Prečo sa už neviem dočkať návratu do Prahy

Keď som odchádzala do Prahy s manželom, ktorého tam preložila firma, samozrejme som išla s ním. Bolo pred koronavírusom, teda v čase, keď bolo ešte aj na Slovensku pre mnohých prirodzené, že rodina je na prvom mieste a má byť spolu a nikto na takých neukazoval prstom a neoznačoval ich za nezodpovedných. No a cestovala som hore dole pre pracovné povinnosti. Zvládala som to, a zvládam dodnes.

Pricestovala som opäť, musela som tento raz pre zákonom dané povinnosti STK áut, emisnej kontroly a podobne. Termín som však v servise dostala až koncom septembra. Medzitým pre zvyšujúce sa covidčísla obmedzila slovenská vláda pohyb medzi hranicami aj s obrovským množstvom výnimiek, z ktorých sa však ani jedna nevzťahovala na mňa. Čo už, však som iba daňový poplatník s občianstvom a trvalým pobytom, a to je dnes jednoducho málo. Takže som musela prísť skôr, inak by som musela do karantény, z ktorej by som sa paradoxne pre zdĺhavý systém nemusela nakoniec dostať ani do toho servisu.

Pani Andrea Gonova ma na FB Dalito vyzvala, kedy budem písať o situácii v Česku. Vraj odkedy sa tam zvyšujú čísla mlčím.

Čo ja viem? Čo mám písať stále dokola, že ma zvyšujúce čísla v Českej republike absolútne nevzrušujú, že nemám z nich žiadne obavy, že vo mne nevyvolávajú žiadne emócie a keby som nemusela pre cezhraničné opatrenia zo slovenskej strany, že som tam dodnes a prídem na Slovensko až koncom septembra na otočku pre STK?

Že pán anticovid Prymula a spol. je pre mňa skutočný štátnik aj odborník, ktorý sa nezahráva s najnižšími emočnými pudmi obyvateľov českej krajiny, tak, ako to vidím a prežívam na Slovensku a evidentne to tu na mnohých funguje?

Že sa tam naďalej cítim bezpečnejšie, a že tu trpím iba pre to, že som musela prísť? Mám písať o tom, čo nepochopí človek zamknutý doma za záclonou od marca, kým ja som prešla v rámci všetkej zodpovednosti päť rozvinutých krajín s rôznymi opatreniami, žila a neochorela?

Mám písať o tom,  že sa cítim  ďaleko pokojnejšie v krajine, ktorá dnes už testuje aj viac ako 22 000 obyvateľov denne, ako na Slovensku so 6 tisíc? Že sa tam cítim ďaleko pokojnejšie so štátnou aplikáciou, ktorú medzičasom ešte vylepšili eRouška, ktorá ma chráni a trasuje zároveň, o ktorej obyvatelia Slovenska môžu iba snívať? Že tam úplne bez problémov budem chodiť ďalej na moju milovanú brigádu medzi množstvo ľudí, kde fetišizmus neprišiel doteraz ani po rampu areálu a že mi chýba?

 Mám písať o tom, že som tu naozaj len preto, že musím, inak by som si pokojne žila ďalej v Prahe aj s vyjadreniami českých štátnikov, ktorí sa k ľuďom neprihovárajú ako k jednobunkovým organizmom?

Toto potrebovala pani Andrejka a jej podobní čítať? Niečo, čo nikdy nepochopí, lebo žije v sladkej nevedomosti blažených? Píše, dokonca odstúpil minister zdravotníctva, lebo to tam nezvládajú!

Čo ja viem, žijem tam a mám pocit, že zvládajú. Pre mňa, no a čo už, odstúpil, podľa mňa bol naozaj skvelý, sledujem ho roky, vo mne to však nevyvolalo žiadnu ďalšiu emóciu strachu. Mne prišiel naozaj už aj enormne unavený. Lebo na rozdiel od slovenského ministra zdravotníctva celé leto makal, s chybami aj bez nich, ale makal.

A popritom nám český minister odkázal, že nám praje pokojnú letnú dovolenku, nech sme už kdekoľvek. A popritom sa celé leto nezastavil, veď celú krajinu pripravovali na celoštátnu inteligentnú karanténu, do ktorej sú zapojené všetky silové zložky Česka. Pani Andrejka, vy o nejakej na Slovensku tušíte? Ak sa mýlim, opravte ma prosím.

Áno, v ČR robili aj chyby a aj budú, ale stále mi dávali a dávajú nádej, že aspoň robia čo môžu. Že kde Česi urobili chybu? No podľa mňa nikde, okrem tých, ktoré opravili súdom pri kompetenciách. No a teraz ma ulynčujte, pourážajte a zničte. Takto to teraz fičí na Slovensku, či?

Už dávno sa s hrôzou nepozerám na zvyšujúce sa čísla českých pozitívnych testov, sú mi naozaj jedno. Sledujem tam vyjadrenia štátnikov na úrovni a tie hovoria jasne, stále to máme ako tak pod kontrolou a nemocnice zatiaľ fungujú. Ak bude treba, máme pripravené ďalšie opatrenia.  

Čísla stúpajú po celom svete, veď je to vírus preboha! Vírus, ktorý sa správa ako vírus a ja k nemu pristupujem s celou vážnosťou ako celý život, ale zároveň nestrácam zdravý rozum.

Žijem ďalej a v rámci možností šťastne, pokiaľ nenarazím na človeka, ktorý zo strachu o holý život dokáže veci, za ktoré by som sa ja osobne hanbila. Dokonca aj so smrťou som sa už vyrovnala ešte na jar. Skúste to, je to mimoriadne oslobodzujúce. Ak to nedokážete, chápem, skúste to teda aspoň cez hlavu. Lebo keď nefunguje hlava, nefunguje ani telo, to už dokázali aj vedci. Ako povedal pre Dalito.sk kňaz Karol Lovaš, je naozaj smutné sledovať, čo zo strachu pred pominuteľnosťou ľudia dokážu.

Verte, pani Andrejka a vám podobní,  keby som mohla, už som späť pri manželovi 18. septembra aj so štátnou českou ochrannou aplikáciou eRouška, ktorú mám v mobile a na Slovensku mi je na dve veci. Aj vďaka nej tam žijem normálne a verím, že si to uvedomí stále viac českých spoluobyvateľov.

Presne, ako som už písala, je to veľmi smutný pohľad na Slovensku a aj jej vládu, ktorí však ľudia uzamknutí vo svojich malých xenofóbnych bublinách nevidia, lebo už takmer ani nežijú a ešte aj tlieskajú vulgárnostiam politikov, ktorí formujú spoločnosť. Je to šialene smutný pohľad, sex s poľnohospodárskym zvieraťom je už minimum. Pre mňa osobne je nebezpečnejšie ako korona to, ako sa ľudia už k sebe správajú, pamätníci ich prirovnávajú k začiatkom 50 rokov. Ide z toho strach. Vy ten smrad, pani Andrejka, naozaj necítite?  

Takže nie pani Andrejka, nezbalím sa a neprídem v tichosti na Slovensko, lebo v ČR stúpajú čísla. Nesúďte ma podľa seba. Rovnako, ako som neprišla teraz. Nesúďte ma podľa seba, veď vás vôbec nepoznám a ani vy mňa. Verte tomu, že vždy, keď sem prídem, a chodím často, určite sa o tom dočítate, lebo to, čo tu vidím od marca a mám s čím porovnávať po celej Európe, to sa teda fakt len tak niekde nevidí!

Sľubujem vám, že ak sa nedočítate, tak som už po smrti, ale aj s tým som už naozaj vyrovnaná. A len, aby nedošlo k omylu. Milujem život, slobodu, demokraciu, zodpovednosť a zdravý rozum!

Pokojný víkend pani Andrejka. Aj všetkým ľuďom dobrej vôle a „koroňákom“ zvlášť! Dávajte sa seba pozor!

P. S. Práve mi prišiel mail z Prahy: Dobrý den, paní Tomečková, chtěla jsem Vás tímto informovat, že od 1.10. již budeme na klinice oficiálně očkovat proti chřipce. Pokud vím, žádné pořadníky se doposud nezavedly.

P. S.1: Zaočkovaná budem bez akýchkoľvek problémov v Prahe v pondelok 5. 10. 2020O, tak ako každý rok, či na Slovensku alebo v ČR. Od slovenského lekára zatiaľ žiadny mail neprišiel, koniec hlásenia. Pokojný víkend.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)