Príbeh hrdinstva vo vojnovom Paríži i slnečnom Provensalsku

Francúzska aristokratická rodina, starý zámok a hlboko ukryté tajomstvá. Ak vyjdú najavo, môžu zničiť dve generácie zmietané povinnosťou a vášňou. Novinka Levanduľová záhrada je úchvatný príbeh lásky a hrdinstva, ktorý sa odohráva vo vojnovom Paríži, v slnečnom Provensalsku a v drsnom severnom Yorkshire. Hovorí nielen o láske, ale predovšetkým o odpúšťaní.

Emilie de la Martinières, posledná dedička starobylej francúzskej aristokratickej rodiny, prichádza po smrti rodičov Édouarda a Valerie na zámok v južnom Francúzsku. S dedičstvom sú spojené aj starosti, ako naložiť s chátrajúcou budovou a vinárstvom. Našťastie sa zoznámi so Sebastianom Carruthersom, obchodníkom s umeleckými dielami, ktorý jej ochotne pomáha. Spoločne objavia v pivnici tajnú izbičku, kedysi slúžiacu ako úkryt.

V druhej línii príbehu sa prenesieme do okupovaného Paríža počas druhej svetovej vojny. Constance Carruthersová z Yorkshiru príde do Francúzska ako agentka britských špeciálnych operácií a jej úlohou je napojiť sa na ilegálnu sieť hnutia odporu. Nepodarí sa jej to a uviazne v parížskom dome Édouarda de la Martinières, ktorý často navštevujú vysokí dôstojníci SS. Robí spoločnosť Édouardovej nevidiacej sestre Sophii. Tá sa zamiluje do nemeckého dôstojníka a spolu s Constance za dramatických okolností ujdú na zámok v južnom Francúzsku.

Emilie sa vydá za Sebastiana a začne sa zaujímať o rodinnú históriu aj o to, ako do nej zapadá jej manžel. Hľadanie pravdy o minulosti jej prinesie mnohé, neraz bolestné prekvapenia a zasiahne aj jej osobný život. Emilie však nakoniec vyjde z tohto procesu oveľa silnejšia, ako doň vstupovala.

Knihu Levanduľová záhrada preložili do dvadsiatich jazykov a predalo sa z nej viac ako milión dvestotisíc výtlačkov. Je to očarujúci historický príbeh o rodine, lojalite, láske a súdržnosti. Rileyová sa opäť ukazuje ako zručná rozprávačka, ktorá vie šikovne prepojiť históriu, špionážne pozadie, lásku, krásne opisy krajiny do celku, ktorý je pohladením pre čitateľskú dušu.

Zrazu pocítila na pleciach stáročnú ťarchu svojich predkov a zmocnil sa jej smútok z toho, že sa táto obrovská a vznešená rodová línia zúžila na jednu slobodnú, bezdetnú tridsaťročnú ženu. Jej rodina prežila stáročia pustošenia a brutality, ale v rozsahu päťdesiatich rokov, po dvoch svetových vojnách, zostal nažive už len jej otec.
Aspoň sa nemám s kým hádať o dedičstvo. Podľa starého Napoleonského kódexu totiž súrodenci dedili majetok svojich rodičov rovnakým dielom. Existovalo veľa rodín, ktoré takmer zruinoval nesúhlas jedného z detí s predajom majetku. Bohužiaľ, v tomto prípade patrila k priamym dedičom, les héritiers en ligne directe, len ona…

Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)