Prečo sa dám zaočkovať aj AstraZeneca
Bezpečnostný výbor EMA dokončil prieskum veľmi vzácnych prípadov neobvyklých krvných zrazenín po vakcíne AstraZeneca proti Covid-19. Zdravotníckym pracovníkom pripomína, aby boli ostražití pred možnými vzácnymi typmi krvných zrazením, ktoré sa môžu objaviť do dvoch týždňov po očkovaní. Oznámil Bezpečnostný výbor EMA. Z 34 miliónov dávok zdravotníci nahlásili 169 prípadov krvných zrazenín po celom svete.
Pre mňa osobne výborná správa, že sa vedcom EMA konečne podarilo definovať možné vzácne vedľajšie účinky tejto vakcíny. Je dobré, aby o tom ľudia vedeli. A úplne najsprávnejšie je, aby si aj na základe tohto zistenia, keď sa pre vakcínu proti Covid-19 rozhodnú, aj mohli vybrať, ktorou z nich sa dajú aj zaočkovať. Ja osobne, ak to bude práve táto vakcína a nebudem mať možnosť výberu, dám sa aj AstraZeneca. Rovnako, ako sa už roky napríklad ženy rozhodujú pri antikoncepcii, ktorá dokázateľne spôsobuje aj trombózy. Predpokladám, že väčšina mužov ani o tom nevie, aké riziko ženy pri užívaní antikoncepcie podstupujú.
Samozrejme, že pred vakcínou AstraZeneca mám rešpekt, vlastne pred každou, ale prekladať očkovanie, aby som čakala na inú vakcínu, určite nebudem. Počas viac ako roku s novým koronavírusom som sa totiž naučila vyrovnať sa so smrťou. Pripravila som sa na ňu a možno aj to mi pomohlo k tomu, že som, aspoň dúfam, za rok pandémie nestratila svoju tvár a hodnoty, ktoré vštepujem aj svojim deťom. Nielen obmedzenosť, ale aj strach totiž dokážu z ľudí vydolovať naozaj najprimitívnejšie zlo, ktoré nemajú iné zvieratá.
Ako povedal rehoľný kňaz Karol Lovaš: „Pandémia nám v prvom rade pripomenula našu smrteľnosť, pred ktorou sa väčšinu života snažíme ujsť. Kto sa narodil, umrie. Dôležitý je život, medzi tými dvoma posteľami. Ten nás bolí. A bolel už dávno pred pandémiou. Veľa sa hovorí o tom, že koronavírus nás urobil lepšími. Argumentuje sa rúškami, ktoré si ľudia začali spontánne šiť, pretože štát absolútne zlyhal. Čo mali robiť? Začali šiť. Ale tiež udávať. Závidieť si viac, než závideli. Rozprával som sa o tom s jedným úradníkom z mesta, ktorý mi povedal, že udania u nich, v čase pandémie, stúpli o 120%. Nestali sme sa ani lepší a už vôbec nie viac veriaci. No dobre sa to počúva. A ľudia majú radi mýty. Najlepšie tie, ktoré ich ukazujú v dobrom svetle.“
To čom som 9. marca 2020 povedala môjmu milovanému manželovi platí dodnes: „ „Nevadí, prežila som s tebou takých nádherných 22 rokov, o ktorých mnohí iba snívajú a nikdy ich nezažijú. Žila som s tebou prenádherný život a s dcérou a vnučkou tu aj tak ešte ostane najlepší otec a „bestefar“ na svete!“ Manžel mi zaťukal na čelo a objal ma.“
Som neskutočne vyčerpaná z pandémie, vlastne najmä zo správania sa ľudí počas nej, že ak má byť vakcína dôvodom mojej predčasnej smrti, tak nech je. Mám totiž pocit, že svet, v ktorom dnes žijem, nie je už môj a jeho obyvateľom už nerozumiem. Ak o mojom ďalšom bytí či nebytí má rozhodnúť AstraZeneca, tak nech rozhodne. Ak to vyjde, budem ďakovať za každé krásne budúce ráno aj s mojou rodinou. A bojovať ďalej, lebo jej budúci život budú naďalej ovplyvňovať milióny nezaočkovaných ľudí akoukoľvek registrovanou vakcínou. Cudzí aj známi, ktorí mi život budú devastovať bez toho, že by som to mohla nejako ovplyvniť.
Nevyčerpal ma covid. Som totálne vyčerpaná a úplne bezmocná z toho, ako sa zmenili ľudia. Snáď budem po očkovaní aspoň o niečo šťastnejšia a zasa o niečo bližšie k svojim deťom. Ak nie, ak sa niečo stane, moji milovaní budú aspoň vedieť, že som pre nich a návrat pre nás do ako tak normálneho života urobila maximum. A s tým pocitom a vedomím sa asi aj na druhý svet odchádza ľahšie. Snáď.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)