Stĺpčeky

Priemernosť sme dotiahli do dokonalosti

Tak veľmi mi vždy záleží na tom, čo robím, že sa za to niekedy nenávidím. Do mojej práce dávam vždy obrovskú energiu. Neviem niečo urobiť len tak, aby bolo. Nedokážem to doma pri upratovaní a ani pri práci. Hoci je to len banálny návrh pozvánky. Vždy sa do všetkého vkladám naplno. A chcem mať všetko tip-top. Takže si nakladám a nakladám a nakladám.  

Rovnako aj teraz, totálne „odšťavená“ s tikmi v oku sedím v aute a veziem sa oddychovať.

Tento raz do jesenných hôr. Potrebujem byť bez telefónu a keď dopíšem tento stĺpček, aj bez počítača. Nechcem vnímať svet na sociálnych sieťach. Chcem byť len v spoločnosti najbližších v horách, vo wellness, v hotelovom bare. Nestačí mi už víkend, potrebujem viac dní.


Sedím v aute, vnímam krajinu za oknami a nahlas premýšľam a diskutujem, ako môže niekto niečo robiť len tak. Ako môže novinár chodiť do práce len pre peniaze, alebo učiteľ, sudca, pekár…

Môže niekto robiť čašníka, ak ho to nebaví a nerád komunikuje s ľuďmi? A načo sú nám ľudia v službách, ak ich to nebaví? Ako môže svoju profesiu dobre vykonávať vodič električky, ak  to robí len tak, pre plat raz za mesiac? Ako nám môžu pomôcť lekári, ktorí nezdieľajú s nami naše obavy, strach a napokon aj radosť? A môžu nám vôbec pomôcť, ak ich to, čo trápi nás ani nezaujíma?

Vždy viem rozlíšiť, ak niekto robí niečo len tak, aby chodil do práce, vykazoval činnosť a raz do mesiaca vzal peniaze za niečo, o čom nie je presvedčený. Viem to ja, ty, my aj vy…

Naša spoločnosť sa stala priemernou. Do politiky nechodia ľudia, ktorí chcú riešiť problémy ľudí a hľadať cestu ako stabilizovať našu budúcnosť. Do funkcií chodia ľudia bez chuti robiť pre verejné blaho. Stalo sa to smiešnym klišé a od funkcie sme prestali mať očakávania.

Berieme to ako pozíciu moci a moc chutí… Mýlime si poslanie s nadradenosťou.

Premiér, ktorý opustil úrad, lebo vytvoril priestor na korupciu chce byť ústavný sudca! Na čele nášho parlamentu sedí chlapík, ktorý podľa všetkého nemá mať titul, ktorý užíva. Ministrom je človek, ktorý ani nevie, na akú tému znela jeho diplomová práca…


Kto nastaví pravidlá v krajine, kde žiadne nejestvujú? Ako vysvetlíme našim deťom, čoho sme sa na nich dopustili? Ako máme svoje deti učiť k čestnosti a pracovitosti, keď toto sa v dnešnom svete vôbec nenosí? Odkiaľ začať? A dokážeme to vôbec ešte? Máme ešte šancu na slušný život? A čo teraz? Čo bude nasledovať?

P.S. Masarykovo „Nebáť sa a nekradnúť“ sme si napriek priemernosti vedeli prispôsobiť a na Slovensku sa naozaj nikto kradnúť nebojí.

P.S.2: Andrej Bičan sa rozviedol. Neviem síce poriadne kto to je a ani prečo sa mu médiá vlastne toľko venujú, lebo nikdy som nečítala jeho knihu, nenapísal žiadnu divadelnú hru, dokonca nikdy som nečítala jeho vlastný názor na akúkoľvek udalosť.

P.S.3: Máme nového futbalového repre trénera a naša hokejová 20-tka sa zasa ide na MS pripravovať do Nemecka. Rusi, Česi, Švédi a Fíni sú opäť na inom turnaji…

Môže vás zaujať:

Ľudský kapitál je na Slovensku výrazne podpriemerný, Česko nás valcuje



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *