Pripravená, už zaočkovaná a nedočkavá lietadla
No, takže tri dni ani kvapka alkoholu. Nič to, bez vína prežijem aj viac, hlavne, že som konečne zaočkovaná aj proti sezónnej chrípke. Déjà vu sa zopakovalo ako každý rok. Kým na Slovensku som sa mohla po vakcíne aj potrhať, opäť som ju bez problémov zohnala až v Česku. Pekne vďaka mailu od českej lekárky v nedeľu, že nech sa páči, očkujeme od 1. októbra, stačí sa objednať.
Žiadne zháňanie. Po dôkladnom poučení už v Prahe, aj o účinkoch vakcíny, som dostala včelu a hotovo.
Keď som Slovensko porovnávala s jednou z najvyspelejších spoločností na svete, s Nórskom, bolo zle. Že vraj, ako môžem porovnávať Slovensko s krajinou, ktorá má miliardy z plynu a ropy. OK, na otázku, či by aj na Slovensku politici za dlhé roky hojnosti našetrili miliardy pre budúce generácie, ako v nórskom Štátnom fonde pre budúce generácie a či by ich skôr nerozkradli ako vyplatili, som sa už reakcie nikdy nedočkala. Pretože vážení, politici sú len obrazom spoločnosti, a spoločnosť tvoríme my.
Tak som Slovensko začala porovnávať s Českom, veď čo už by to bolo, keby som ho porovnávala s Maďarskom, či s Ukrajinou?! To už je pre našinca prijateľnejšie, či znesiteľnejšie? Neporovnávať sa s lepšími?! Inak Česi sa porovnávajú s Nemeckom…
Neviem či sú Česi lepší, ale každopádne, vo všetkých tabuľkách a analýzach čohokoľvek (okrem obezity), vykazujú lepšie výsledky od samostatnosti ako Slovensko, či sa nám to páči alebo nie . Teda okrem platov doktorandov. Či si to dokážeme priznať alebo nie, fakty nepustia ani pri tom sezónnom očkovaní proti chrípke, na ktoré upozorňovalo Dalito od marca 2020.
Takže, už som zaočkovaná, v Prahe o dva týždne objednaná aj na pneumokokové očkovanie. Covid, necovid, vždy som patrila medzi tých, ktorí problémom radšej predchádzajú, ako ich riešia.
Takže pred búrlivou jesennou covid sezónou som urobila maximum. So smrťou som sa už vyrovnala a čísla nakazených neprežívam, len dodržiavam miestne pravidlá. Absolvovala som všetky preventívne prehliadky u lekára aj návštevy zubára. Vonku rúško nenosím, lebo nemusím. Zatiaľ to stačí, lebo miestni politici nie sú fetišisti a ešte aj ten minister zdravotníctva je naozaj odborník na pandémie. Obyvatelia sa tu naučili s covidom akosi žiť, aj tú ochrannú aplikáciu eRouška tu majú, a hlavne, nikoho neurážajú. Asi tretina “neposlúcha”, ale to aj na Slovensku. Krajina žije skôr normálne k bežnému režimu z februára 2020. Ľudia chodia prevažne do práce ako predtým. Ak nás opäť zatvoria doma, nič to, od júna som žila.
Takže normálne chodím ďalej na brigádu, aby som sa z home office úplne nezbláznila, nakúpila som si vitamíny pre geriatriu všetkého druhu, hýbem sa, tam kde treba používam v interiéri respirátor, robím si odstupy a dôkladne dodržujem hygienu. Vyhýbam sa mestskej doprave, centru mesta aj uzavretým priestorom. A hlavne sledujem podmienky vstupu do krajiny, kde mi žije dcérka s rodinou, nech opäť odletím čo najskôr.
A hlavne, hlavne sadomasochisticky nesledujem každé vystúpenie hlavného slovenského fetišistu a hlavy pomazanej a jeho elitných odborníkov o tej hnusobe na Slovensku. Ale zasa, keď k tomu pristúpim ako ku komédii, je to celkom veselá groteska. Rovnako ako komentáre mnohých Slovákov, ktorí české hranice neprekročili od jari, alebo u susedov nestrávili ani aspoň päť dní. Ide to zatiaľ pomaly, ale pracujem na sebe.
Jediné, čo som zatiaľ nezvládla je, ako si aj pod respirátorom odkašľať, aby som nevydesila okolie. Minule som mala pocit, že pani v čakárni vyskočí z okna a nepomohla ani sestričkou zmeraná a zverejnená teplota na celú čakáreň minútu pred záchvatom kašľa 35,01 stupňov Celzia.
Takže tak, vážení, žijeme nielen tak, ako si to sami zariadime aj pri pandémii. Opatrujte sa, svetu mier všetkým koroňákom sveta! Dávajte na seba pozor, ale hlavne, hlavne nezabudnite žiť, lebo život je veľmi krátky a čas nám už nikdy nikto nevráti. Nikto a nikdy.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)