Prečo mi je jedno, kto mi bude na Slovensku predpisovať lieky

Dalito.sk/ilustračné foto: FNsP F. D. Roosevelta v BB
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Sledujem vzrušené názory, tentoraz o predpisovaní liekov. O tom, aká to bude katastrofa ma presviedčajú nielen pacienti, ale aj lekári. Dohliadajú na to aj magistri v lekárňach. Priznám sa, nerozumiem tomu, pretože lieky mi aj tak dlhé roky v drvivej väčšine predpisujú špecialisti. Hlavne preto, že najväčšiu zodpovednosť za moje zdravie nemá môj lekár, ale ja.

Praktickú lekárku mám aj v ČR, keďže tu mám aj prechodný pobyt. Ale gro špecialistov pravidelne navštevujem v SR (platím si ZP doma a keďže som Európanka, všetky potrebné papiere som si vybavila tak, aby som mala rovnaké práva na liečbu u susedov aj doma na Slovensku).

Keď to ide, tak to ide

Ak vznikne nový problém, najprv navštívim praktickú lekárku v ČR či SR, ktorá ma začne liečiť. Ak to nepomôže, pošle ma k špecialistovi. V oboch krajinách to nejaký čas trvá, kým dostanem termín. Ak sa stav do prvého termínu skomplikoval, naposledy som skončila v českej nemocnici. A odišla z nej nielen s liekmi, ale aj elektronickým receptom na dlhé týždne, kým sa dostanem k špecialistovi. Ak mi ponúkal neskorý termín, trvala som na tom, že som po operácii a konal okamžite. K praktickej lekárke som sa po poslednej, naozaj závažnej operácii, dostala až po 8 týždňoch. Skôr som ani nepotrebovala, kým špecialistka neukončila dlhodobú PN-ku, rovno aj s elektronickým receptom na mesiace dopredu, ktorý mi obnovuje na vyžiadanie mailom či telefonátom. Žiadny problém. U mňa, ale ani u lekárov.  

Okrem toho, opakovaný recept na rok je predsa možný aj na Slovensku, nielen v Česku. Takže zasa tomu rozumiem. Či sa len niekomu nechce vypisovať recept? Nechápem, lebo tým mojim anjelom v ambulanciách sa chce, na Slovensku aj v Česku.  

Špecialisti na Slovensku

Chronické ochorenia, ktorých mám naozaj dosť, už desaťročia liečim na Slovensku a roky cestujem stovky kilometrov za liekmi a aj na pravidelné kontroly. Nikdy som nemala problém s predpisovaním liekov u špecialistov, ani elektronicky na základe mailu alebo telefonátu. Vždy mi (na vyžiadanie mailom) predpíšu recept až do najbližšej kontroly. Samozrejme, že si to musím sledovať. Často rovno z ambulancie odídem s termínom kontroly aj o pol roka. Ak to nejde, napíšem si do diára, aby som si termín objednala včas. Nie, že mám prísť napr. 14. decembra a 10. decembra si idem uzurpovať, aby mi dali termín okamžite! Volám aj dva mesiace dopredu. Nič si nenechávam na poslednú chvíľu. Praktickej lekárke už iba, naozaj vždy, pošlem mailom alebo poštou lekársku správu, „kade som zasa behala“.

Kto naozaj chce

Jednoducho sa objednávam dostatočne dopredu presne tak, ako ma chce vidieť lekár, nie na poslednú chvíľu. Fungujem takto už roky. Je možné, že pre niekoho môže byť novela zákona o liekoch problém, ale pre mňa naozaj nie je. Ak musím k novému špecialistovi v inom odbore, lebo nový problém, liek mi aj tak logicky, dopredu praktický lekár predpísať nemôže, lebo ani nevie čo. No a potom už len roztočím kolotoč (písala som vyššie), takže sa k špecialistovi vždy dostanem aj v SR tak, ako potrebujem. A keď sa vyskytne akýkoľvek problém, vymeníme si pár mailov, alebo zavolám. Ani mne nezdvihnú vždy okamžite, ale nakoniec sa dovolám alebo dopíšem vždy. A ak to so špecialistom naozaj nejde, volám do zdravotnej poisťovne a pýtam sa.

Takže preto mi je dnes úplne jedno, kto mi lieky bude predpisovať. A tak sa zamýšľam, nehľadáme za zmenou zákona zasa len niečo, čo akože nejde aj keď to ide? Lebo u mňa to ide a úplne bez problém. Niečo mi hovorí, že u toho, kto naozaj chce, to pôjde opäť. A to platí nielen pre pacientov, ale aj lekárov. Ale faktom je, že to pre niekoho mohli napísať a prijať prirýchlo, čím aj dobrý úmysel politici znehodnotili. Vďaka za mojich anjelov v ambulanciách, ktorí to roky dávajú!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)