Zdravie

Psychologička: Klimatická úzkosť môže ľudí úplne paralyzovať a prerásť až do depresie

klimatická úzkosť

Klimatická úzkosť môže ľudí paralyzovať, môžu sa cítiť zahltene až beznádejne. Mali by sa preto pri riešení otázky zmeny klímy sústrediť iba na pár vecí, ktoré môžu ovplyvniť a nesnažiť sa vyriešiť všetky problémy naraz a sami. V rozhovore to vysvetlila psychologička Patrícia Gajdošociová z iniciatívy Psychológia za klímu.

Aj na Slovensku sa čoraz viac hovorí o klimatickej zmene a jej dôsledkoch. Ako klimatické zmeny vplývajú na našu psychiku?

Klimatická zmena je hrozba, ktorá so sebou prináša dôsledky, aj v podobe prírodných katastrof a extrémnych javov, s ktorými mnoho ľudí ešte nemá skúsenosť a nevedia sa na ne dopredu pripraviť. Preto sa jej, prirodzene, obávajú. Klimatická kríza má teda za následok nepríjemné a často aj paralyzujúce pocity a emócie, ktoré človek musí spracovať, a to je veľká záťaž na psychiku.


Ovplyvňujú tiež naše správanie a vnímanie budúcnosti?

Hrozba klimatickej zmeny môže niektorých ľudí úplne paralyzovať, takže nie sú schopní konať proenvironmentálne a, naopak, niektorých môže silno motivovať a povzbudiť k akcii. Celkovo ale klimatická kríza súvisí s obavami z budúcnosti, neistotou, pocitmi bezmocnosti, ale aj s pocitom viny.

Čoraz častejšie sa stretávame aj s pojmom klimatická úzkosť. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť a ako často ňou niekto trpí?


Klimatická úzkosť je úzkosť súvisiaca s globálnou klimatickou krízou a hrozbou katastrof v životnom prostredí. Súvisí to stále viac s meniacim sa a neistým prostredím, v ktorom ľudia žijú. Zaujímavé je, že sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí osobne nezažili žiadne priame dôsledky klimatickej zmeny, ale stačí, že ich vidia v televízii alebo na internete.

Najnovší výskum Slovenská klíma 2022 ukázal, že dve tretiny dospelých Slovákov pociťujú, že klimatická zmena výrazne ovplyvňuje ich každodenný život a tretina dospelej populácie zo vzorky 1934 Slovákov a Sloveniek prežíva extrémne či silné obavy z klimatickej zmeny.

Ako sa klimatická úzkosť prejavuje?

Časté sú nepríjemné pocity, ako hnev, strach, smútok, ktoré môžu niekedy vyústiť až do problémov so spánkom, do nadmernej plačlivosti alebo tlakov na hrudi. Zaťažujúce sú aj vtieravé myšlienky, ktoré sa týkajú obáv z budúcnosti. Ľudia majú pocit, že ekologické základy existencie sú v procese kolapsu.

Ako môžeme klimatickej úzkosti predchádzať?

Pri pomyslení na to, v koľkých problémoch sa zmieta planéta, sa môžeme cítiť zahltene až beznádejne. Musíme sa preto sústrediť iba na pár vecí, ktoré sami môžeme ovplyvniť a nesnažiť sa vyriešiť všetky problémy naraz a sami. Treba si stanoviť jasný cieľ, ísť za ním a všímať si každodenné pokroky, ktoré sme dosiahli, najlepšie je si ich aj zapísať.

Ak máme pocit, že negatívnych správ na nás začína byť priveľa, skúsme si pohľadať aj nejaké pozitívne, nezahlcovať sa len katastrofickými scenármi, ale všímať si aj úspechy a pokroky, napríklad to, že sa podarilo zachrániť nejaký ohrozený druh alebo vyhlásiť novú chránenú oblasť.

Mnohí ľudia majú obavy z následkov klimatickej zmeny. Aký je však rozdiel medzi bežnými obavami a už klimatickou úzkosťou?

Spozornieť treba, ak pociťujeme chronický, silný a stály strach z environmentálnej skazy. Klimatickú úzkosť nechceme patologizovať, preto neexistuje oficiálna diagnóza klimatickej úzkosti, ale pri akýchkoľvek pocitoch a myšlienkach, ktoré sú obťažujúce a znemožňujú nám fungovanie, treba vyhľadať psychológa a začať ich riešiť.

Keď máme pocit, že trpíme klimatickou úzkosťou, ako si môžeme sami pomôcť a kedy je vhodné už vyhľadať odbornú pomoc?

Najlepšie je vyhľadať komunitu ľudí, u ktorých je veľká pravdepodobnosť, že prežívajú to isté, čo my. Preto je dobré aktívne sa zapájať do riešenia klimatickej krízy, nájsť rovnako zmýšľajúcich ľudí, stretávať sa, rozprávať, pridať sa k nejakej organizácii. Ak ale obavy pociťujeme nástojčivo a dlhodobo a znemožňujú nám fungovať, je treba už vyhľadať odbornú pomoc.

Aké sú iné, miernejšie prejavy strachu z klimatických zmien okrem štádia samotnej úzkosti? Alebo, naopak, vážnejšie, môže klimatická úzkosť dospieť až do štádia depresie?

Prejavy sa rôznia a delia sa podľa intenzity. Medzi miernejšie prejavy patria hnev, strach, smútok, problémy so spánkom, obťažujúce myšlienky. Klimatická úzkosť ale môže prerásť až do depresie. V najvážnejších prípadoch dokonca ľudia majú pocit akoby sa dusili.

O klimatickú zmenu a jej následky sa zaujímajú skôr mladí ľudia, prečo je to tak?

Výskumy dokazujú, že starší ľudia si zvyknú myslieť, že klimatická zmena postihne iné oblasti alebo krajiny, nie tú, v ktorej sami žijú. Takisto si myslia, že ich sa už dôsledky klimatickej zmeny nedotknú, ale postihnú len budúce generácie, preto sa jej až tak neobávajú. Súvisí to aj s mierou informácií o klimatickej zmene. Staršia generácia podľa výskumov trpí akútnym nedostatkom informácií o klimatickej zmene, kým mladší sú na tom o trochu lepšie. To môže byť dôvod, prečo sa klimatickej hrozby staršie generácie obávajú menej.

S problémom klimatických zmien a ich možných dôsledkov sa zaoberajú po celom svete. Ako je na tom Slovensko čo sa týka strachu z klimatických zmien?

Prieskum, ktorý si dala urobiť kancelária prezidentky agentúrou Median ukázal, že až 42 percent Slovákov vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dosahov klimatickej zmeny a 73 percent respondentov vo veku 16 až 25 rokov si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu.

Najnovší výskum Slovenská klíma 2022 ukázal, že dve tretiny dospelých Slovákov pociťujú, že klimatická zmena výrazne ovplyvňuje ich každodenný život a tretina dospelej populácie zo vzorky 1934 Slovákov a Sloveniek prežíva extrémne či silné obavy z klimatickej zmeny. Na Slovensku je stále nedostatok výskumov, ktoré by skúmali túto oblasť.

Kde môžu ľudia nájsť viac informácií o tejto téme?

Odporúčam sledovať náš profil @psychozaklimu na facebooku alebo na instagrame, kde sa zaoberáme psychologickými aspektmi klimatickej krízy.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *