Blogy

Prichádzame o zdravý úsudok? Už aj pani poslankyňa?

Čítam rozhovor s poslankyňou NR SR Jankou Cigánikovou (SaS) a nechápem. Nerozumiem, ako sa pri otázkach na povinnú štátnu karanténu, ktorou sa naša krajina stala neslávne známa doma aj u susedov, môže nejaký občan Slovenskej republiky, naviac poslanec zákonodarného orgánu, vyjadriť, že “to bolo veľmi dobré opatrenie”.

Je naozaj možné, že si pani poslankyňa myslí, že to bolo namieste? Môže si vôbec nejaký občan Slovenskej republiky myslieť, že zatvárať ľudí do zberných zariadení preto, že prišli zo zahraničia, je “veľmi dobré”?

Odkedy je u nás prekročenie hraníc tým či oným smerom trestným činom? Odkedy má polícia členskej krajiny EÚ právo zadržiavať ľudí bez toho, aby bol ich prípad v zákonnej lehote predložený sudcovi? Kedy sme na Slovensku zrušili prezumpciu neviny a automaticky predpokladáme, že všetci, ktorí prichádzajú domov zo zahraničia sú vinní šírením infekčnej choroby? A odkedy vlastne sú u nás politické rozhodnutia založené na nejakých predpokladoch?


„Pre jedného ľahkovážneho neohrozíme stovky zodpovedných”, zaznelo v rozhovore. Takže radšej ohrozíme tisícky zodpovedných tým, že ich nedôstojne zhromažďujeme, pohromade transportujeme a umiestnime do spoločných zariadení? Alebo si mám vyjadrenie pani poslankyne vysvetliť napríklad tak, že radšej zakážeme všetkým ľuďom vlastniť vodičský preukaz, pretože niektorí nezodpovední vodiči divokou jazdou spôsobili dopravné nehody?

Načo sú nám silové zložky a trestný poriadok, keď si nedokážu poradiť s “jedným ľahkovážnym”? Je možné že ľudia sa tak trasú o to svoje pominuteľné zdravie, ktoré si denne ničíme už len tým ako žijeme, že prichádzajú o zdravý úsudok?

Najviac ma však mrzelo vyjadrenie na adresu tých, ktorí sa cítia karanténou ublížení a ktorým pani poslankyňa uznala právo sa sťažovať.

Opäť nerozumiem, ktorých presne myslela, veď všetkým zatvoreným proti svojej vôli sa ublížilo! Aj keď mnohí si to možno naplno neuvedomujú, ale od toho máme predsa volených zástupcov, aby na dodržiavanie zákonnosti dohliadali! 

Keď vidím v českom či slovenskom obchodíku ako zákazník tyká vietnamskej predavačke, ktorá mu, so svojou obmedzenou češtinou či slovenčinou, ani poriadne nerozumie, nenechám predsa na ňu, aby si rozmyslela, či sa cíti ublížená a podľa toho sa prípadne sťažovala alebo aj nie. Zasiahnem sama a priamo na mieste hulváta upozorním, že sa správa ako grobian. Ani vláda predsa nemôže porušovať právo a zákon a skúšať, či si to ľudia všimnú a či sa budú sťažovať. Či?


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *