Prečo nemusia prežiť iba tí najsilnejší? Dôležitá je vzájomná pomoc

MILAN BUNO -

Ako mladík podnikol cesty  na východnú Sibír a do severného Mandžuska, kde si všimol dve zaujímavé veci ohľadom života zvierat: na jednej strane extrémna tvrdosť boja o existenciu…a na strane druhej fakt, že ani na miestach, kde život prekypoval, sa mu napriek starostlivému hľadaniu medzi príslušníkmi rovnakého druhu nepodarilo nájsť krutý boj o obživu.

Takýto boj považoval Darwin a jeho prívrženci za dominantnú črtu boja o život. Za schopnosť prežiť a za hlavný faktor evolúcie…
No ukazuje sa, že to tak nemusí byť!

Kniha antropologických esejí Vzájomná pomoc od ruského prírodovedca a anarchistického filozofa Petra Kropotkina vyšla knižne v roku 1902, hoci boli napísané o dekádu skôr. Autor skúma úlohu vzájomne prospešnej spolupráce a reciprocity v živočíšnej ríši a v ľudských spoločnostiach v minulosti aj v súčasnosti.

„Táto kniha nebude nikdy zastaraná, podobne ako Deklarácia nezávislosti. Možno budú čoraz častejšie k dispozícii nové fakty, ale už teraz vidíme, že budú slúžiť najmä na podporu Kropotkinovho záveru, že v etickom pokroku človeka mala hlavnú úlohu vzájomná podpora – nie vzájomný boj‘,“ tvrdí Ashley Montagu.

Je to argument proti teóriám sociálneho darvinizmu, ktoré zdôrazňujú súťaživosť a prežitie najsilnejších, a proti romantickým predstavám spisovateľov, ako bol Jean-Jacques Rousseau, ktorý si myslel, že spolupráca je motivovaná všeobecnou láskou. Kropotkin namiesto toho tvrdí, že vzájomná pomoc má pragmatické výhody pre prežitie ľudských a zvieracích spoločenstiev a spolu so svedomím sa presadila prostredníctvom prírodného výberu.

Kropotkin sa zamýšľa nad významom vzájomnej pomoci pre prosperitu a prežitie v živočíšnej ríši, v domorodých a raných európskych spoločnostiach, v stredovekých slobodných mestách (najmä prostredníctvom cechov) a na konci 19. storočia na dedine, v robotníckom hnutí a v chudobnom ľude. Kritizuje štát za to, že zničil historicky dôležité inštitúcie vzájomnej pomoci, najmä prostredníctvom zavedenia súkromného vlastníctva.

Mnohí biológovia, vrátane Stephena Goulda, jedného z najvplyvnejších evolučných biológov svojej generácie, považujú knihu Vzájomná pomoc za dôležitý míľnik vedeckého skúmania spolupráce a altruizmu.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)