919 v Albrechticích nad Orlicí v rodině zaměstnance
pojišťovny a zakladatele tamního Sokola.


Na podzim roku 1939 nastoupil ke studiu na Ústav pro vzdělání profesorů tělesné výchovy na Univerzitě Karlově v Praze. Zúčastnil se protinacistické demonstrace 28. října 1939 a 15. listopadu tryzny za Jana Opletala. Po pěti týdnech studia byl 17. listopadu 1939 zatčen na Švehlově koleji (ve Slavíkově ulici na Žižkově) Gestapem a spolu s dalšími studenty deportován do koncentračního tábora Sachsenhausen, kde byl vězněn do 20. prosince 1940.

Po válce dostudoval, v září 1947 nastoupil do nově vybudovaného rehabilitačního ústavu Kladruby, kde se věnoval zdravotní tělesné výchově. Právě tam se setkal s pacienty s hendikepy. Uvědomil si, že by jim prospěl sport, a tak se sportem tělesně postižených začal. Už 15. dubna 1948 se díky jeho iniciativě konaly 1. Kladrubské hry, které se pořádají dodnes.

Tehdy měly celosvětové prvenství. Sport tělesně postižených se ale nesetkal s podporou vyšších míst, v roce 1949 musel V. Srdečný Kladruby opustit. Dalších 10 let pracoval na oddělení dětské obrny státních lázních Velké Losiny. Zařízení nespadalo pod ministerstvo zdravotnictví, a tak mohl pokračovat v pohybových aktivitách tělesně postižených. V roce 1959 se situace v Kladrubech uklidnila a V. Srdečný se tam na čas vrátil.

Zasloužil se také o účast hendikepovaných sportovců na paralympiádě. Prosazoval účast Čechoslováků už v roce 1960, podařilo se to ale až v 70. letech. Na hry v nizozemském Arnhemu v roce 1980 odjel jako vedoucí výpravy.

Od roku 1964 působil jako odborný asistent na katedře tělesné výchovy Pedagogické fakulty v Hradci Králové, od roku 1990 na VOŠ a Vysoké škole tělovýchovy a sportu Palestra.

V roce 2005 navštívil Památník Sachsenhausen.

Už v letech 1945–1947 vypracoval evidenci studentů deportovaných 17. listopadu 1939. Tento seznam 1216 studentů za pomoci NPMK rozesílal na vysoké školy a dalším vědeckým institucím,“ uviedla pri príležitosti úmrtia Vojmíra Srdečného česká národná knižnica.


Pri európskeho príležitosti dňa vydali spoločné vyhlásenie podpredseda EK Frans Timmermans a komisárka Věra Jourová:

„23. augusta každý rok vzdávame česť pamiatke miliónov obetí všetkých totalitných režimov. V tento deň v roku 1939 podpísali Molotov a Ribbentrop pakt medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom a začala sa temná kapitola európskych dejín. Občania vtedy nemohli prijímať vlastné politické rozhodnutia, ani sa k nim vyjadrovať. Európa tak vtedy bola miestom, kde sa dalo o slobode a demokracii len snívať.

Totalitné režimy v Európe deportovali, mučili a zavraždili desiatky miliónov obetí. Vinou tejto krutosti, neslobody a nerešpektovania základných práv prišlo v určitých častiach Európy niekoľko generácií o možnosť zažiť slobodu a demokraciu.

Tento rok si zároveň pripomíname 30. výročie udalostí z roku 1989, kedy občania strednej a východnej Európy povstali, prelomili železnú oponu a urýchlili jej pád. Vďaka odvážnym občianskym činom sa sloboda a demokracia vrátila do celej Európy.

Vďaka nim sa podarilo prekonať rozdiely a zjednotiť Európu. Je to naše spoločné európske dedičstvo, ktoré musíme všetci opatrovať, živiť a chrániť.

Od roku 1939 prešlo 80 rokov a generácia, ktorá bola svedkom totalitnej skazy, už takmer nie je medzi nami; prežité udalosti sa tak menia históriu, ktorú poznáme z kníh. Aby tieto spomienky inšpirovali a sprevádzali nové generácie pri ochrane základných práv, právneho štátu a demokracie, musíme ich udržať živé. Vďaka nim sme tým, kým sme. Stojíme spolu v jednote proti totalitným a autoritatívnym režimom akéhokoľvek druhu. Slobodná Európa nie je samozrejmosť, ale každodenná voľba.“

Súvislosti

23. augusta 1939 podpísali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz pakt Molotov – Ribbentrop, ktorým sa rozdelila stredná a východná Európa a v jednom z najtemnejších dejinných období nášho kontinentu sa porušovali základné práva desiatok miliónov ľudí. Mnohí Európania trpeli v totalitných režimoch aj po skončení druhej svetovej vojny.

TITULNÁ FOTOGRAFIA: Na archívnej snímke z roku 1943 nacistickí dôstojníci sa rozprávajú s obyvateľmi Varšavy. Americké úrady vyplatili desiatkam nacistických vojnových zločincov a bývalých príslušníkom SS milióny dolárov na sociálnych dávkach.  Dávky dostávali osoby vyhostené zo Spojených štátov pre svoju nacistickú minulosť. Vyplácala ich federálna Agentúra pre sociálnu bezpečnosť (SSA) a to na základe medzery v platnej americkej legislatíve.  Agentúra AP identifikovala najmenej štyri prípady žijúcich poberateľov takýchto dávok. Je ním napríklad bývalý dozorca v koncentračnom tábore Sachsenhausen Martin Hartmann. Ten odišiel z USA do Berlína v roku 2007, krátko pred tým, než mu odobrali americké občianstvo. FOTO TASR/AP

„Chov“ čistej rasy, ženy ako nosnice, deti majetkom štátu… Aj to bol a je nacizmus



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *