Puška je iba “vec”, ktorá biatlonistu pripraví aj o OH
Svetovému biatlonu na najvyššej úrovni obetovala celú mladosť. Účastníčka piatich Zimných olympijských hier, dnes trénerka Martina Halinárová Jašicová pri biatlone ostala aj po ukončení aktívnej športovej kariéry. Nevynechá nielen sledovanie žiadneho priameho prenosu, občas si odskočí aj do Mlynskej Doliny, kde spolukomentuje prenosy pre RTVS.
Počas televíznych prenosov aj zahraniční komentátori športu spomínajú, že najdôležitejšia súčasť výstroje biatlonistu je zbraň. Dalito.sk zaujímalo, či je to naozaj pravda.
Údajne najcennejšie čo biatlonista počas pretekov má je jeho malorážka. Laik by možno povedal, že to budú bežky.
Určite najcennejšie je zdravie. Aj malé prechladnutie môže urobiť veľkú galibu. Čo sa týka materiálu, tak áno, puška je naozaj dôležitá, ale ak nemá športovec nejakú kolíziu v pretekoch, tak sa nie je čoho obávať. Dovolím si tvrdiť, že minimálne 15 ľudí je na rovnakej úrovni a keby rovnako strieľali, tak o výsledku rozhodnú bežky a výborná maza na nich.
Najväčšiu prácu na pretekoch odrobia práve servismani. V teréne sú od piatej ráno až do večera 18,00 hod a hľadajú správnu mazu na bežky. Najskôr základnú, potom hlavnú a na záver ešte urýchľovač. Bežky, ktoré idú na mokrý sneh nikdy nepôjdu na prašan. Pretekár ich má 10 aj 40 párov.
Ak si však pretekár pri páde poškodí malorážku, má naozaj vážny problém. Na náhradnú počas pretekov nemá nárok. Musí sa preto s ňou učiť nejako špeciálne padať?
Nie, biatlonista pády netrénuje. Je to jednoducho nejaký pud sebazáchovy akejsi nepoškodenej pušky. Keď už vie, že je zle, hádže sa na kolená a ruky, práve pre to, aby nespadol na chrbát. Ak padne, tak to najmenej čo sa stane je, že sa mu dostane sneh do mieridiel, horšie je, ak si posunie diopter mieridla a najhoršie, ak sa puška zlomí. Pažba je totiž ako vaša protéza. Vyrobená na mieru. Moja pažba by určite nepasovala Kuzmine a naopak. Ona má úplne inú dĺžku rúk a aj inak položené lícne kosti, o ktoré sa puška pri streľbe opiera.
Spomínaš si na nejakú situáciu, keď niekto počas pretekov prišiel o malorážku? Koľko vlastne taká „sranda“ stojí?
Puška stojí okolo 3000 eur. Väčšina biatlonistov používa nemeckú zbraň. Športovej ju dostáva od príslušného zväzu. TOP športovci si menia zbraň skoro každé 4 roky. Vyberá si ju podľa presnosti. Biatlonový zväz zoberie 3-4 zbrane a ide ich nastreliť. Znamená to, že zbraň dajú do kopyta, vystrelia z nej 100 až 300 nábojov a sledujú rozptyl. Ak 100 rán “vystrelí nechtík” na malíčku znamená to, že je to výborná zbraň s dokonalou hlavňou. Druhá časť zbrane je pažba. To je tá drevená časť, práve tá „protéza“, o ktorej som už hovorila. Športovec si ju dáva vyrábať majstrovi remesla presne na mieru, aby mu pasovala TIP-TOP. Nie je to lacná záležitosť. Stojí to okolo 800 až 1000 eur. Často sa stalo, že pri páde sa zlomila práve pažba. Spomínam si, že zo Slovákov to postretlo Mateja Kazára aj Ivonu Fialkovú, keď bola ešte juniorka a mala tesne pre majstrovstvami sveta. Ďalšia vec je, že malorážka je technická vec, ktorá sa vždy môže pokaziť. Vždy. Zlomiť úderník, zamrznúť v závere pretekov… čokoľvek sa môže stať. Pamätám si, že Nemky mali na svetovom pohári posledné nominačné preteky na olympijské hry. Nemecká reprezentantka prišla na strelnicu na poslednú stojku a zlomil sa jej úderník. Prišla o vysnívané olympijské hry. Aj to je šport. Viem, že vtedy aspoň komentovala OH pre televíziu ZDF.