Priamočiarosť milovaných alebo nenávidených

Slovenský veľvyslanec v Dánsku Miroslav Wlachovský si na sociálnej sieti zaspomínal na to, ako pred tromi rokmi – 18. októbra 2018 nastúpil na veľvyslaneckú misiu do Dánskeho kráľovstva. Vzácne prežité postrehy vnímavého človeka ma zaujali najmä pri riadkoch o pragmatizme dánskej spoločnosti, zameranej na výkon i priamočiarosť, ktorá našincovi môže často hraničiť až s hrubosťou či nedostatkom úcty a slušnosti.

„Tieto kultúrne rozdiely sú citeľné, ale po čase si na ne zvyknete a naučíte sa ich vnímať s potrebnou dávkou odstupu. Toho čo sa od nich dá naučiť je totiž viac ako dosť, stačí mať otvorené oči,“ napísala jeho excelencia.

Nepochopení priami

Slovenský synonymický slovník slovo priamočiarosť definuje ako stav bez vyhýbania sa podstaty problému. V Dánsku evidentne úplne normálne až žiadúce. Na Slovensku nie celkom obľúbené a priami ľudia bývajú často v našich končinách skôr nepochopení. A tak sú buď milovaní alebo nenávidení. Často ich pre priamosť mnohí odsúdia, aj keď ju prejavili v najlepšej viere, napr. meniť veci k lepšiemu. Pre priamočiarosť sa dostávajú do nedorozumení, akoby oslovená strana takého človeka okamžite podozrievala, že chce len ublížiť.

Priamosť býva v našich končinách často nepochopená. Pritom si len mnohí mýlia priamočiarosť s drzosťou, ktorá však znamená úplne niečo iné. Drzý človek si totiž dovoľuje viac, ako je slušné. Je jednoducho neslušný, hrubý, arogantný a bezočivý. A v tom je obrovský rozdiel. Ak je teda niekto priamy ako Dán, nemusíme za tým hneď hľadať niečo zlé. A áno, ani priamy človek samozrejme nemusí mať vždy pravdu.

Priateľstvo za priamočiarosť

Raz som mala nadriadenú, ktorá ma ovplyvnila na celý život. Bola to nesmierne tvrdá a priama profesionálka. Keď som zistila, že má službu, žalúdok som uvoľnila až večer v posteli. Raz (1996) sme vonku fajčili a už som to nevydržala: „Musím vám niečo povedať. Keď zistím, že robíte, mne až príde na odpadnutie,“ vyletelo zo mňa tak, až som sa zľakla samej seba. Jasne som sa videla, ako už podpisujem papier s výpoveďou. Ona len prekvapene zdvihla obočie: „Panebože a prečo? To som fakt taká neznesiteľná?“ S Evou Burčíkovou sme priateľky dodnes. Dodnes je pre mňa najpriamejší človek, akého som v živote stretla. Nikdy sa na nič nehrala a ak mala výhrady, jasne ich pomenovala bez ohľadu na dôsledky. Nie je to ten typ človeka, ktorý sa potrebuje zapáčiť každému. S rovnakou priamočiarosťou aj chválila. Ani ona nemala vždy pravdu. Ak pochybila, priznala to nahlas ešte aj po rokoch na dôchodku. Budem si ju za to, čo ma v živote naučila, vážiť navždy.  

Priamočiari ľudia to majú v živote na Slovensku oveľa ťažšie. Často sú buď milovaní alebo nenávidení. Nič medzi tým. Čo myslíte, a v Dánsku, kde k priamočiarosti vyzýva aj premiérka s tým, že rovno vysvetľuje, aké problémy si s tým ľudia môžu spôsobiť? A inak, od Holanďanov by sme sa zasa mohli naučiť ďalšiu dôležitú vec. Dookola neriešiť životy druhých…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)