Spektrum

Pre posun času hrozí únava, podráždenie, poruchy koncentrácie. Únia možno zakročí

Zajtra prejdene na  zimný čas. Ručičky hodín si posunieme dozadu a noc tak bude mať o jednu hodinu viac. Podľa odbornej asistentky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach Evy Feketeovej, ktorá pôsobí i na Neurologickej klinike LF UPJŠ, posun času môže mať na ľudí negatívne následky. 70 poslancov EÚ už zriadilo komisiu a uvažujú o jeho zrušení. 

„Jesenný posun času vnímame obyčajne lepšie preto, že ľudia, ktorým vyhovuje dlhšie si pospať, získajú akoby hodinu k dobru. Tento posun preto budú vnímať pozitívne aspoň niekoľko dní, kým nenabehnú na nový časový režim. Avšak problém so zmenou času, bez ohľadu na to, ktorým smerom, mávajú neraz deti, starší ľudia, ale aj citlivejší jedinci, ktorí sa teraz budú prebúdzať o hodinu skôr než ostatní, a preto sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ uviedla Feketeová.
Podľa jej slov by tomu mohlo pomôcť predísť skoršie zaspávanie. „Práve v týchto vekových kategóriách je to ťažšie, keďže kvôli návyku na pôvodný čas necítia v skorších hodinách ešte únavu,“ tvrdí lekárka.

Letný čas prvýkrát zaviedli v roku 1908 v Kanade a od roku 1916 sa posúva v Európe, pričom celkovo to dnes robí asi 40 percent krajín sveta.


„V súčasnosti je už dosť spochybňovaný ekonomický prínos uvedenej zmeny, no letný čas prispieva k prirodzene dlhším večerom v jarnom období. A práve prirodzené denné svetlo je dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme. Aj keď pri tom jesennom variante môžeme o hodinu dlhšie spať, skorý príchod tmy v podvečer dokáže indukovať smutnú náladu a depresívne myšlienky. Jedinci, ktorým trvá dlhšie, aby sa adaptovali na možnosť dlhšie si pospať, môžu prechodne trpieť spánkovou depriváciou, ktorá sa podieľa na dopravných a pracovných nehodách,“ poznamenáva spánková odborníčka z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP Košice.

foto: Lucia Tomečková

Ako tvrdí Feketeová, liekom na prekonanie časového posunu by malo byť dodržiavanie takzvaného spánkového desatora načasovaného na nový čas. „Podľa posunutého času by sa malo podávať jedlo, vykonávať pracovná i športová aktivita a únavu by sme nemali dospávať v priebehu dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady, ako je striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov, a to zvlášť pred spaním, nejedávanie a nešportovanie navečer či neriešenie problémových záležitostí pred usnutím,“ dodala Feketeová.

Striedanie letného a zimného času ide proti biologickým hodinám človeka, nemá žiaden prínos pre ekonomiku a zároveň významne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Vyhlásila to v stredu slovenská europoslankyňa Anna Záborská v rámci plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, počas ktorého sa uskutočnila tlačová konferencia pracovnej skupiny poslancov k tejto téme.

„Preto treba toto administratívne opatrenie zrušiť, ideálne už od októbra budúceho roku,“ vyhlásila Záborská, ktorá patrí k zakladajúcim členom pracovnej skupiny.  Vedie ju český europoslanec Pavel Svoboda. Jej snahou je presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie európskej smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Skupina pritom argumentuje štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.

Francúzsko/foto: Lucia Tomečková

„Aby sme si vedeli predstaviť toto obrovské číslo, stačí vedieť, že náklady na chod EÚ sú približne 140 miliárd eur. Posúvanie ručičiek na hodinkách nás tak možno stojí takmer toľko, ako fungovanie celej Únie,“ dodala Záborská.

Na území súčasného Slovenska sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas (SELČ) uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.


Barcelona/foto: Lucia Tomečková

Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *